Adrian Gubčo 30.05.2025 15:30

Stavať všade, kde sa dá. Bratislava sa chce zahusťovať, mnohé perspektívne pozemky prehliada

Odborná verejnosť sa v prevažnej miere zhoduje na tom, že Bratislava je riedko zastavaná. Oproti iným európskym veľkomestám tu na obrovskej ploche žije oveľa menší počet obyvateľov. Zmeniť to má využitie brownfieldov a prieluk, v meste však zostáva mnoho plôch ideálnych pre výstavbu, kde sa pravdepodobne nebude stavať nikdy – a to je vážna chyba.

Bratislava bola v minulosti hustejšie zastavaná ako dnes. Hoci to môže znieť kontraintuitívne, pred vznikom „Veľkej Bratislavy“ a pripojením nových mestských častí pred rokom 1946 bolo jadro mesta tvorené vysoko kompaktnou zástavbou, ktorá sa v ničom neodlišovala od iných stredoeurópskych miest. Hustota v niektorých štvrtiach bola až extrémne vysoká.

Obzvlášť sa to týka dnes už neexistujúcich častí Vydrice, Zuckermandlu, bývalej židovskej štvrte, priestoru medzi historickým jadrom a Evanjelickou štvrťou, ale aj okolia Kamenného námestia, Špitálskej alebo Národnej banky Slovenska. Situácia sa zmenila v dôsledku rozsiahlych asanácií v prospech novej modernistickej zástavby alebo dopravných stavieb. Mnohé lokality zostávajú dodnes narušené.

To isté sa ale týka aj modernistických sídlisk, ktoré boli budované riedko v dôsledku nasledovania Aténskej charty. Tá si predstavovala bývanie v rozvoľnených štvrtiach uprostred parkov, s dostatkom svetla a vzduchu. Dobre mienená vízia však zároveň viedla ku vzniku monofunkčných lokalít s absentujúcimi lokálnymi centrami a nutnosťou dlhej dochádzky za službami, nezriedka autom. Dnes je takýto spôsob života vnímaný kriticky.

Bratislava tak stojí pred výzvou, ako tieto nedostatky prekonať. Hoci odborná verejnosť aj mesto samotné konštatujú, že sa musí stať kompaktnejšou, polyfunkčnou a efektívnejšou, znamenať to má najmä využitie bývalých priemyselných zón či dopravných areálov, prípadne menších prieluk v zástavbe. Niektorých plôch sa už mesto dotknúť nechce, dokonca ich podrobilo revitalizácii.

Ponúkame preto výber pozemkov a plôch, kde by sa mala podľa nášho názoru realizovať výstavba. Ide bez debát o vysoko kontroverznú tému a len sotva nájde tento pohľad širokú podporu. Napriek tomu sme presvedčení, že pokiaľ má Bratislava naozaj pripomínať európske veľkomestá, mala by dbať na využitie dnes nefunkčných alebo nevhodne využívaných plôch, prípadne dopovedať nerealizované či narušené urbanistické koncepty a situácie.

Landererov palác na Šafárikovom námestí pred zánikom. Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Šafárikovo námestie

Jedno z rušných a príťažlivých námestí v centre Bratislavy sa vyformovalo na prelome 19. a 20. storočia, keď sa stalo významnou lokalitou v dôsledku výstavby Mosta Františka Jozefa. Blízka Štúrova ulica bola kľúčovou spojnicou centra s mostom a postupne tu vznikali komfortné nájomné bytové domy s vysokou architektonickou hodnotou. V jadre námestia vznikol parčík, dodnes vnímaný ako unikátny príklad krajinotvorby z konca 19. storočia.

V severe námestia stál už približne od roku 1760 Landererov palác. Išlo o jeden zo série šľachtických záhradných palácov, ktoré vznikli za hradbami Bratislavy v 18. storočia. Neskôr sa ich funkcia spravidla zmenila – z Landererovho paláca sa stali ženijné kasárne a vojenským účelom slúžil až do svojho zániku. Počas druhej svetovej vojny dostal zásah bombou, v dôsledku čoho bol po vojne odstránený.

Plocha po paláci sa následne využívala ako miesto pre bistro, nazývané Kazačok. Po revolúcii zaniklo a priestranstvo dlho hľadalo svoj definitívny účel. Po dočasnom projekte kontajnerového mestečka sa napokon zorganizovala súťaž, ktorej výsledky v podobe rozšírenia a revitalizácie susedného parku sa zrealizovali v roku 2018. Dnes ide o príjemný verejný priestor, nazvaný Park Gábora Barossa.

Napriek tomu ide o urbanistický nezmysel. Šafárikovo námestie bolo vytvorené ako uzavreté z troch strán a otvorené k Dunaju. Priestor po paláci doteraz pôsobí ako narušené miesto, čo zvýrazňujú odhalené zadné fasády domov popri Štúrovej. Z dlhodobého hľadiska by bolo vhodné tento priestor zastavať, pričom daný typ priestoru si pýta architektonicky príťažlivú budovu s verejnou funkciou, ideálne nadväzujúcou na susednú Univerzitu Komenského. Otvorená by mala byť aj možnosť výstavby repliky paláca.

Nanešťastie, dnes to nie je možné z viacerých dôvodov. Jedným z nich je Územný plán zóny Dunajská, ktorý niečo také neumožňuje, čo je dôsledkom práce aktivistov zo združenia Camera Obscura. Druhým je pravdepodobný odpor verejnosti, ktorá by takmer určite nesúhlasila so záberom zelene. Naostatok, žiadna inštitúcia tu reálne ani neuvažuje stavať.

Výstavba paláca, resp. jeho súčasnej alternatívy, by však dala logiku námestiu, ktoré bolo takto mienené. Park v jeho zázemí mal byť len miestnou zeleňou pre blízkych obyvateľov. Mimochodom, nová zástavba by bola vhodná aj na západnej strane parku, aby sa do nej neobracali dvory a zadné fasády domov na Štúrovej.

Na miesto parkoviska pri hoteli Kyjev patrí zástavba. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Kamenné námestie a Špitálska ulica

Veľké mestské bloky, nadväzujúce na Kamenné námestie a Špitálsku ulicu boli kedy obstavané veľmi rôznorodou zástavbou vrátane malých jedno- a dvojpodlažných domov predmestského charakteru. V medzivojnovom období, v čase veľkého rozvoja Bratislavy, bolo rozhodnuté o veľkej prestavbe územia v snahe dodať mu veľkomestský ráz. Predpokladaný bol vznik hustej blokovej zástavby so šesťpodlažnými funkcionalistickými domami.

Tento plán sa zmenil v povojnovom období, keď bolo toto územie vytypované pre vznik nového obchodného a administratívneho centra Bratislavy. Architektúra a urbanizmus však mali nadväzovať skôr na modernistické tendencie, čo si vyžadovalo „uvoľnenie“ územia od veľkej časti pôvodnej zástavby. Neskôr ju nahradili výrazné komplexy Prioru a hotela Kyjev, ako dnešného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny od Ivana Matušíka.

Dôsledkom ich výstavby bolo masívne narušenie pôvodného urbanizmu. V prípade Prioru a hotela Kyjev bolo odstránené celé pôvodné Kamenné námestie a juhovýchodná časť Špitálskej, pri ministerstve bola zbúraná baroková Svätoplukova kasáreň s veľkolepými fasádnymi štítmi. Nové verejné priestory, ktoré takto vznikli, sú dnes nefunkčné a zdevastované. Smutným výkričníkom je osamelý funkcionalistický bytový dom na bývalom nároží Dunajskej a Námestia SNP.

Určité plány na rehabilitáciu územia existujú. V prípade okolia Prioru a hotela Kyjev sa hovorí o vzniku budovy na mieste súčasného parkoviska pri Špitálskej, ktorú umožňuje aj ÚPZ Dunajská. Ako by sa dalo doplniť nárožie medzi Námestím SNP a Kamenným námestím, zas ukázala atraktívna a ocenená diplomová práca architektky Henriety Horváthovej.

V prípade priestoru pred ministerstvom však o pláne na vyplnenie priestoru, ktorý je v podstate prielukou, hovoriť nemožno. Išlo by pritom o ideálne doplnenie Špitálskej, ktorá je jednou z mála bratislavských ulíc s potenciálne veľkomestským rázom. Doplnenie zástavby s výškou domu Machota a priehľadom na námestíčko s fontánou pred ministerstvom (dnes viac využívaným ako divoké parkovanie) by ju ideálne dotvorilo.

Bývalá Svätoplukova kasáreň na Špitálskej. Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

Obchodná ulica

Pôvodná Obchodná patrí k mimoriadne starým a husto zastavaným uliciam Bratislavy. V čase keď sa ešte nazývala Uhorská, bola jej severozápadná strana tvorená kompaktným domoradím s budovami s dlhými dvormi, ktoré sa z veľkej časti zachovali. Narušené však bolo v priestore medzi Drevenou a Poštovou.

Ide o výsledok vojnového ničenia aj vedomých urbanistických zásahov. Už v medzivojnovom období bola kritizovaná absencia priechodu medzi Námestím SNP a Hodžovým námestím prostredníctvom predĺženej Poštovej. Deštrukcia časti zástavby počas vojny otvorila možnosť preraziť Poštovú a zlepšiť prepojenie Obchodnej s okolím. Zároveň však došlo aj k zániku veľkej časti Drevenej, pôvodne úzkej romantickej historickej uličky, vyplnenej obchodmi.

Veľké zbúranisko na mieste pôvodnej zástavby bolo čiastočne vyplnené až na sklonku socialistického obdobia postmoderným hotelom Forum (dnes Crowne Plaza). Smerom k Obchodnej vznikol otvorený priestor, označovaný ako fórum. V praxi je však na pobytové účely nevyužívaný, ak nie sú do úvahy braní ľudia bez domova. Popri ulici vznikol jednopodlažný objekt s prevádzkami.

Dobudovaná nebola východná strana Poštovej medzi Obchodnou a Vysokou. Časť plochy vypĺňa hotel Austria Trend, zvyšok je však prázdny a skrytý za starým stavebným plotom. Úvahy o aspoň dočasnom využití vo forme bratislavského „Naschmarktu“ sa nerealizovali. To isté platí o štúdii dostavby bloku od Atelieru 3M. Problémom je opäť regulácia v rámci Územného plánu.

Zmeniť sa to má v súvislosti so Zmenami a doplnkami 09, ktoré čakajú na schválenie. Aj keď však dôjde na zmenu regulácie, nevyrieši to problém narušeného „fóra“ pri hoteli Crowne Plaza. Riešením by mohla byť dostavba severnej časti Obchodnej, dobudovanie priľahlej časti Drevenej a napojenie nových budov na štítové fasády hotela, ktorý, mimochodom, pôsobí, ako by rátal s takouto možnosťou. Namiesto fóra by mohol vzniknúť chránený dvor, kým Poštová by mohla pokračovať napríklad prostredníctvom veľkého podjazdu.

Dnes už neaktuálny zámer na Obchodnej. Zdroj: Ateliér 3M

Staromestská ulica

To, čo sa nazýva Staromestskou ulicou, je v skutočnosti rýchlostnou komunikáciou, zarazenou priamo do srdca historickej Bratislavy. Ide o cestu, ktorá zabezpečuje prepojenie Hodžovho námestia s Mostom SNP, pričom umožňuje aj napojenie nábrežnej cesty. V dôsledku jej výstavby boli odstránené rozsiahle zastavané časti Vydrice, Židovskej ulice či Evanjelickej štvrte. Jazva, ktorú táto stavba spôsobila, dosiaľ nebola zacelená.

Existujú názory, že pokiaľ nebude tento problém prekonaný a historické jadro bezkolízne spojené s Hradom, Bratislava nebude nikdy jednoliatym mestom. Do veľkej miery sa s tým stotožňuje aj súčasné vedenie Hlavného mesta, ktoré pred časom prezentovalo víziu „Plató Staromestská“ – betónového prestrešenia súčasnej cesty, na ktorého streche má vzniknúť park. Plató je dnes v štádiu prípravy projektovej dokumentácie.

Problémom projektu je jeho finančná náročnosť (odhadovaná cena je viac ako 20 miliónov eur), čo prakticky zamedzuje akýmkoľvek úvahám o jeho dočasnosti a obnove urbanistickej štruktúry. Na druhej strane, takúto ambíciu možno mesto ani nemá, čo potvrdzujú slová Jána Studeného, jedného z architektov Plató. Na otázku YIM.BA, či by nebola vhodnejšia zástavba, reagoval, že podľa neho v centre Bratislavy chýba zeleň a nie nové domy.

Hoci ide o relevantný názor, trúfneme si nesúhlasiť. Hustota zástavby centra Bratislavy je omnoho nižšia ako v centrách európskych veľkomiest a zelená náplasť na Staromestskú nijako zásadne nenaruší jej negatívny impakt na mestský organizmus. Omnoho prospešnejšie by bolo hľadať možnosť, ako Staromestskú prekryť (a ideálne aj presunúť o úroveň nižšie) tak, aby sa na jej mieste mohla náznakovo obnoviť pôvodná štruktúra.

Určitý návod, ako na to, poskytuje dánske mesto Odense. Konfrontované bolo s podobným problémom, na čo reagovalo presunom miestnej Staromestskej do podzemia a výstavbou novej štvrte na jej mieste. Prepojilo tak odtrhnuté časti svojho centra, získalo priestor pre nové súkromné domy aj verené projekty a na povrchu vybudovalo električkovú trať. Dnes je považované za vzor úspešnej urbánnej transformácie.

Toto je ideálny scenár aj pre Staromestskú. Na jej mieste by mohli vzniknúť desiatky domov na mieste Židovskej, Kapucínskej, Pilárikovej, na Župnom námestí (v prípade zbúrania budovy Najvyššieho súdu SR) alebo Veternej. Časť nákladov by vedela kompenzovať spolupráca s developermi.

Ešte nedávno pretínala jadro dánskeho Odense rýchlostná komunikácia, dnes je tu atraktívne mestské prostredie. Zdroj: SWECO

Legionárska ulica

Okolie Legionárskej a Račianskeho mýta je tvorené príjemnou blokovou zástavbou z obdobia Prvej republiky. Vzniklo tu do veľkej miery veľkomestské prostredie, ktoré je dnes populárnou rezidenčnou adresou. Jedinou výnimkou je veľká plocha medzi Radlinského, Bernolákovou, Steinovym dvorom a Legionárskou. Na rozdiel od blokovej štruktúry tu vznikol modernistický Študentský domov Jura Hronca.

Hoci po architektonickej stránke ide o hodnotnú stavbu (hoci zateplenie jej veľmi nepomohlo), urbanizmus vykazuje typické nedostatky svojej doby – domov je osadený voľne do pozemku a od hrán ulíc oddelený veľkými zelenými plochami. Najväčšia sa vyformovala smerom k Legionárskej. Dlhé roky bola zanedbaná, v priebehu minulého roka však Hlavné mesto ukončilo jej revitalizáciu.

Vznikol tu príjemný park s výsadbou japonských čerešní, multifunkčným športoviskom, chodníkmi, lavičkami alebo psím výbehom. Kvalita verejného priestoru sa výrazne zvýšila, rovnako ako pobytový potenciál územia. Z urbanistického hľadiska však išlo o chybu.

Existencia parku na tomto mieste totiž urbanisticky ani ekonomicky nedáva zmysel. Parkových plôch je v okolí dostatok – na Račianskom mýte, na Kmeťovom námestí alebo pri Steinovom dvore. Čo tu chýbalo viac, bolo dobudovanie jedného z nároží Račianskeho mýta, ktoré bolo myslené ako mestská križovatka, otvorená do zelene pôvodného Blumentálskeho cintorína, neskôr premeneného na park. Z jednotlivých strán malo byť obstavané zástavbou s podobnou mierkou zhruba šesť podlaží, čo však narušila budova Proxenta Residence. Ďalšiu ranu tomuto konceptu zasadilo mesto obnovou tohto parku.

Dnes je už nereálne, že by bol tento priestor zastavaný, keďže prípadný verejný odpor by bol ešte vyšší. Územie tak bude natrvalo pôsobiť neukončeným dojmom.

Park na Legionárskej priniesol krajší verejný priestor a zabránil možnosti urbanizácie územia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Centrum Ružinova a Bulvár Ružinovská

Jadro sídliska Ružinov sa nachádza v blízkosti križovatky Ružinovskej a Tomášikovej ulice. Aby bola v minulosti podporená funkcia tohto územia, boli vybudované dve zásadné stavby – Obchodný dom Ružinov a Dom kultúry Ružinov. Prvá z nich medzičasom zanikla a už dve desaťročia čaká na náhradu, v dôsledku čoho o centre veľmi hovoriť nemožno. Zmeniť by sa to mohlo o niekoľko rokov.

V skutočnosti ale bude lokalita „centrom“ len do istej miery. Dom kultúry a polyfunkčný komplex s upravenými verejnými priestormi v okolí sú na sídlisko s približne 60-tisíc obyvateľmi málo. Od takejto veľkej štvrte, ktorá je súčasťou hlavného mesta, by sa očakával vznik komplexné centra s ďalšími funkciami vrátane pracovísk, reprezentatívnych priestorov a objektov či vyššej vybavenosti.

Rozhodujúci je preto rozvoj severne od DK Ružinov. Urbanistická vízia zo strany investora projektu Nové centrum Ružinova ráta s hypotetickou výstavbou administratívnych budov, námestia či novej budovy miestneho úradu. Mestská časť naznačuje, že sa s tým vie stotožniť, chýba však investor, ktorý by takúto realizáciu vrátane verejnoprospešných investícií zrealizoval.

Okrem tejto plochy je tu aj priestor severne od Ružinovskej ulice, dnes označovaný ako Park Alfréda Wetzlera. Mienený je ako atraktívny pobytový park, túto funkciu však plní už naproti umiestnený Park Andreja Hlinku (čo je, mimochodom, paradoxná situácia). Vhodná zástavby, možno v podobe výškového akcentu alebo dominanty, by bola vhodná aj tu. Napokon, pôjde o dopravne vynikajúco napojené územie – okrem už dnes existujúce Ružinovskej radiály sa uvažuje aj nad výstavbou tangenciálnej električkovej trate, prepájajúcej Račiansku, Vajnorskú a Ružinovskú radiálu.

Išlo by zároveň o jadro „Bulváru Ružinovská“, teda upraveného okolia Ružinovskej ulice. Táto má skutočne dimenzie mestskej triedy, verejné priestory v jej okolí sú však v zlom stave. Okrem toho je tu viacero prakticky nevyužitých trávnatých plôch, ktorým by prospela urbanizácia – pred Ružinovskou poliklinikou, pri Bachovej ulici alebo Úrade geodézie, kartografie a katastra SR.

Nové centrum Ružinova by hypoteticky mohlo obsahovať zástavbu severne od DK Ružinov. Zdroj: MiddleCap

Petržalská rozvojová os

V dohľadnej dobe by mala byť konečne dokončená električková trať, ktorá spojí celú Petržalku od severu na juh. Označovaná je ako druhá etapa Nosného systému mestskej hromadnej dopravy, čo je do istej miery odkaz na pôvodne uvažované technické riešenie tejto dopravnej stavby – malo ísť o rýchlodráhu, teda metro. Prvá časť bratislavského metra mala mať dvojaký význam.

Okrem dopravného účelu totiž malo ísť aj o základ významnej urbanistickej a spoločenskej osi, kde by sa koncentrovala vybavenosť pre celé obrovské sídlisko. Petržalka sa totiž začala stavať do istej miery od okrajov, keď sa najskôr postavili obytné štvrte s nevyhnutnou vybavenosťou a až neskôr sa malo dobudovať aj jadro. S ohľadom na zmenu režimu aj koniec prác na budovaní rýchlodráhy ale toto pôvodne uvažované centrum nevzniklo.

Hlavná dopravná os bude otvorená až v tomto roku. Základný predpoklad by tak mohol znieť, že sa v krátkom čase začne aj rozvoj centrálnej osi, nie je to ale tak – s výnimkou územia medzi Rusovskou cestou a Romanovou (kde tiež došlo k výrazným úpravám v prospech voľného priestoru) zostane nielen okolie trate, ale aj zastávok do veľkej miery nezastavané. Ide o urbanistický nezmysel.

Zastávky významných dopravných línií sú štandardne miestom, kde sa koncentruje nová vybavenosť a v ich blízkosti vzniká najmestskejšia zástavba. V Petržalke bude ale električková trať prechádzať do veľkej miery parkom. To nie je dobrá správa, keďže to povedie k výstavbe na miestach, ktoré mali radšej zostať v pôvodnom stave – vrátane voľnej krajiny alebo štvrtí, vo väčšej miere závislých na automobilovej doprave.

Obzvlášť výrečná je podoba plochy medzi električkovou traťou a skeletom projektu Nové Domino v štvrti Lúky. Tam, kde mohli vzniknúť bloky domov, sú dnes vysadené desiatky stromov. Takto si mesto samé strieľa do nohy pri svojich plánoch na vznik kompaktného miesta krátkych vzdialeností.

Električka v Petržalke bude viesť prázdnym zeleným územím. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Záver

Podobných miest, kde by mohli byť domy, ale takmer určite nebudú, je v Bratislave viac. V niektorých prípadoch sa už plány na ich urbanizáciu vyskytli, zabránili im ale petície miestnych obyvateľov. Spravidla sa to označuje za víťazstvo verejnosti a občianskeho sektora voči (zlým) developerom. Neplatí to ale v každom prípade a niekedy je to priamo kontraproduktívne.

Rozvoľnený charakter Bratislavy má priame a citeľné dôsledky na kvalitu života. Čím je mesto extenzívnejšie zastavané, tým nižšia je efektivita využitia mestskej infraštruktúry. Mesto, resp. verejný sektor musí platiť viac peňazí za väčší rozsah ciest, kanalizácií, vedení, osvetlenia, ale aj zelene, ktoré potom využíva menej ľudí a teda daňových poplatníkov. Logickým dôsledkom je nižšia kvalita údržby a rastúci investičný dlh.

Ak chce byť slovenské hlavné mesto dobre udržiavané, mať kvalitné verejné priestory, lepšiu verejnú dopravu a efektívnejšie fungujúce verejné služby, musí sa zahusťovať. Príklady z celej Európy ukazujú, že sa tam, kde je kompaktnejšia a lepšie zorganizovaná zástavba, nežije horšie, ľudia tam neumierajú na nedostatok slnka, ulice tam ani zďaleka nie sú viac prehriate a nemusí tam byť ani menej parkov.

Bratislava sa tak nesmie báť uvoľniť stavidlá pre výstavbu aj tam, kde to nebude prijaté s nadšením, ale z urbanistického hľadiska to dáva zmysel. Nanešťastie, v konzervatívnom malomestskom prostredí, zdevastovanom desaťročiami modernistického plánovania, to je skôr vzdialený sen ako reálna alternatíva.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.