Vlajková premena vnútrobloku už tento rok. Ružinov začína prípravu na revitalizáciu dvora na Narcisovej
Sídliskové vnútrobloky sú dlhodobo prehliadaným typom verejného priestoru s obrovským potenciálom pre zlepšenie kvality života. Ak sa aj v minulosti realizovali napríklad úpravy športovísk či detských ihrísk, zvyšné plochy zvyčajne obsadili parkujúce autá. Mestská časť Ružinov však pripravuje projekt, ktorý má nastaviť nový štandard prístupu k sídliskovým dvorom.
Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova / DEVLEV
Vnútroblok je v mestskom prostredí jedným z najdôležitejších verejných, resp. poloverejných priestorov. Zvlášť v husto zastavanom prostredí ide o pokojní miesto, kde sa dá tráviť časť a rozvíjať sociálne vzťahy. Na modernistických sídliskách nie je táto úloha taká zreteľná, napriek tomu aj tu vznikli dvory, ktoré majú slúžiť ako miesto pre stretávanie sa obyvateľov a oddych alebo hru v zeleni.
Týka sa to aj Ružinova, kde sa nachádza druhé najväčšie bratislavské sídlisko. Podľa expertov patrí k tým povojnovým štvrtiam, ktoré sa najviac približujú dobovým predstavám o ideálnom bývaní v zeleni a bez rušivej dopravnej záťaže. Sídlisko je dobre dopravne vybavené a koncipované tak, aby bola z jednotlivých domov dobre dostupná verejná doprava a automobilová záťaž minimálna.
Doboví urbanisti však nemohli predpokladať, že na začiatku 21. storočia dôjde k takému masívnemu nárastu dopravy. Mnohé dvory sú zaťažené parkovaním, čo viedlo k zvýšeniu podielu spevnených plôch. Okrem toho, pobytové povrchy sú už zastarané a herné prvky nezodpovedajú súčasným nárokom.
Mestská časť to hodlá zmeniť. Po menších úpravách vnútroblokov na Záhradníckej alebo na Košickej sa rozhodla zrealizovať väčší a vzorový projekt na Narcisovej. Ide o klasický ružinovský sídliskový dvor, akých sa tu nachádza viac. Tvorený je centrálnou plochou s pokusmi o ihrisko, zeleňou, objektami občianskej vybavenosti a parkovacími plochami. O lákavom prostredí sa dá hovoriť len sotva.
Zmeniť to má projekt, ktorý bol prvýkrát predstavený už v roku 2025, hoci príprava prebieha už dlhšie. Mestská časť vtedy deklarovala, že chce sériou úprav zvýšiť kvalitu života obyvateľov, zlepšiť dostupnosť parkovania a vytvoriť atraktívny verejný priestor. „Celý projekt revitalizácie stojí na dvoch hlavných nohách: zlepšiť prostredie pre ľudí z vnútrobloku a zaviesť rozsiahle ekologické, najmä vodozádržné opatrenia,“ hovorí Martin Chren, starosta Ružinova.
Zlepšenie retencie dažďovej vody má priniesť rozsiahla séria opatrení. „Rozsiahlu rozbitú asfaltovú plochu uprostred vnútrobloku nahradí krásny pobytový priestor. Vnútroblok dostane niekoľko vsakov a obrovské plochy asfaltu či betónu nahradia plochy vodopriepustné. Zmenou povrchu na vodopriepustný prejdú aj všetky parkoviská,“ popisuje Chren. Okrem toho sa doplní nová vzrastlá aj nízka zeleň, trvalkové záhony, kroviny a zelené strechy na kontajnerových stojiskách.
Projekt citeľne zvýši pobytový potenciál priestoru. Súčasťou oddychovej zóny má byť pitná fontánka, interaktívna vodná pumpa a hmlové sprchy. Vodné prvky budú pomocou trysiek vystrekovať vodu do definovanej výšky, čím vytvoria atraktívny vizuálny prvok a zároveň prispejú k ochladeniu priestoru počas letných mesiacov. Dominantným prvkom sa stane pergola, ktorá zabezpečí priestor na pobyt aj potrebné zatienenie. Územie doplnia nové prvky drobnej architektúry, napríklad parkové lavičky, odpadkové koše, hojdačka či piknikové sedenia.
Verejné osvetlenie sa rozšíri o desať nových LED svietidiel, pričom existujúce stožiare prejdú obnovou. Revitalizované územie má rozlohu 14.624 m², z čoho 10.773 m² bude tvoriť zeleň a 3.041 m² spevnené plochy. Vo vnútrobloku je navrhnutých 114 parkovacích miest.
Prvé prípravné práce v podobe odstránenia niekoľkých stromov a kríkov sa už začali. „Odstránené boli iba neperspektívne dreviny, ktoré nemali dobrý zdravotný stav alebo boli príliš blízko stavieb či sietí a v budúcnosti by ich mohli narúšať,“ vysvetľuje Chren. „O revitalizácii sme rozsiahlo diskutovali s obyvateľmi vnútrobloku a začať by sme s prácami chceli ešte tento rok - aktuálne prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa.“
Financovanie úprav pochádza z eurofondov, zameraných na vodozádržné úpravy. Predpokladaná hodnota zákazky je 1.289.448,07 eur. Architektonické riešenie spracovala kancelária Devlev v spolupráci s Petrom Pasečným z 2ka landscape architects.
Skutočne vzorový projekt realizuje mesto Trnava. Zdroj: Mesto Trnava
Vedenie Ružinova verí, že vznikne „jeden z najkrajších vnútroblokov široko-ďaleko“ a zároveň vzor pre ďalšie projekty obdobného typu. V princípe ide o príjemný návrh, ktorý skutočne zvýši úroveň verejného priestoru. Ak by boli na podobnej úrovni aj iné dvory, kvalita života či ekologická odolnosť sídliska by sa skutočne zvýšila.
Za skutočne vzorovým projektom však treba vycestovať preč z Bratislavy. Za takéto riešenie možno označiť revitalizáciu Obytného súboru Gen. Goliana v Trnave, masívnu schému, ktorá prinesie komplexné zlepšenie prostredia pre tisíce obyvateľov tohto krajského mesta. Trnava naraz obnoví až deväť dvorov a centrálny priestor zóny, a to na základe výsledkov architektonickej súťaže.
Mesto začalo realizáciu tohto zámeru v decembri 2025 po dlhšej príprave – participácia prebehla už v roku 2019. Napriek tomu ide o neporovnateľne prepracovanejšie riešenie, zahŕňajúce aj rozvoj cyklodopravy, budovanie nových ihrísk, športovísk a oddychových zón. Výška investície je nepomerne vyššia – dosahuje až 14 miliónov eur. Z eurofondov pochádza väčšia časť zdrojov.
Bratislava si zatiaľ na nič podobné netrúfla. Dvory sa zatiaľ neobjavili v centre pozornosti takmer žiadnej municipality ani Hlavného mesta. Metropolitný inštitút Bratislavy síce obnovil vnútroblok na Poľskej a plánoval v podobných projektoch pokračovať, jeho revitalizácia sa však stretla s odporom a komplikáciami, ktoré z tohto zámeru spravili zdĺhavý proces.
Pre mesto a jeho obyvateľov je to zlá správa. Súčasná dopravná záťaž aj zmeny v životnom štýle spôsobili, že ulice už nie sú miestom spoločenskej výmeny, kvalitných námestí je v Bratislave málo a parky zas majú silný verejný charakter. Vnútrobloky by mohli byť oveľa silnejším nástrojom pre rozvoj sociálnych vzťahov a boj proti samote, ktorá trápi západné mestá, Bratislavu nevynímajúc.
Na to však potrebujú byť bezpečné, príťažlivé a upravené, rovnako ako udržiavané a dobre prístupné pre čo najväčší počet potenciálnych užívateľov, bez ohľadu na vek, pohlavie či zdravotný stav. Slovenská metropola má v tomto smere rezervy. Ich prekonaním však vie urobiť pre obyvateľov viac, ako mnohými inými, napohľad podobne dôležitými projektami.
Pozrite si obnovu verejných priestorov vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


























