Adrian Gubčo 20.09.2026 20:47

Bratislava chce bezpečnejšie ulice. MIB vypracoval nové manuály, naznačuje rázne zásahy

Jedným zo základných kritérií kvality ulice je jej bezpečnosť, a to nie len pre automobily, ale aj všetkých ostatných užívateľov vrátane chodcov a cyklistov. Bratislava má v tomto smere medzery, predovšetkým v dôsledku prehnaného priestoru v prospech motoristov. Víziu, ako spraviť ulice bezpečnejšími a funkčnejšími, predstavil Metropolitný inštitút Bratislavy v rámci svojich najnovších manuálov.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bezpečné ulice sú predpokladom dobrého života v meste. Tvrdí to Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý sa rozhodol zadefinovať, čo to vlastne znamená bezpečná ulica a ako ich tvoriť. Pre profesionálov, ktorí sa venujú tvorbe uličného a verejného priestoru, predovšetkým architektov, dopravných inžinierov či samosprávy, vypracoval dvojicu nových manuálov. Ide o Princípy a štandardy tvorby bezpečných ulíc, jednak v podobe modelových situácií, ako aj tvorby vyvýšených plôch na vjazdoch do zón s obmedzením rýchlosti.

MIB tak chce vytvoriť základy pre systematický prístup k navrhovaniu mestských komunikácií tak, aby podporovali bezpečný pohyb všetkých účastníkov dopravy, znižovali riziko dopravných nehôd a zároveň prispievali k vyššej kvalite verejného priestoru. Ulice sa majú stať prehľadnejšie, čitateľnejšie a jasnejšie pre všetky druhy dopravy s dôrazom na bezpečnosť najslabších užívateľov, teda chodcov a cyklistov.

Manuál, tvorený modelovými situáciami, ukazuje dobré aj zlé príklady riešenia ulíc. Medzi vhodnými MIB menuje Ulicu 29. augusta, križovatku Vazovova – Mýtna alebo Dunajskú. Ide o lokality, kde sa v posledných rokoch realizovali viaceré opatrenia, ktoré mali zvýšiť kvalitu verejného priestoru. Spojené boli zároveň so zásahmi, ktoré zvýšili kvalitu pohybu chodcov a cyklistov.

Inštitút v tomto smere zmieňuje najmä vyvýšené plochy a priechody, debarierizácie, ostrovčeky, či koridory pre cyklistov. Vyvýšené priechody, resp. priebežné chodníky majú v tomto smere špeciálne miesto. Chodcom totiž umožňuje bezbariérový a bezpečnejší prechod medzi dvoma stranami vozovky vďaka zjednoteniu výšky povrchov cesty a chodníka aj vďaka zvýšeniu ostražitosti šoférov, ktorý plochou prechádzajú. Preto je tomuto opatreniu venovaná zvýšená pozornosť.

Popri domácich riešeniach sa však manuál pozerá aj na príklady a manuály do zahraničia (najmä z Prahy, Barcelony a Bostonu) a snaží sa ich zaviesť do domácej praxe. Materiál ponúka príklady upokojovania dopravy, pričom sa zameriava na lokality s hustým pohybom peších a cyklistov. Prihliada pritom na aktuálnu legislatívu aj lokálne skúsenosti. 

Ulice kategorizuje na významné ulice (napr. Košická, Ul. 29. Augusta, Štefánikova, Harmincova), obytné ulice (napr. Žižkova, Grösslingova, Kvačalova), ulice v zónach občianskej vybavenosti a vstupy do prírodných zón. Na každú kategóriu ulíc sa viažu iné požiadavky a pravidlá navrhovania. Berie sa do úvahy, či sú na ulici električkové trate, či je ňou vedená verejná doprava alebo sa na nej parkuje.

MIB zdôrazňuje, že princípy a štandardy majú podobne ako iné manuály odporúčací charakter (hoci sa mesto tvári, že sú preňho záväzné) a majú byť najmä pomôckou, inšpiráciou alebo návodom. Inštitút chce byť v tomto smere nápomocný aj mestským častiam a pripomína, že poradcu robí aj iným slovenským či dokonca zahraničným mestám. Nové manuály chce predstaviť aj v rámci podujatia MIB Talk 23. septembra o 18:00.

Vyvýšené priechody a priebežné chodníky výrazne zvyšujú bezpečnosť chodcov bez obmedzenia dopravy. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Predstavené princípy a štandardy rozširujú už pomerne široký zoznam materiálov, tvoriacich bratislavský manuál verejných priestorov. Jeho cieľom je stanoviť pravidlá, podľa ktorých sa budú upravovať verejné priestory v slovenskej metropole, vďaka čomu sa má zvýšiť ich celková úroveň. Manuál sa postupne tvorí a expanduje už od roku 2019.

Za tú dobu sa skutočne podarilo v mnohých prípadoch zrealizovať riešenia, ktorých celková úroveň je oproti minulosti vyššia. Dnes sa už tak často nedejú prípady, že by každý zásah niesol odtlačok konkrétneho projektanta. Namiesto toho možno nájsť podobné riešenia na Mýtnej, Stromovej, Kutlíkovej aj Harmincovej. Bratislava tým získava ucelený ráz.

Faktom ale zostáva, že skutočne najväčšie výzvy ešte len prichádzajú. Naznačuje ich aktuálne predstavený materiál, ktorý prináša víziu upokojovania ulíc a zvyšovania bezpečnosti prostredníctvom konkrétnych stavebných úprav. Nezriedka to znamená najmä obmedzenie automobilovej dopravy, čo je v Bratislave spravidla spojené s odporom. Ani riziko častých zrážok a ohrozovania chodcov nestačí na to, aby kritici pochopili, že práve v utlmovaní automobilovej dopravy je cesta k lepšiemu mestu.

Práve vydané manuály dávajú základný návod k tomu, ako postupovať vo viacerých prípadoch a situáciách. Základný problém však nie je technický. Vznik bezpečného a kvalitného mesta je dnes najmä komunikačnou a politickou úlohou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.