Adrian Gubčo 11.04.2025 19:00
Raj pre chodcov hudbou budúcnosti. Bratislava má smelé plány, projektov realizuje málo
Bratislavský magistrát tvrdí, že rozvoj pešej dopravy je jeho prioritou. Vychádza zo zásady, že práve chodci sú v meste na prvom meste, nasledovaní cyklistami, verejnou a napokon automobilovou dopravou. V tomto duchu sa plánujú vo verejnom priestore viaceré zásahy a niektoré sa už začali realizovať. Ich rozsah však veľký nie je.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Pešia doprava tvorí v rámci deľby prepravnej práce – teda podielu dopravných výkonov podľa jednotlivých módov dopravy – zatiaľ priemerný objem. V zmysle prieskumu v rámci územného generelu dopravy z roku 2015 využívalo peší presun asi 26,2% ľudí, čo je mierne nad priemerom európskych metropol (23%). Bratislava je na tom lepšie ako Miláno, Lisabon alebo Dublin, ale horšie ako Amsterdam, Madrid alebo Paríž.
V každom prípade, mesto má záujem tento podiel ďalej zlepšiť. Potvrdzuje to aj v strategickom pláne Bratislava 2030, kde označuje kvalitnú pešiu infraštruktúr za základ živého a prosperujúceho mesta, v ktorom sa ľudia radi pohybujú, trávia čas a cítia sa dobre. Prostriedkom k tomu má byť zvýšenie kvality a bezpečnosti infraštruktúry pre peších, teda predovšetkým chodníkov a verejných priestorov.
Napriek tejto vízii začalo magistrátne Oddelenie pešej a cyklistickej dopravy preberať agendu pešej dopravy len na začiatku roka 2024. Zatiaľ je jeho funkciou mapovať činnosti, týkajúce sa pešej mobility naprieč Magistrátom, ďalej pripomienkovanie projektov, územných plánov a odpovede občanom na ich podnety. Do budúcna chce vytvoriť koncepciu pešieho pohybu v zmysle univerzálneho dizajnu, vytyčovať ciele a plánovať a riadiť vlastné projekty.
Existujúce zámery tak vychádzajú skôr z individuálnych priorít iných oddelení či inštitúcií. Niektoré načrtla Sekcia správy a údržby ciest, rozsiahlejšie úpravy rieši Sekcia výstavby – Oddelenie dopravných stavieb. Koncepcie rieši Metropolitný inštitút Bratislavy, debarierizácii sa venuje Sekcia sociálnych vecí.
Na základe týchto dosiaľ oddelene sa vyvíjajúcich aktivít bol vytvorený sumár projektov. Všetky sú súčasťou Akčného plánu pešej a cyklistickej dopravy, ktorý sa každoročne prerokúva na mestskom zastupiteľstve.
Ako konštatuje mesto, tento rok sa chce sústrediť najmä na revitalizáciu chodníkov a verejných priestorov, debarierizáciu, preferenciu chodcov pri cestnej svetelnej signalizácii alebo zvyšovanie bezpečnosti priechodov a križovatiek. Taktiež chce identifikovať miesta, kde doplniť pešie trasy, alebo zabezpečiť koordináciu s inými aktivitami – parkovacou politikou či rozvojom cyklodopravy.
Na základe týchto priorít si mesto na rok 2025 naplánovalo debarierizáciu približne 77 hrán chodníkov, hoci pripúšťa, že kapacity aj alokované financie vo výške 300-tisíc eur umožnia vybrať približne 30 hrán. Debarierizovať by sa tak mohli hrany na Šancovej, Palisádoch, Búdkovej, Limbovej, Radlinského, Pražskej, Žilinskej, Rustavelliho, Devínskej či na Muchovom námestí a Farského. Čiastočne kryté sú hrany na križovatke Prievozskej a Miletičovej alebo Miletičovej a Zvolenskej. Pripravujú sa projekty pre Mierovú či okolie ZOO.
Svoje aktivity plánuje rozvíjať aj MIB. Na tento rok pripravuje publikáciu dvojicu nových princípov a štandardov, tvoriacich súčasť manuálu verejných priestorov. Ide o Princípy a štandardy upokojovania dopravy a Princípy a štandardy električkových tratí. Oboje sa citeľne dotýkajú pešej dopravy. MIB sa takisto venuje iniciatíve Mesto pre deti, ktorá má navrhnúť opatrenia pre bezpečnejší pohyb detí v blízkosti škôl. Tento rok je do iniciatívy zapojených 15 škôl v celej Bratislave.
Zlepšiť sa majú podmienky pre chodcov na svetelných križovatkách. Minimálne na desiatich sa majú predĺžiť zelené signály, prípadne lepšie zosúladiť. Mesto ich chce vyberať aj na základe podnetov a možností pre úpravy.
Práce na Ul. 29. augusta sú začiatkom väčšieho projektu obnovy celej štvrte. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Výsledný sumár je teda pomerne rozsiahly, hoci v skutočnosti ide o zlomok toho, čo by Bratislava naozaj potrebovala. Na tento rok je naplánovaná realizácia 28 projektov, z ktorých viaceré sú dobre známe. Iné sú zas novinkami, prípadne nadväzujú na iné projekty.
Na Stromovej pri Bárdošovej by sa napríklad mal vymeniť povrch na časti chodníka a taktiež aj debarierizovať. To isté by sa malo udiať na Vajnorskej medzi Českou a Budyšínskou. Nanešťastie, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o asfalt a nie o dlažbu. Tá by na druhej strane mohla pribudnúť na Štefanovičovej, kde sa bude rekonštruovať budova Kooperativy. Nemožno vylúčiť, že nová dlažba pribudne aj na Šancovej v susedstve UniCredit banky, kde sa už takáto úprava realizovala, rovnako ako na Námestí SNP pred OD Dunaj.
Veľkú časť zásahov bude tvoriť rekonštrukcia zastávok MHD. Obnoviť by sa mohli na Magurskej, Peknej ceste, Pod stanicou, v centre (zastávka Centrum) či na Kremeľskej. Na Molecovej (Riviére) pribudne dlhoočakávaný chodník, na ktorý sa pozabudlo pri modernizácii trate. Nové zlepšenia pre peších sa zrealizujú pri nemocnici Antolská alebo v Podunajských Biskupiciach na križovatke Nákovnej, Linzbothovej a Biskupickej, kde dnes chýbajú priechody alebo ostrovčeky.
Výraznejšie zmeny možno očakávať na Limbovej, kde sa má kompletne obnovovať celá ulica. Nové chodníky vzniknú pri Einparku na Einsteinovej, na Slovanskom nábreží, kde bude priebežný chodník, alebo na Vlárskej pri Starej Klenovej, kde pribudne aj priechod pre chodcov. Úpravy sa chystajú aj pri Ružinovskom jazere, v Sade Janka Kráľa a pri OD Saratov, za čo zodpovedá MIB.
Napokon, najväčší projekt tohto roka sa už začal realizovať na Ul. 29. augusta. V najbližších mesiacoch sa tu postupne obnoví celá ulica v plnej šírke vrátane dláždenia chodníkov kamennou dlažbou. Následne sa prejde na Dunajskú, kde sa zmení organizácia dopravy. Vďaka týmto úpravám sa dramaticky zlepší kvalita pešieho aj cyklistického pohybu východne od historického centra Bratislavy smerom k downtownu.
Parčík na Medenej má čoskoro vyzerať kultivovanejšie. Zdroj: OPPS Architettura
Veľké a náročné projekty si Magistrát necháva na ďalšie roky, pričom aktuálne prebieha ich projekcia. Vymenované sú najmä zámery v gescii MIBu, pričom mnohé patria do rámca iniciatívy Živé miesta.
Niekoľko zásahov sa plánuje na Železnej studničke. Spomenúť možno plány na vznik promenády alebo peších lávok pri rybníkoch, tu však mesto pripomína, že potrebuje výnimku, keďže tu platí stavebná uzávera. Realizáciu očakáva v rokoch 2027-2028. Výraznejšie úpravy sa plánujú aj v Sade Janka Kráľa, na Hlaváčikovej v susedstve nového pripravovaného domova pre seniorov, v okolí zastávok Zochova či hradieb vrátane ich obnovy aj výstavby Plató Staromestská.
K známym Živým miestam možno pridať úpravu rohu Ulice Kataríny Brúderovej vo Vajnoroch, ktorá sa mala začať realizovať pôvodne už tento rok, alebo revitalizáciu areálu na Bazovej. Len v rovine príprav je aj Activity park pod Mostom Apollo pri projekte Eurovea. Naopak, revitalizácia parčíka na Medenej v susedstve kúpeľov Grössling už smeruje ku zisku kľúčových povolení od Starého Mesta a začať by sa mohla ešte tento rok.
Mesto a MIB ďalej pracujú na úprave okolia Domu služieb v Dúbravke, Vozovne Krasňany, Vrančovičovej v Lamači (kde sa má projekt údajne upraviť) či na obnove Námestia republiky v Petržalke. V tejto mestskej časti má pribudnúť pod gesciou mesta aj štvorica nových lávok cez Chorvátske rameno, ktoré majú zatiaľ len vydané územné rozhodnutie, hoci mali byť dodané s dokončením predĺženej električkovej trate.
Magistrát sa ďalej zaoberá projekciou opatrení v prospech peších v súvislosti v modernizáciou alebo výstavbou električkových tratí (Ružinovská radiála a jej predĺženie po TIOP, predĺženie Dúbravskej radiály do Borov, vetva na Pribinovej a Košickej). Z menších nových projektov možno spomenúť predĺženie chodníka na Kafendovej, úpravu chodníka a priechodu na križovatke Strečnianskej a Šintavskej, vytvorenie priechodu aj so svetelnou signalizáciou na Rožňavskej pri Fresh Markete alebo vybudovanie priechodu na Šancovej pri Beskydskej. V rámci Mesta pre deti konkrétne zásahy pribudnú najmä pri škole na Jeséniovej a Biskupickej.
Niektoré projekty zostávajú napriek sľubom ešte stále hudbou budúcnosti. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
Bratislave tak nemožno uprieť, že určité zlepšenia pre chodcov pripravuje. Realizácia všetkých vyššie zmienených zámerov by dramaticky zvýšila kvalitu pešieho pohybu a urobila z tejto formy prepravy omnoho bezpečnejší a príjemnejší zážitok i aktivitu. Naostatok, v mnohých prípadoch by sa mesto stalo krajším a funkčnejším.
Netreba ale zabúdať, že investičný dlh je obrovský a zdroje obmedzené. Len nedávno sa podarilo legislatívne vytlačiť parkujúce autá z chodníkov, hoci fyzicky ešte nie. Postupne sa zavádza parkovacia politika, ktorá zas otvára dávno zdevastované chodníky. Pred mestom je úloha ich opäť obnoviť. Môže pritom ísť cestou Petržalky, ktorá zvolila rýchlosť a cenu pre kvalitou, alebo to urobiť drahšie, no na vyššej úrovni.
Zatiaľ totiž kvôli nízkemu rozpočtu a vysokým nárokom mesto nedokáže investičný dlh znižovať rýchlejšie. Premena Ul. 29. augusta a Dunajskej je skvelá, v kontexte veľkosti Bratislavy je to ale zúfalo málo. Za takýchto okolností sa ciele, ktoré sa dalo vedenie mesta, splniť nemusia. Ideálne podmienky pre chodcov ostávajú hudbou pomerne vzdialenej budúcnosti.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
