Adrian Gubčo 02.12.2022 12:58

Radikálne lepšia ulica. Lamač zmení podobu svojho jadra a nastaví vzor pre iné mestské časti

Lamač je dnes mestskou časťou Bratislavy, pôvodne však šlo o samostatnú obec s vlastným historickým jadrom. Výstavba sídliska ho našťastie nezasiahla a preto sa dodnes do veľkej miery zachovalo. Problémom je však úroveň verejného priestoru. Nadchádzajúca rekonštrukcia by mala jeho úroveň zlepšiť a nastaviť štandard pre centrá ďalších štvrtí.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Vrančovičova ulica tvorila historické jadro Lamača, okolo ktorého sa v uplynulých desaťročiach obec postupne rozrastala. Sústreďoval sa tu spoločenský, náboženský aj kultúrny život obce. Dnešný stav ulice nezodpovedá významu danej lokality. Stredový pás zelene s dĺžkou 520 metrov, ktorý obkolesujú najmä rodinné domy, neplní funkciu verejného priestoru, kde by miestni radi trávili čas.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý sa venuje problematike revitalizácie územia, medzi problémami definoval dominujúce asfaltové plochy, dopravnú situáciu, poškodené betónové panely, prekrývajúce Vrančovičovský potok, zanedbanú zeleň aj okolie pamätníkov, a tiež chýbajúce zázemie pre menšie spoločenské podujatia. „Vrančovičova ulica má potenciál byť aj dnes dôležitým miestom pre celú mestskú časť Lamač,“ tvrdí Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov z Metropolitného inštitútu Bratislavy. „Z rozhovorov s miestnymi rezonovali požiadavky na zachovanie historickej atmosféry ulice, vysadenie stromov, ale aj zníženie intenzity dopravy.“

Inštitút preto vypracoval štúdiu celkovej revitalizácie ulice. Upraviť sa má v celom profile, vďaka čomu sa z nej spraví atraktívny verejný priestor s novou zeleňou, lavičkami, a otvoreným korytom Vrančovičovského potoka. Voda sa tak čiastočne vráti do potoka, ktorý roky zakrývali betónové panely. Zlepšia sa tiež podmienky pre vodičov, chodcov a cyklistov. Vďaka novej koncepcii zelene sa stredový pás zmení na miesto, kde sa budú môcť miestni stretávať a oddychovať.

Nové verejné priestory vzniknú pred kostolom, pohostinstvom aj starou požiarnou zbrojnicou, ktoré budú vhodné na príležitostné podujatia ako sú trhy či hody. Plánujú sa predláždiť okolité chodníky a reorganizovať parkovanie tak, aby nevytváralo bariéry a ulica pôsobila upratane. Priame jazdné pruhy sa prestriedajú so značeným pozdĺžnym parkovaním alebo zeleňou. Úpravou prejdú aj križovatky, ktoré sa a zdvihnú na úroveň chodníkov, vďaka čomu sa na ulici zvýši bezpečnosť. Nový dizajn ulice tak bude motivovať vodičov k pomalšej jazde autom.

Autori revitalizácie z kancelárií Studený architekti, ateliér Ľubomír Závodný, Peter Stec Studio a Terra Florida predpokladajú, že sa ulici prinavráti jej vidiecky charakter. „Štúdia predstavuje dlhodobú víziu, optimálne riešenie komplexných problémov verejného priestoru, vodného toku, zelene a sietí v horizonte nasledujúcich 50 rokov,“ priblížil víziu ulice architekt Ján Studený. „Jej cieľom je v prvom rade zjednotiť lineárny priestor Vrančovičovej do súvislej plochy, ktorej maximum je venované zeleni. Ponúka vytvorenie prírodnej topografie, plynulo klesajúcej k hladine toku.“

V priebehu roka 2023 majú architekti dopracovať projektovú dokumentáciu, na základe ktorej sa bližšie určí finančný rozpočet, a tiež časový harmonogram stavebných prác. S revitalizáciou sa začne najskôr v roku 2024. Obnova Vrančovičovej ulice patrí medzi projekty v rámci iniciatívy Živé miesta.

 

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Lamač nie je jediný, ktorý si zachoval pôvodné jadro. Podobne je na tom neďaleká Záhorská Bystrica alebo Dúbravka, ale aj Devínska Nová Ves, Devín, Rača, Vajnory, Podunajské Biskupice, Rusovce, Čunovo alebo Jarovce. V podstate nikde (možno s výnimkou Rače) nemá priestor ich centra zodpovedajúcu kvalitu. Vo viacerých prípadoch (najmä Vajnory a Rusovce) sú cez centrálne ulice či námestia vedené rušné komunikácie, ktoré zhoršujú pobytový potenciál aj celkovú kvalitu života v mestskej časti.

Napriek tomu si viaceré bývalé obce zachovávajú svojskú identitu, ktorú je vhodné podporiť práve obnovou týchto jadier. Lamač môže byť prvým príkladom, ako sa to dá. Podoba projektu je výsledkom rozsiahlej participácie, ktorá ukazuje, že miestni obyvatelia majú záujem o svoje okolie aj históriu mestskej časti. V iných štvrtiach by to pravdepodobne nebolo inak.

MIB si je toho podľa všetkého vedomý, keďže Princípy a štandardy povrchov v Bratislave rátajú s tým, že centrá mestských častí budú disponovať kvalitnejšími kamennými dlažbami. Tie sú vhodné práve na historické alebo spoločensky významné miesta. Architektom to pri budúcich revitalizáciách otvára možnosti pre kvalitnejšie a náročnejšie zásahy.

O niekoľko rokov tak snáď Bratislavu čaká vlna obnov jadier mestských častí. Pripomínať tým bude Prahu, kde sú podobne zrekonštruované centrá množstva obcí, ktoré mesto počas svojho rastu a expanzie pohltilo. Bude to pripomienka toho, že aj slovenská metropola je mnohotvárnym a vnútorne bohatým organizmom, ktorý v sebe spája rozličné komunity a špecifické miesta, ktoré jej dodávajú vitalitu a variabilitu. Bratislava nie je len mestom s historickým jadrom a prstencom sídlisk, ale aj miestom, kde sa výnimočné kontrasty spájajú do zaujímavého a pre život príťažlivého celku.  

 

(TS, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.