Adrian Gubčo 24.08.2026 19:12

Namiesto pýchy mesta jeho hanba. Lepšie Fajnorovo nábrežie zatiaľ nie je ani v plánoch

Ľavobrežné nábrežie Dunaja patrí k najvzácnejším verejným priestorom Bratislavy. S výnimkou parku v susedstve komplexu Eurovea je však jeho potenciál absolútne nevyužitý. Nikde to nie je viditeľné vo väčšej miere ako na Fajnorovom nábreží a na súvisiacej Gondovej ulici, ktoré ich poloha a dispozície predurčujú k tomu, aby boli fantastickým rozšírením promenády. Namiesto toho sú v katastrofálnom stave.

Zdroj: YIM.BA / AI, Nino Belovič / YIM.BA

Rastúci význam, desivý stav

Priestor súčasného Fajnorovho nábrežia sa začal formovať na konci 19. storočia, keď bola zrealizovaná regulácia Dunaja a územie bolo stabilizované a vyrovnané. Dovtedy odtiaľto vytekalo Novozámocké alebo Mlynské rameno, po novom sa však rozsiahle plochy otvorili pre rozvoj. Nábrežná hrana bola využívaná ako nákladný prístav, o čosi ďalej začali vznikať veľkorysé verejné budovy, ktoré mali pripomínať podobný typ výstavby v Budapešti.

Dedičstvo prístavu sa tu zachovalo dodnes, hoci po druhej svetovej vojne bol nákladný prístav nahradený osobným. Verejné prístavy aj v súčasnosti vlastnia všetky pozemky medzi nábrežnou hranou a verejným priestorom a komunikáciou Fajnorovo nábrežie. To je vo vlastníctve Hlavného mesta, no v správe Starého Mesta. Parkovisko na Gondovej vlastní Univerzita Komenského v Bratislave.

Stav územia bol dlhodobo prehliadaný a do roku 2010 bola táto lokalita v podstate bezvýznamná. Prirodzene, ide o významnú súčasť veduty mesta, ktorú výrazne dotvárajú objekty Slovenského národného múzea, Strednej priemyselnej školy strojníckej („Fajnorky“) a Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dovtedy ju však navštevovalo relatívne málo ľudí okrem užívateľov týchto objektov a návštevníkov osobného prístavu.

V danom čase však bola otvorená prvá etapa komplexu Eurovea. Rozsiahly nábrežný development priniesol okrem nákupného centra, bývania, kancelárií či hotela aj atraktívne verejné priestory, predovšetkým relatívne veľký nábrežný park. Jeho riešenie spracoval jeden z popredných svetových krajinných architektov Michel Desvigne a prakticky okamžite sa stal obľúbeným oddychovým miestom. Rokmi sa táto popularita len utužila.

Vznikol tak kontrast kvalitného parku, zvažujúceho sa takmer až k veľtoku, a zdevastovaného prostredia v okolí Fajnorovho nábrežia. Územie začali razom využívať omnoho väčšie počty ľudí, ktoré takto prechádzali medzi existujúcou promenádou na Rázusovom a Vajanského nábreží a Euroveou. Konfrontovaní boli a doteraz sú s úzkym a zastaraným asfaltovým chodníkom, banálne riešenými a striedmo udržiavanými brehmi, veľkým parkoviskom Osobného prístavu a zdevastovaným parkoviskom na Gondovej.

Medzičasom sa objavili lokálne aktivity, ktoré majú situáciu zmeniť – v bezprostrednom kontakte s Nábrežím M. R. Štefánika v Eurovei, no už na pozemkoch Verejných prístavov, vznikla Pláž Staré Mesto. Ide o vcelku príjemné oživenie územia počas letných mesiacov. Ako celok zostáva ale lokalita zanedbaná a vo veľmi nedôstojnom stave, najmä s ohľadom na jej rastúci význam.

Otvára sa tak otázka, ako sa zmení alebo by sa mohol zmeniť stav verejného priestoru. V Bratislave je totiž len málo miest, ktorých kvalitná premena by priniesla viac benefitov ako práve v tomto prípade.

Prostredie je dnes v zlom stave, ktorý je v rozpore s exponovanosťou územia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Samospráva dáva ruky preč

V minulosti sa zdalo, že si miestna samospráva v Starom Meste uvedomuje, že si táto lokalita zasluhuje celkovú revitalizáciu. V rokoch 2015-2016 sa preto realizovala architektonicko-urbanistická (dvoj)súťaž návrhu riešenia verejných priestorov Šafárikovho námestia a Fajnorovho nábrežia. Kým výsledky kompetície na Šafárikovo námestie sa realizovali, na nábreží sa nič nezmenilo.

Zámerom súťaže bolo podľa zadania „navrhnúť sústavu verejných priestorov s funkciami orientovanými na kultúrnospoločenské, voľnočasové aktivity a rekreáciu, mestskú zeleň“. Fajnorovo nábrežie malo byť riešené ako multifunkčný priestor pre oddychové a relaxačné aktivity, zhromažďovanie osôb, usporiadanie exteriérových koncertov a podujatí a ako priestor pre oddych a relax. Úprava parkoviska na Gondovej mala túto funkciu ďalej podporovať.

Víťazom sa stal kolektív architekta Borisa Hrbáňa a kancelárie f&b cc. Išlo o pomerne konzervatívny návrh, ktorý nenavrhoval zásadnú úpravu brehov ani zrušenie parkoviska na Gondovej. Namiesto toho rátal s „Bratislavskou plážou“ z mlatového povrchu a ponukou rekreačných aktivít. Napriek tomu sa nepodarilo tento projekt zrealizovať.

Dôvody pritom neboli finančné. „Predchádzajúca architektonická súťaž nepriniesla realizovateľný výsledok. Jej zadanie bolo nastavené príliš široko a riešilo územie vo väčšom rozsahu, než aký spadá do kompetencií mestskej časti,“ objasňuje Kristína Tobiašová z mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. „Zároveň nebola od začiatku koordinovaná s kľúčovými partnermi, akými sú Hlavné mesto, správcovia technickej infraštruktúry či ďalšie dotknuté organizácie.“

Podľa Tobiašovej zo súťaže vyplynuli najmä ideové návrhy bez reálnej nadväznosti na projektovú prípravu, nebola previazaná s konkrétnym investičným zámerom, nemala zabezpečené finančné krytie ani jasne definovanú realizačnú fázu. Preto sa z nej nestalo nikdy nič viac ako vizualizácie. „Mestská časť preto v súčasnosti neuvažuje o návrate k tejto súťaži v jej pôvodnej podobe,“ zhŕňa Tobiašová.

Nanešťastie však nateraz neuvažuje ani nad revitalizáciou. „Mestská časť vníma potenciál predmetného územia a podporuje jeho kvalitný rozvoj. V súčasnosti však nepripravuje konkrétny projekt revitalizácie, keďže ide o územie, ktorého budúcnosť presahuje kompetencie mestskej časti a je podmienená spoluprácou viacerých vlastníkov, správcov a verejných inštitúcií,“ upozorňuje K. Tobiašová.

Redakcia YIM.BA v tomto smere oslovila Verejné prístavy ako kľúčového vlastníka pozemkov. Reakcia komunikačného oddelenia Verejných prístavov však bola dezorientovaná a príslušní zamestnanci očividne nevedeli ani o minulej súťaži, nieto o úvahách nad budúcou rekonštrukciou.

O čosi otvorenejšie bolo v tomto smere Hlavné mesto. „S Verejnými prístavmi sme o budúcnosti Fajnorovho nábrežia v súvislosti s reanimáciou Zimného prístavu výslovne nerokovali a podľa informácií hlavného architekta, nebol v tejto veci v kontakte ani s Univerzitou Komenského,“ uviedol hovorca Magistrátu Peter Bubla. Podobne to vidí aj Staré Mesto. „V súčasnosti neprebiehajú pokročilé diskusie s Hlavným mestom SR Bratislavy, Verejnými prístavmi ani Univerzitou Komenského,“ informuje Kristína Tobiašová.

Fajnorovo nábrežie aj parkovisko na Gondovej tak zostávajú v súčasnom stave, ktorý je hanbou mesta. Bude to platiť pravdepodobne ešte roky.

Potenciál nábrežia je obrovský. Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA / AI

O čo sa Bratislava pripravuje

Najaktuálnejší zásah, ktorý prispeje k rozvoju územia, je rekonštrukcia budovy Osobného prístavu. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP - LOD) pracuje na príprave tohto projektu už dlhé roky, pričom zámer prešiel viacerými výraznými úpravami. Starší objekt z roku 1969 sa mal premeniť na hotel v kombinácii so súvisiacimi službami a prístaviskom Twin City Lineru. To však po tlaku aktivistov zamietli poslanci.

Napokon tak došlo k zmenšeniu zámeru, ktorý bude po novom kombinovať predajné miesto pre plavby na Dunaji, informačné centrum, obchody, prevádzky so službami, kaviareň a reštauráciu s výhľadom na rieku. Verejný priestor sa však nezmení v podstate nijako, zachované zostane aj veľké parkovisko.

Ideálny scenár ráta s transformáciou plôch vrátane tohto parkoviska. Určitú predstavu načrtáva Hlavné mesto. „Pokiaľ ide o otázku „čo mesto považuje za ideálny scenár pre budúcnosť Fajnorovho nábrežia“, možno vo všeobecnosti uviesť, že na nábreží Dunaja je to najmä kvalitne riešená línia promenády, tienená stromovými alejami, s mestským mobiliárom a drobnými zariadeniami,“ opisuje Bubla. Oživenie Osobného prístavu sa zachovaním prevádzok a vybavenosti mesto víta.

Obnova je však čisto hypotetická, nakoľko sa nepripravuje a spojená je s určitými prekážkami. „Ak by sa v budúcnosti pripravovala nová súťaž alebo iná forma overenia riešenia územia, musí byť postavená na realistickom zadaní, jasne vymedzených kompetenciách, koordinácii so všetkými relevantnými partnermi a na reálnom finančnom aj realizačnom rámci. Len tak môže viesť k výsledku, ktorý bude možné skutočne uskutočniť,“ sumarizuje Tobiašová z mestskej časti Staré Mesto.

Ak by sa ich ale podarilo prekonať a skutočne zorganizovať dobre pripravenú súťaž, dôjsť by mohlo k dramatickej zmene. Ak by sa nadviazalo na kvality parku v Eurovei, nové riešenie by malo určite umožniť užší kontakt s Dunajom, aktiváciu existujúcich plôch „parku“ v susedstve pláže i transformáciu parkoviska na nábreží. To už nie je v takom rozsahu potrebné, nakoľko funkcia osobného prístavu sa presunie do Zimného prístavu.

Potrebné tak bude zachovať len niekoľko stojísk pre turistické autobusy a získaný priestor transformovať na kombináciu zelene a pobytových plôch pre chodcov. Podobný scenár by mal čakať aj parkovisko na Gondovej, ktoré možno transformovať na nástupné námestie v susedstve vysokej školy. Pláž v jeho susedstve je vhodná funkcia, zaslúži si však také riešenie, aby sa plocha dala využívať aj počas chladnejších mesiacov.

Komplexne zrevitalizované Fajnorovo nábrežie by dramaticky zlepšilo obraz Bratislavy a pozdvihlo by kvalitu miestneho prostredia. Stalo by sa omnoho príjemnejšou a aktívnejšie využívanou pešou trasou, ktorá bude súčasťou veľkej bratislavskej promenády, v budúcnosti siahajúcej od Mosta Lanfranconi po Prístavný most v Zimnom prístave. Navštevovaná by bola nielen domácimi, ale aj množstvom turistov, ktorí by takto objavili aj novšie časti centra a zistili, že slovenská metropola napokon nie je len záležitosťou na pár hodín.

Kameňom úrazu v tomto prípade nie sú peniaze ani neschopnosť pripraviť kvalitný návrh. Je to najmä absencia spolupráce a hľadania spoločných prienikov pri skvalitňovaní mesta a využívaní možností pre jeho rozvoj. Mnohé plány dnes padajú na malicherných otázkach – v tomto prípade by sa to týkalo pravdepodobne parkovania. Aj kvôli takýmto drobnostiam dnes Bratislava v mnohých veciach zaostáva.

Fotografie z 29.7.2026. Pozrite si aktuálny stav lokality vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.