Adrian Gubčo 29.03.2026 21:43

Najdôležitejší verejný priestor Bratislavy upadá. Stav ľavobrežného nábrežia je zlý, musí sa stať prioritou

Hoci sa za azda najvýznamnejší verejný priestor v slovenskej metropole považuje Námestie SNP s okolím, pre obraz aj život mesta je ešte dôležité dunajské nábrežie. Jeho dôležitosť je daná rozsahom – mestské nábrežie sa tiahne od Mosta Lanfranconi po Most Apollo a výhľadovo ešte ďalej – vzťahom s centrom mesta, vplyvom na panorámu a vedutu Bratislavy či pozíciu v rámci dopravného systému. V tomto kontexte je jeho súčasný stav neúnosný.

Ideová úprava Fajnorovho nábrežia cez AI. Zdroj: YIM.BA

Bratislava je historicky s Dunajom zviazaná mimoriadne intenzívne. V minulosti bol veľtok zdrojom života a bohatstva mesta, na druhej strane bol aj hrozbou, ktorá si mnohokrát vybrala daň na majetku aj životoch obyvateľov. V 18. storočí sa začala jeho postupná regulácia, ktorej hlavná časť bola ukončená na konci 19. storočia. Dunaj bol vtedy „odkanalizovaný“ a mesto sa napriek intenzívnej prístavnej činnosti od neho do istej miery odvrátilo.

Situácia sa začala meniť až po roku 2010. Tento rok priniesol vo vzťahu k Dunaju dvojicu protichodných zásahov. Otvorená bola prvá etapa projektu Eurovea, ktorý priniesol omnoho užší kontakt obyvateľov s riekou vďaka vytvoreniu veľkorysého nábrežného parku, mierne sa zvažujúceho k vodnému toku. Na druhej strane, v centre Bratislavy bola dokončená mocná protipovodňová ochrana, ktorá narušila vizuálny kontakt z podstatnej časti nábrežnej promenády.

Išlo o krok, ktorý sa stretol s kritikou zo strany časti architektov a neskôr aj verejnosti. Vďaka vzniku dobre premysleného nábrežného developmentu si uvedomila, že Dunaj predstavuje dôležitý krajinotvorný a mestotvorný element, ktorý prispieva k atraktivite verejného priestoru aj mesta samotného. Od tohto obdobia tak začali ožívať snahy o rozvoj ďalších nábrežných projektov a zásahov, ktoré by z Bratislavy spravili mesto na Dunaji.

V lete 2011 sa realizovala súťaž na nové riešenie Osobného prístavu. Víťazní architekti z kancelárie DF Creative Group nenavrhli len kompletnú transformáciu súčasnej modernistickej budovy, ale aj preriešenie verejného priestoru nábrežia. Navrhli vybudovanie dvojice nových promenád – jednak náplavky popri Dunaji, zhruba o štyri metre nižšie pod súčasnou úrovňou promenády, a ďalšej, ktorá by mala podobu série pontónov priamo na rieke. Ústredným priestorom by boli veľké pobytové schody v predĺžení Námestia Ľudovíta Štúra.

Z tejto vízie sa nerealizovalo a ani nebude realizovať nič – ani úprava promenád, ani prestavba prístavu (investor – Slovenská plavba a prístavy – sa po odpore aktivistov aj samosprávy rozhodol pre iný, redukovaný návrh). Podobný osud mali aj výsledky druhej súťaže v roku 2016, ktorej predmetom bolo Fajnorovo nábrežie a plocha smerom k Šafárikovmu námestiu. Išlo o dvojsúťaž, riešené bolo aj Šafárikovo námestie.

Kým výsledky kompetície na Šafárikovo námestie sa realizovali, pri Fajnorovom nábreží investor, teda mestská časť Bratislava – Staré Mesto – narazil na nesúhlas vlastníka pozemkov, ktorým sú Verejné prístavy. Tie do prípravy neboli zapojené. Víťazi, architekt Boris Hrbáň v spolupráci s kanceláriou f&b cc, navrhli v podstate veľmi jednoduchú úpravu v podobe mlatovej „pláže“ vo východnej časti nábrežia. Parkoviska pri prístave sa nedotkli, no ani to nestačilo na zmenu postoja.

Napokon, v lete 2022 boli vyhodnotené výsledky súťaže na Južné predmestie, opäť v réžii Starého Mesta. Zle pripravená súťaž vygenerovala len tri návrhy. Víťaz, architekt Patrik Domanický, taktiež navrhol zriadenie náplavky, vytvorenie veľkého schodiska pred Námestím Ľudovíta Štúra a výraznú parkovú úpravu priestoru na Fajnorovom nábreží. Do Dunaja umiestnil akési móla, pričom jedno z nich by mohlo byť využité pre zriadenie bazéna (aký bol v Dunaji aj v minulosti).

Opäť ale išlo o (ideovú) súťaž, organizovanú bez širšej spolupráce s Hlavným mestom, Verejnými prístavmi, vodohospodármi a ďalšími relevantnými aktérmi. V praxi sa z nej nič nerealizovalo a ani sa nebude. Po zmene vedenia mestskej časti upadla do zabudnutia.

Výsledkom tak je súčasný stav nábrežia, ktorý nezodpovedá významu ani tohto priestoru, ani Bratislavy ako celku. Nepripomína veľkorysý bulvár, vedenie cyklodopravy je zdrojom konfliktov, ľudia sú od Dunaja naďalej odtrhnutí bariérou v podobe protipovodňovej ochrany a navyše sú sem nekoncepčne umiestňované rozličné nevhodné prvky (napríklad Hrob neznámeho vojaka). Ak chce Bratislava pôsobiť ako skutočná metropola, potrebná je zmena.

Osobný prístav síce čaká rekonštrukcia, jeho funkcia by sa mala ale presunúť do Zimného prístavu. Zdroj: SPaP - LOD

Táto by sa samozrejme mala realizovať po veľkej medzinárodnej urbanisticko-architektonicko-krajinárskej súťaži (alebo súťažnom dialógu), ktorá by v ideálnom príprave riešila prakticky celé územie od Mosta Lanfranconi po Starý most. Do jej organizácie by pritom boli zapojení všetci relevantní hráči, teda Hlavné mesto, Dopravný podnik Bratislavy, Verejné prístavy, správca vodného toku, ale aj lokálni developeri. Výsledkom by mal byť komplexný a etapizovateľný návrh radikálneho zlepšenia stavu nábrežia.

Ak je nejaký priestor, ktorý je v tomto smere kritický a mal by byť riešený na prvom mieste, je to Fajnorovo nábrežie. Práve táto plocha medzi Osobným prístavom a Starým mostom je v najhoršom stave, keď je tvorená čiastočne veľkým parkoviskom, čiastočne zdevastovaným parkom, ďalej úzkym chodníkom, spájajúcim promenádu s Euroveou, a v neposlednom rade komunikáciou, ktorú je od nábrežia oddelená protipovodňovou ochranou.

Toto nepríjemné prostredie je hlavnou pešou spojnicou medzi hlavnou nábrežnou promenádou a obľúbeným parkom v komplexe Eurovea. Obrátené sú do neho atraktívne fasády historických budov na nábreží Dunaja. Vizuálny kontakt s Dunajom je zachovaný (ak mu nebránia pristavené osobné lode), no breh je už zanedbaný, neudržiavaný a morálne zastaraný.

Úprava tohto územia predstavuje veľký potenciál pre pozdvihnutie nielen jednej lokality, ale aj Bratislavy ako celku. Vznikom atraktívnych plôch so zeleňou, športoviskami, možnosťami oddychových aktivít či prechádzania priamo popri Dunaji by sa dramaticky zvýšila atraktivita nábrežia. Vznikla by omnoho príjemnejšia prechádzková trasa a teoreticky by sa možno podarilo aj turistov „vytiahnuť“ z historického jadra, aby videli, že Bratislava môže ponúknuť viac.

Na takúto zmenu sa čoskoro otvorí historická príležitosť. Osobný prístav síce napriek pripravovanej rekonštrukcii v skutočnosti v danej podobe do niekoľkých rokov zanikne. Jeho funkcia sa presunie do priestoru Zimného prístavu, čo bude spojené aj s presunom parkovacích kapacít pre turistické autobusy. Vďaka tomu bude možné redukovať, resp. takmer úplne zrušiť súčasné parkovisko a nahradiť ho plochami pre verejnosť.

Aby sa ale takýto plán mohol realizovať napríklad do piatich rokov, už teraz bude potrebné začať sa venovať príprave súťaže, ktorá pri tak veľkom, komplexnom a náročnom zadaní potrvá určitú dobu. Nasledovať bude projektová príprava, zabezpečenie financovania a samotná realizácia. Nanešťastie, zo strany mesta ani žiadneho kandidáta so záujmom o jeho vedenie necítiť záujem o transformáciu územia nad rámec populistických sľubov na margo cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží.

Úpadok najvýznamnejšieho verejného priestoru v Bratislave tak pretrváva. Napriek určitým snahám a výzvam v minulosti sa v súčasnosti nezdá, že by existovala akákoľvek snaha o komplexné zlepšenie nábrežia – a to ani v prípade „nízko ležiaceho ovocia“ v podobe Fajnorovho nábrežia. Aj preto slovenská metropola ako metropola v skutočnosti nevyzerá.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.