Adrian Gubčo 26.09.2025 15:28

Moderná vstupná brána alebo biznis v najlepšej lokalite? Nová podoba Osobného prístavu sa odhaľuje, funkciu má neistú

Osobná lodná doprava je čoraz populárnejšia forma prepravy na rekreačné účely. Bratislava je intenzívne navštevovaná výletnými loďami na Dunaji a k dispozícii sú aj menšie lode na rozličné účely. Tomuto rastúcemu významu nezodpovedá stav budovy Osobného prístavu. Prestavba sa plánuje už dlhé roky, nedávno však zaznamenala významný míľnik.

Zdroj: SPaP - LOD

Dlho pripravovaný projekt konečne pokročil

Bratislava je významným prístavom na Dunaji, a to nielen z hľadiska nákladnej prepravy, ale aj osobnej. Zastavuje tu väčšina výletných lodí na jednej z najpopulárnejších riečnych plavieb na svete. Okrem toho patria rozličné vyhliadkové plavby, gastroplavby, hudobné plavby a ďalšie možnosti využívania lodí medzi čoraz populárnejšie formy cestovného ruchu a rekreácie. S ohľadom na tento fakt by sa dalo očakávať, že bratislavský Osobný prístav bude na vysokej úrovni.

Nie je to však pravda a platí to aj o jeho budove. Spojený je s modernistickým dvojpodlažným objektom na Fajnorovom nábreží. Dokončený bol roku 1969 v zmysle projektu od maďarského projekčného útvaru UVATERV. V interiéri sa nachádza odbavovacia hala, niekoľko prevádzok či administratíva prístavu. Presklenie budovy malo umožňovať výhľady na Dunaj.

Budova je už výrazne zastaraná a viditeľne degraduje. Prevádzkuje ju spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava (SPaP-LOD), ktorá už poldruha dekády vyvíja aktivity, smerujúce k obnove. Architektonická súťaž na prvú prestavbu sa konala v roku 2011, víťazom sa stalo DF Creative Group. Po odpore aktivistov i politikov bol zámer znížený a v roku 2018 získal odobrenie od Hlavného mesta.

Predpokladaná realizácia v rokoch 2019-2020 však neprebehla. Príprava narazila na odpor aktivistov, podľa ktorých bol tento zámer v navrhovanej podobe v danej lokalite nevhodný. Kritici sa odvolali voči vydanému územnému rozhodnutiu pre prestavbu zo strany stavebného úradu v mestskej časti Staré Mesto, ktoré bolo vydané už v marci 2022. Rozhodnutie padlo až v priebehu tohto leta.

Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava totiž potvrdil rozhodnutie stavebného úradu. Rozhodnutie je tak právoplatné a nedá sa voči nemu odvolať. Investor môže pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorým je stavebné konanie.

Investor sa pokúsi získať stavebné povolenie čo najskôr. „Aktuálne sme v štádiu finalizácie podkladov a dokumentácie pre stavebné konanie,“ hovorí Ľudmila Masariková, predsedkyňa predstavenstva SPaP-LOD. „Termín vydania stavebného povolenia si netrúfame odhadnúť, ale veríme, že to bude podstatne skôr ako pri územnom rozhodnutí, hlavne keď všetky rozhodujúce rozmerové atribúty rekonštrukcie budovy boli vyriešené v rámci územného konania.“

Podľa predloženého projektu by sa mala súčasná budova transformovať na trojpodlažný objekt s novou pobytovou terasou či vonkajším átriom. Po novom bude mať súčasnejší charakter s  odkazmi na lodný dizajn. Budova bude vzdialene pripomínať plavidlo, umiestnené na dunajskom nábreží. Autorom stvárnenia je projekčná kancelária Pio Keramoprojekt.

S prestavbou sa rozšíri objem služieb. „Prioritne to budú služby, ktoré si vyžadujú naši klienti, prichádzajúci loďami do Bratislavy, alebo využívajúci vodnú dopravu ako spôsob poznávania mesta, Dunaja a okolia, a ktoré im aktuálne v tejto lokalite absentujú, ako napr. lekáreň, malé potraviny, predaj kvalitných suvenírov, kvetinárstvo, informačné centrum a reprezentatívne predajné miesto na lodné výlety po Dunaji,“ popisuje Masariková. Terasa bude patriť k reštaurácii, súčasťou budovy bude aj kaviareň. Určené budú turistom aj domácim.

Súčasťou projektu by mala byť aj lokálna úprava verejných priestranstiev. „Verejný priestor v okolí budovy určite chceme tiež zrevitalizovať, v rámci pozemkov, na ktoré máme dosah,“ potvrdzuje Masariková. „Plánuje sa vybudovanie bezbariérových vstupov do budovy, zeleň a podobne. Avšak podstatná časť promenády patrí inému vlastníkovi, na ktorého činnosť dosah nemáme.“

Masariková očakáva, že sa vďaka obnove masívne zvýši atraktivita lokality. Prístav vníma ako vstupnú bránu do Bratislavy od rieky, čomu má podľa jej slov stav územia zodpovedať. Prestavba budovy tak má veľký význam.

Stav budovy je dnes výrazne zhoršený. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Zostane Osobný prístav na dnešnom mieste?

Napriek tomu vyvoláva projekt aj naďalej otázky. Prvou je samozrejme termín rekonštrukcie a prestavby. Investor naznačuje, že by chcel s prácami začať čím skôr po zisku povolenia. „Určite je naším zámerom začať čím skôr, lebo aktuálna budova je naozaj už dávno za zenitom nielen z dôvodu jej vzhľadu a služieb, ktoré ponúka, ale aj z dôvodu technického stavu,“ zdôrazňuje Ľ. Masariková.

Sľubuje, že stavebné práce prinesú len minimálne obmedzenie života v území. „Keďže celá oblasť osobného prístavu je kľúčová rámci cestovného ruchu v Bratislave, budeme sa snažiť počas rekonštrukcii minimalizovať negatívne dopady stavby a obmedzení v okolí, tzn. určite v čase zahájenia prác budeme zohľadňovať ročné obdobie, tak aby sme čo najmenej narušili chod osobného prístavu, ale aj jeho okolia,“ avizuje.

Omnoho väčšou témou je však ekonomická udržateľnosť obnovy a vo všeobecnosti budúcnosť bratislavského Osobného prístavu. Podľa Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava Fáza II, ktorú pripravili Verejné prístavy – teda majiteľ a po novom aj správca infraštruktúry a superštruktúry v nákladnom prístave – by sa totiž malo srdce Osobného prístavu presunúť. Po novom by malo byť v Zimnom prístave.

Z pohľadu Verejných prístavov ide o logickú možnosť. Nákladná doprava v Zimnom prístave sa má totiž utlmiť. Namiesto toho sa bude celá lokalita transformovať, vzniknú tu nové nábrežné developmenty od súkromných investorov a samotný prístav získa verejnejší charakter. Počíta sa tu s umiestnením maríny a práve Osobného prístavu.

Pre SPaP-LOD, ktorá nevlastní ani súčasnú budovu, by to znamenalo, že doterajší model prevádzky už bude neplatný. Masariková takýto scenár odmieta. „Veríme, že táto vízia, jedna z mnohých, ktoré tu za posledné roky už boli, zostane len na papieri, a to aj vzhľadom na nemalé investície, ktoré územie osobného prístavu zo strany štátu v najbližších rokoch čakajú, s cieľom zvýšenia udržateľnosti infraštruktúry a vybavenia,“ konštatuje.

Negatívne sa stavia aj k úvahám o presune Osobného prístavu do novej lokality. „Presunutie osobného prístavu mimo centra mesta by úplne zabrzdilo rozvoj osobnej vodnej dopravy, pretože žiadni turisti a ani domáci obyvatelia nepôjdu mimo centra mesta len pre to, aby sa mohli nalodiť a povoziť po Dunaji,“ myslí si.

Za jedinú vhodnú lokalitu preto považuje priestor súčasnej budovy Osobného prístavu. „Ak má Bratislava uspieť v ťažkej konkurencii okolitých hlavných miest, potrebuje vytvárať čo najatraktívnejšie prostredie a fungujúcu infraštruktúru v centre diania, a tým je práve centrum Starého Mesta a nábrežie Dunaja,“ uzatvára Ľudmila Masariková.

Osobný prístav by sa mohol presunúť do Zimného prístavu. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Potrebná je širšia stratégia

V tomto momente je ešte predčasné hovoriť, kedy (a či) dôjde k presunu Osobného prístavu do novej lokality. Ak sa tak ale stane, na Fajnorovom nábreží bude pravdepodobne stáť objekt, ktorý stratí pôvodné využitie. Ak už bude obnovený, prevádzkovateľ a investor bude musieť hľadať spôsoby, ako ho spraviť profitabilným. Nemožno tak vylúčiť, že sa v budúcnosti premení na čisto komerčnú budovu.

Či je to ideálna forma využitia tohto vzácneho priestoru, je na diskusiu. Vo všeobecnosti Bratislave chýba ucelenejšia koncepcia rozvoja dunajských nábreží. Priestor ľavobrežného nábrežia medzi mostom Lanfranconi a Starým mostom patrí k najvzácnejším verejným priestorom nielen v meste, ale aj v celom štáte. Prístup aktérov by mal tomu zodpovedať.

Zo strany mesta si to vyžaduje vedúcu úlohu pri koordinácii jednotlivých záujmov, vytvorenie vízie, ako aj organizáciu urbanisticko-architektonickej súťaže. Súkromní investori, podnikatelia, správca vodného toku či majiteľ a prevádzkovateľ prístavov by mali byť súčasťou širšieho tímu, ktorý by sa podieľal na tvorbe princípov a podmienok pre takúto súťaž. V takom prípade by sa mohlo nájsť optimálne riešenie pre všetky strany.

Dnes sa zdá, že ide o nesmierne vzdialenú perspektívu. Dovtedy pravdepodobne prebehnú viaceré zásahy vrátane obnovy budovy Osobného prístavu. Na jednej strane ide o dobrú správu. Napokon ale nemusí ísť o takú podstatnú zmenu k lepšiemu, ako sa to zdá teraz.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.