Simona Schreinerová 09.01.2024 16:16

Atraktívny dunajský prístav a premena nábreží. Okolie Dunaja sa má zmeniť, padlo dôležité rozhodnutie

Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava (fáza II) je strategický dokument, ktorý prechádza od roku 2018 posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Jeho hlavným cieľom je stanovenie rozvojového rámca pre verejný prístav Bratislava. Rozhodnutie Okresného úradu je už známe.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Veľký otáznik nad polohou nákladného prístavu

Bratislava je významným vnútrozemským riečnym prístavom, ktorý je dôležitý pre hospodárstvo aj pre samotné mesto. Osobnou lodnou prepravou do Hlavného mesta prichádzajú státisíce návštevníkov. Strategický dokument, predložený na posudzovanie EIA, definuje dlhodobú koncepciu rozvoja verejného prístavu Bratislava.

Celá koncepcia rozvoja verejných prístavov je formulovaná na základe obmedzení, ktoré vyplývajú zo súčasného stavu a stoja na predpokladoch a odhadoch ďalšieho vývoja. Dokumentácia obsahovala dva varianty riešenia pre osobný prístav a tri pre nákladný. Spracovaný bol tiež nulový variant, teda zachovanie súčasného stavu.

Variant 1 pre nákladný prístav uvažoval s vybudovaním nového bazéna v lokalite územnej rezervy Vlčie Hrdlo, kde by bola sústredená logistika s kusovým tovarom. V súčasnosti nevyužívané plochy bazénu Pálenisko by sa použili na vybudovanie terminálu alternatívnych palív, terminálu hromadného nákladu a obslužnej logistiky. Tento variant ale Okresný úrad (OÚ) Bratislava neodporúča realizovať z ekologických dôvodov.

Varianty 2 a 3 považuje za rovnocenné a vhodné na realizáciu. Variant 2 hovorí o vybudovaní terminálu intermodálnej prepravy a terminálu alternatívnych palív v Pálenisku. Počíta sa i s obslužnou logistikou na západnom brehu v bazéne Pálenisko. Na východnom brehu by malo prísť k vybudovaniu terminálu hromadného nákladu a rozšíreného terminálu kusového nákladu.

V prospech tohto variantu hovorí príležitosť na maximálne využitie kapacít prístavu aj využitie už existujúcej infraštruktúry bazénu a nábrežnej hrany. Terminál intermodálnej prepravy by bol vyhovujúci pre požiadavky AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch) na jeho základné parametre. Investičné náklady by však boli vysoké a možnosť rozširovania prekládkových polôh terminálu hromadného nákladu obmedzená.

Posledný variant predpokladá vybudovanie troch špecializovaných terminálov, čím dôjde k zužitkovaniu akvatoriálnej a teritoriálnej časti Pálenisko. Týmto variantom by sa mohla vyriešiť problematika realizácie nákladných činností v Zimnom prístave v blízkosti centra mesta. Koncentrácia aktivít v jednej lokalite umožní efektívne využívanie vybudovanej infraštruktúry.

Komplikáciou ale môže byť nevyriešený prístup k lokalite cez cestné komunikácie vlastnené SPaP, a.s. Nutné by bolo zachovanie železničnej vlečky v Zimnom prístave, prípadne jej komplikované prebudovanie.

Budovanie nového prístavu vo Vlčom Hrdle bolo nedávno predmetom sporov. Mesto prekvapivo navrhlo dlhodobo uvažovaný zámer nerealizovať vo forme zmeny Územného plánu. Namiesto toho požadovalo zachovať súčasné lesné porasty. Proti danému rozhodnutiu sa vzbúril investor prístavu aj Ministerstvo dopravy SR. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR dal za pravdu ministerstvu.  

 

Usporiadanie prístavu v Bratislave sa môže v budúcnosti zmeniť. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Osobný prístav sa môže presunúť

Prvou, menej vhodnou navrhovanou alternatívou usporiadania osobného prístavu je jeho rozšírenie do lokality Eurovea a na pravý breh Dunaja – v lokalite Petržalka. Variant počíta s modernizáciou prístavných polôh v lokalite Staré Mesto a vybudovaním plávajúcich zariadení v lokalite Tyršovho nábrežia.

Pri riešení osobného prístavu je podľa názoru OÚ možné mierne preferovať variant 2. Druhý variant usporiadania prístavu navrhuje rekonštrukciu osobného prístavu v Starom Meste, vybudovanie prístavísk športovej a rekreačnej plavby a osadenie plávajúcich zariadení v lokalite Tyršovo nábrežie. Osobný terminál a marína budú v lokalite uvoľneného Zimného prístavu. Maríny budú (rovnako ako vo variante 1) aj v Novom Lide a Aušpici. 

Podľa dokumentácie má preferovaný variant usporiadania osobného prístavu niekoľko silných stránok. Rekonštrukciou najatraktívnejšej lokality osobnej dopravy by sa zabezpečilo zvýšenie kvality poskytovaných služieb a zlepšenie environmentálnej situácie. Výhodou má byť aj možnosť využitia existujúcej infraštruktúry v Zimnom prístave.

Vybudovaním infraštruktúry pre športovú a rekreačnú plavbu sa zároveň zabezpečí nový predmet podnikania pre spoločnosť VP a.s., ktorý spoločnosť zabezpečovala len v obmedzenom režime. Zlepšiť by sa mala ochrana osobných plavidiel v Zimnom prístave, tiež by prišlo k zatraktívneniu lokality na pravom i ľavom brehu Dunaja a rozšíreniu služieb pre obyvateľstvo. V prípade Zimného prístavu sa totiž očakáva jeho urbanizácia a lepšie prepojenie s bratislavským downtownom. 

Na druhej strane je potrebné počítať s vysokými investičnými nákladmi, efektívnym cestným prepojením Zimného prístavu a Starého Mesta aj nutnou rekonštrukciou prístavných hrán a vyväzovacích prvkov. Každé riešenie má svoje výhody aj nevýhody, ktoré je potrebné zvažovať pri výbere optimálneho variantu.  

 

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

 

Čakanie na rekonštrukciu osobného prístavu pokračuje

Rekonštrukcia budovy osobného prístavu na Fajnorovom nábreží je téma, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov. Keďže v súčasnosti ide o jednu zo vstupných brán do Bratislavy, zaslúžila by si moderný a reprezentatívny vzhľad - ak sa má objekt vôbec zachovať. 

V minulosti plánovaná rekonštrukcia a dostavba bratislavského prístavu mala priniesť jeho funkčné doplnenie v podobe hotela a kancelárie lodnej linky Twin City Liner. Pôvodný projekt z dielne DF Creative Group (predtým známej ako Adom M Studio), ktorý vzišiel z architektonickej súťaže v lete 2011, sa po odpore aktivistov, pamiatkarov a lokálnych politikov znížil o jedno podlažie.

V roku 2018 vydalo mesto Bratislava k projektu obnovy Osobného prístavu súhlasné záväzné stanovisko, ktoré už zohľadňovalo požiadavky mesta aj aktivistov. To znamenalo redukciu objemu, ale keďže prišlo k výmene projektantov, utrpela aj architektonická úroveň. Návrh pripravila kancelária Pio Keramoprojekt.

K nižšej architektonickej úrovni sa pridalo neriešenie priľahlých verejných priestranstiev a rekonštrukcie prípojok, nerealizovanie ubytovacích kapacít ani Pavilónu Bratislava/Wien – slovenskej obdoby viedenskej zastávky Twin City Liner. Vydanie súhlasného záväzného stanoviska ani úprava projektu so zohľadnením pripomienok nezabránila podaniu odvolania voči územnému rozhodnutiu.

Za odvolaním stoja najmä aktivisti, ktorí tvrdia, že dostavba zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády. Tiež by podľa nich mala výrazne zdeformovať pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačiť vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) – budovy Slovenského národného múzea i ďalších NKP.

K rekonštrukcii Osobného prístavu tak vedie ešte dlhá cesta. Kým sa nerozhodne o odvolaní voči rozhodnutiu o umiestnení stavby, budova ostane pravdepodobne v súčasnom stave. Posledná modernizácia prebehla v 90-tych rokoch minulého storočia.

Objekt je jednoznačne technicky i morálne zastaraný. Rozhodne nespĺňa nároky na reprezentatívnu bránu do hlavného mesta. To isté možno povedať o priľahlom verejnom priestore zo strany Dunaja. V priestore medzi Námestím Ľ. Štúra a Slovenským národným múzeom mestská časť nedávno zrealizovala úpravy, ktoré mierne zvýšili úroveň plôch.

Podľa odporúčania Okresného úradu Bratislava by sa však osobný terminál, mestská marína a centrum vodných športov mohli presunúť do Zimného prístavu. Tu by mali okrem osobných lodí pristávať aj súkromné plavidlá. Ak by k tomuto riešeniu naozaj došlo, je otázne, či objekt na Fajnorovom nábreží stojí za to rekonštruovať. Vzhľadom na jeho stav a umiestnenie by sa dala lokalita využiť ako verejné priestranstvo.

Budúcnosť bratislavského nábrežia tak bude ešte predmetom mnohých diskusií. Plochy v susedstve Dunaja majú potenciál zmeniť sa na najdôležitejší a najkvalitnejší verejný priestor v meste. V rovnováhe však musia byť záujmy mesta, súkromných investorov, verejnosti a prirodzene aj prevádzkovateľov prístavov a plavby na rieke. Nájsť medzi nimi konsenzus nebude jednoduché. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.