Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 10.09.2020 16:15

Aká je budúcnosť bratislavského prístavu

Hoci sa na to mnohokrát zabúda, Bratislava je významným vnútrozemským riečnym prístavom. Pre hospodárstvo je dôležitá jeho nákladná funkcia, pre mesto zas osobná preprava, prostredníctvom ktorej sem prichádzajú státisíce návštevníkov. Napriek tomu však trpí zaostávaním a nedostatkom kapacít. S cieľom nápravy teraz vzniká Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava (fáza II).

Article Big

Hlavným východiskom stratégie, ktorá vznikla na Žilinskej univerzite, je vnímanie dôležitosti a potenciálu polohy Prístavu Bratislava. Hlavné mesto Slovenska a jeho prístav sa nachádza na križovatke medzinárodných dopravných koridorov TEN-T, spájajúcich Baltické more s Jadranom (Va), Rýn s Dunajom (VII) a severonemecké prístavy s východným Stredomorím (IV). Okrem toho predstavuje jednu z dvoch hlavných európskych vnútrokontinentálnych transverzál, pričom je splavný v dĺžke 2.415 kilometrov pre veľké nákladné lode.

V minulosti mal bratislavský prístav oveľa väčší hospodársky aj politický význam – jeho existencia bola jedným z kľúčových dôvodov, prečo Československá republika po roku 1918 tvrdo bojovala o to, aby Bratislavu získala a dala jej československý charakter. Pre slovenských priemyselníkov bol zas bránou do sveta, čo mala odzrkadľovať organizácia Dunajských veľtrhov. V povojnovom období sa tadiaľto vyvážali výrobky ťažkého strojárstva a chemického priemyslu.

Napriek tomu nie dnes je využitý naplno a začína byť zastaralý.

 

Súčasný stav

Pre nákladnú dopravu sú využívané predovšetkým bazény v Zimnom prístave, ktorý začal vznikať už na prelome 19. a 20. storočia, a bazén Pálenisko, ktorý je z rokov 1975-1983 (bazén Lodenica slúži ako opravárenská báza pre Slovenský vodohospodársky podnik a súkromný subjekt). Výhodou je dobré napojenie na diaľnicu či železnicu (čo umožňuje zvýšiť kapacitu o 80-75%), inak však čelí komplikáciám, ktoré sú s ohľadom na jeho súčasnú polohu prakticky neriešiteľné.

Ako upozorňujú odborníci zo Žiliny, s ohľadom na zasadenie Zimného prístavu v danej lokalite je nereálna jeho priestorová expanzia v blízkosti súčasných bazénov. Tá je však potrebná, ak by tu malo vzniknúť logistické centrum, čomu Zimný prístav nemusí zodpovedať. Ďalšou komplikáciou je závislosť železničného napojenia Páleniska od harfy vlečky v Zimnom prístave, čo vylučuje možnosť zrušenia trate, resp. je to možné len za cenu výstavby nového napojenia Páleniska. V tomto prípade sú však súčasné pomery nevyhovujúce a neumožňujú optimálne riešenie.

Napriek tomu by sa mali hľadať cesty, ako pomery nákladného prístavu zlepšiť. Lodná preprava je podľa autorov z hľadiska prepravy tovarov ekologickejšia, nízko-nákladová a umožňuje prepravovať hromadné substráty, kontajnery, kolesovú techniku či nadrozmerné náklady. Ako jeden z perspektívnych módov nákladnej dopravy ju odporúča aj Európska únia (tzv. Biela kniha), ktorá vyvíja snahy o zníženie podielu kamiónovej dopravy.

V prípade Osobného prístavu, tento sa nachádza na voľnom toku Dunaja a na oboch jeho brehoch. Nachádza sa tu 31 polôh, kde môžu pristávať kajutové a výletné lode, prípadne byť ukotvené botely, reštaurácie a malé osobné plavidlá. Problémom je naplnená kapacita prístavísk v Starom Meste, kde už nie je priestor pre rozvoj potrebnej infraštruktúry (prístup k lodiam, parkoviská, nástupištia), čo si vyžaduje dobudovanie pristávacích plôch v iných lokalitách.

Stratégia sa ďalej podrobne venuje zhodnoteniu súčasných pomerov a infraštruktúry v prístave, technickému vybaveniu, prekládkovej kapacite jednotlivých polôh, prepravnej kapacite v Osobnom prístave, možnostiam súvisiacej dopravnej infraštruktúry a analyzuje súčasnú prekládku podľa komodít. Potenciál rozvoja prístavu konfrontuje s existujúcimi prevádzkovými pomermi, právnym rámcom či modelmi riadenia. Okrem toho prináša dopytovú analýzu súčasných trendov v nákladnej lodnej preprave a perspektívu ďalšieho vývoja.

Autori zhŕňajú, že napriek dobrému potenciálu sú problémom najmä súčasné neštandardné majetkové vzťahy v prístave (prítomnosť jedného dominantného operátora), čo bráni výraznejším investíciám. Infraštruktúra a supeštruktúra nákladného prístavu je zastaralá, absentuje potrebná vybavenosť (parkoviská či temperované sklady). To isté platí aj o Osobnom prístave, ktorý je zastaralý, má nedostatočné parkovacie kapacity, nemá jednotný manuál pristávacích plôch a jeho kapacita je v niektorých časoch maximálne naplnená. Okrem toho chýba infraštruktúra pre športové plavidlá.

To všetko predpokladá výraznejšiu modernizáciu Prístavu Bratislava. Ako by však mala vyzerať?

 

Vízia možného prístavu vo Vlčom Hrdle. Zdroj: Harbour Park Vlčie Hrdlo

 

Perspektívy rozvoja bratislavského prístavu

Kľúčovou víziou je reštrukturalizácia a koncentrácia aktivít nákladnej dopravy v prístave Pálenisko, kde sa predpokladá plné rozvinutie tzv. landlord modelu správy prístavu – teda verejný sektor vlastní základnú infraštruktúru (najmä pozemky) a supeštruktúru, ale aktivity tu vykonáva viacero súkromných operátorov, ktorí tu budú inštalovať aj technológie.

Konečne by tu mal vzniknúť logistický park s možnosťou prekládky tovarov medzi vodnou, cestnou a železničnou dopravou – hoci potrebné bude dobudovanie lepšieho spojenia s ÚNS a aj letiskom. Vybudovaný by mal byť krytý terminál na prepravu kusového nákladu, ako aj iné, špecializované terminály s ohľadom na typy prekladaného tovaru. Vo výsledku by sa mal v Pálenisku nachádzať multimodálny terminál, čo by výrazne zlepšilo možnosti pre prekladanie kontajnerov.

Využitie Páleniska je logické – Verejné prístavy môžu s pozemkami voľne narábať, lebo nie sú zaťažené nevýhodnými zmluvami. Je tu aj priestorová rezerva pre rozvoj, do budúcna je dokonca otvorená teoretická možnosť výstavby nového prístavného bazéna vo Vlčom Hrdle na prekladanie kusového nákladu. Predovšetkým by však presun aktivít do Páleniska znamenal otvorenie Zimného prístavu pre rozvoj osobnej lodnej dopravy.

Tu by mohol vzniknúť nový osobný terminál, kde by boli dodatočné kapacity pre výletné a kajutové lode, čím by sa zároveň uvoľnil priestor na voľnom toku Dunaja pre teoretickú pravidelnú osobnú dopravu. V južnom bazéne prístavu by mohla byť umiestnená marína pre malé plavidlá, čo by dobre nadväzovalo na aktuálny rozvoj blízkeho okolia. Očakávaná je aj modernizácia budovy a okolia súčasnej lokality Osobného prístavu, čo zahŕňa aj úpravy nábrežia. Potrebné je vybudovanie infraštruktúry pre športové plavidlá, čo by mohlo byť riešené marínami v Aušpici a Novom Lide.

Stratégia žiada aj úpravu podmienok pre umiestňovanie plávajúcich zariadení (botely, reštaurácie a pod.), pri ktorých dnes neexistuje regulácia kvôli súčasnému existujúcemu modelu prevádzky. Vytvorená by tak mala by metodika procesu umiestňovania plávajúcich zariadení, ako aj dizajnový a technický manuál.

Mnohé z týchto cieľov budú len ťažko realizovateľné, pokiaľ nedôjde k vyrovnaniu vzťahov medzi Verejnými prístavmi a operátorom Slovenská plavba a prístavy, a.s. Stratégia žiada plné rozvinutie landlord modelu prevádzky, kedy budú VP vlastniť pozemky a umožnia rozvoj aktivít SPaP v prístave Pálenisko.

Okrem prevádzkovania však má budúcnosť Prístavu Bratislava pred sebou ešte niekoľko otáznikov: témou je ekológia, ako aj urbanistický rozvoj Bratislavy. Ozývať sa začínajú aj odborní kritici, ktorým sa nepozdáva nielen navrhovaný model prevádzky, ale aj technické nedostatky optimálneho variantu zo stratégie, keďže presun nákladných funkcií do Páleniska by neriešil komplikácie so železničným napojením. Nový prístav vo Vlčom Hrdle zas údajne koliduje s trasou rýchlostnej cesty R7.

Nie je celkom jasné, kto má túto situáciu vyriešiť. Je však viac než zrejmé, že pre Bratislavu ide o strategickú otázku, ktorej riešenie by malo byť prioritné aj pre vedenie mesta. Už dávno sa mala rozbehnúť verejná diskusia širokého pléna aktérov, v rámci ktorej by boli zohľadňované hospodárske, dopravné, urbanistické, ekologické a aj podnikateľské otázky. Nanešťastie, k tomuto zatiaľ nedochádza.

 

Menší prístav pre športové lode by mohol vzniknúť v Novom Lide. Zdroj: Nové Lido

 

Ako teda ďalej?

Bratislavské nábrežia sú bez veľkého preháňania najdôležitejším mestským verejným priestorom aj najdôležitejším mestským rozvojovým územím. Hlavné mesto Slovenska je s veľtokom absolútne previazané, čo si postupne začína uvedomovať čoraz viac ľudí – vrátane podnikateľov, developerov aj mestských plánovačov. Aj preto sú nábrežia pod najväčším investičným tlakom a takmer akýkoľvek zámer je predmetom veľkých debát.

Rozvoj Bratislavy a predovšetkým nového downtownu sa aktuálne dostáva do tesného kontaktu s areálom nákladného prístavu a v blízkej dobe nastane moment, kedy bude jeho obrovská plocha posledným naozaj rozsiahlym územím v centrálnej časti Bratislavy, ktorý bude vhodný na development väčších rozmerov. Čisto z urbanistického hľadiska je transformácia Zimného prístavu žiaduca a táto téma je mimoriadne častým zadaním už u študentov architektúry na FADSTU. Je veľmi pravdepodobné, že interné analýzy už majú pripravené aj kľúčoví developeri a do budúcna tu vidia výstavbu aj mestské časti či Magistrát.

Hospodárske a ekologické hľadiská však treba mať na zreteli. Zimný prístav musí mať kvalitnejšiu a funkčnejšiu náhradu, ktorá okrem prekládky tovaru umožní aj prípadné prezimovanie lodí. Odstránené musia byť ekologické záťaže a prípadný rozvoj Páleniska (či iných prístavov) musí brať do úvahy, že ide o územie v tesnom kontakte so vzácnymi lužnými lesmi. Navyše, na pravom brehu Dunaja sa vytvára myšlienka Dunajského riečneho parku, s ktorým zas musia byť v súlade úvahy o rozšírení kapacít osobného prístavu.

Ak sa však podarí tieto výhrady vyriešiť, potom treba začať venovať pozornosť kvalitatívnym architektonicko-urbanistickým otázkam. Prípadná premena Zimného prístavu musí by vrcholom slovenského developmentu, čo sa týka úrovne architektúry aj verejného priestoru. V areáli sa nachádza viacero pamiatok a ide o jednu z posledných ucelených industriálnych zón vo vnútornom meste. Jadro lokality sa nachádza v predĺžení osi Pribinovej a Bratislavského hradu a prípustné sú tu aj výškové budovy. Prístav je síce inundačným pásmom, ide však o riešiteľný problém.

 

Na nábrežiach dnes vznikajú rozličné plávajúce zariadenia. Pre ich lepšie zasadenie do kontextu mesta treba prijať koncepciu ich umiestňovania. Zdroj: FVA Architekti

 

Ďalšou vecou je stav bratislavských nábreží. Dnes je s výnimkou krátkeho úseku pred Euroveou mimoriadne zlý a nepomohli mu ani rozličné nekoncepčné zásahy v podobe opráv úsekov po výstavbe protipovodňovej ochrany medzi Mostom SNP a Osobným prístavom, po iniciatíve Starého Mesta, ktoré s využitím peňazí developerov opravilo úsek medzi River Parkom a Mostom SNP, alebo po úpravách zrealizovaných developerom J&T Real Estate a Woal, s.r.o. pri River Parku a pred bývalým PKO. V zlom stave je aj Petržalka, kde situáciu zhoršuje osádzanie jednotlivých plávajúcich zariadení.

Po koordinácii s Verejnými prístavmi, príp. Slovenskou plavbou a prístavmi, by mali byť tieto časti mesta riešené cez veľkú medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej predmetom by bol celý pás nábrežia od Botanickej záhrady po Starý Most v šírke od toku rieky až po fasády domov na protiľahlých stranách nábrežných ulíc (t.j. aj celé Nábrežie arm. gen. L. Svobodu, Rázusovo, Vajanského a Fajnorovo nábrežie), spolu s novou víziou riešenia dopravy (napríklad s preložením električkovej trate pred Zuckermandlom). V rámci takejto súťaže by bolo možné vyriešiť viaceré problémy – technické požiadavky prístavu, chýbajúce cyklotrasy, možnú náplavku a pod.

V Petržalke by sa malo riešiť územie od Aušpicu po Starý most, vrátane zlepšenia prístupu do Sadu Janka Kráľa či teoretického umiestnenia nového PKO. Vyriešiť treba aj kontakt s parkom v Novom Lide. 

Bratislava nebude „kompletná“ a naozaj na úrovni, pokiaľ nebudú vyriešené nábrežia. Vzhľadom na polohu a dosah na panorámu a pôsobenie Hlavného mesta si trúfam povedať, že ide o otázku národného záujmu. Preto by mal do tejto témy ráznym spôsobom vstúpiť štát, a to nielen v súvislosti s relokáciou nákladného prístavu, ale aj so zvýšením kvality nábrežnej promenády. Pokiaľ je možné investovať do rekonštrukcie Bratislavského hradu, malo by vedenie krajiny hľadať cesty aj k revitalizácii okolia Dunaja.

Zisk špičkového nábrežia a radikálna modernizácia prístavov, spoločne s redevelopmentom Zimného prístavu a dobudovaním Nového Lida, by posunuli Bratislavu na úplne inú úroveň a dodali jej charakter skutočného veľkomesta s kvalitnými verejnými priestranstvami a oveľa lepšími podmienkami pre ďalší rozvoj. Mesto by malo mať túto víziu pred očami a v jej zmyse aj konať. Aspoň čiastočne sa totiž realizovať bude. Či to bude aj vo vysokej kvalite, ostáva otázne.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame

Sledujte YIM.BA na YouTube

Súvisiace články

Bratislavské nábrežia: najvýznamnejší verejný priestor v metropole potrebuje zmenu

29.04.2019 16:00:00 Adrian Gubčo

V poslednom období sa začína viac hovoriť o potrebe kvalitatívneho zlepšenia bratislavských verejných priestranstiev. Plánované kroky – spracovanie Manuálu tvorby verejných priestranstiev, súťaže na niektoré námestia a podpora cyklodopravy – sú rozhodne pozitívne, najdôležitejší bratislavský verejný priestor však ostáva v stave, ktorý je s ohľadom na jeho význam nedostatočný. Ide o bratislavské nábrežia.

Čítať viac

Bratislavský Dunajský Park naberá prvé kontúry

18.06.2020 15:50:44 Adrian Gubčo

Rieka Dunaj patrí bez debát k najdôležitejším krajinotvorným a mestotvorným fenoménom Bratislavy. V minulosti mal veľtok význam predovšetkým ako hospodárska tepna, dnes sa jeho okolie mení na kľúčovú rekreačnú časť metropoly so zachovanými vzácnymi ekosystémami. S cieľom vyzdvihnúť tieto kvality, zlepšiť ochranu rieky a jej okolia a zapojiť Dunaj viac do života mesta vznikla idea Bratislavského Dunajského Parku.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Súťaž o umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra má ďalšieho kandidáta: rozšírenie Incheby.

Another proposal for the new National cultural and congress centre: extension of Incheba.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #congress #culture #city #slovakia #riverfront #incheba #architecture #contemporaryarchitecture

@pictown.co
Rastúci Ludwigov Mlyn.

Rising Ludwigov Mlyn development.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #trnavskemyto #ludwigovmlyn #architecture #modernarchitecture #contemporaryarchitecture  #sadovsky #vsco

@imaginehome.eu @sadovskyarchitects
Bratislava 2007 vs. 2020.

Thx to fan Jakub.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #skypark #highrise #tower #city #downtown #nivy #novenivy #nivytower #twincitytower #skyparkbyzahahadid #skyline #panorama #architecture #modernarchitecture #contemporaryarchitecture #change #urbanism #urbandevelopment #slovakia #thisisslovakia
Nový pohľad z Prezidentskej záhrady - rezidenčná časť projektu Metropolitan Star.

New view from Presidential garden - residential section of Metropolitan Star development.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #staremesto #urban #architecture #contemporaryarchitecture #metropolitanstar #presidentialpalace #presidentialgarden
Nové centrum Bratislavy.

New Bratislava downtown.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #thisisslovakia #slovakia #development #realestate #city #downtown #skyline #highrise #tower #skyscraper #skypark #eurovea #euroveaTower #danube #riverfront #novenivy

@jtre_sk @euroveacity
Výstavba prvej etapy Zwirnu začína.

Construction of the first stage of Zwirn development starts.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #living #home #city #zwirn #brownfield #ruzinov #Ružinov #architecture #contemporaryarchitecture #publicspace

@yitslovakia @compassarchitekti
Pozrieť viac

YouTube