Adrian Gubčo 29.04.2019 16:00

Bratislavské nábrežia: najvýznamnejší verejný priestor v metropole potrebuje zmenu

V poslednom období sa začína viac hovoriť o potrebe kvalitatívneho zlepšenia bratislavských verejných priestranstiev. Plánované kroky – spracovanie Manuálu tvorby verejných priestranstiev, súťaže na niektoré námestia a podpora cyklodopravy – sú rozhodne pozitívne, najdôležitejší bratislavský verejný priestor však ostáva v stave, ktorý je s ohľadom na jeho význam nedostatočný. Ide o bratislavské nábrežia.

Nové Lido - vzor dobrého návrhu pre bratislavské nábrežie. Zdroj: Nové Lido

Hlavné mesto sa aktuálne pripravuje na vyhlásenie architektonických súťaží pre rekonštrukciu Námestia SNP, Komenského námestie či podmostia Mostu SNP, čo sú všetko zámery, ktoré sa viacmenej dotýkajú bezprostredného okolia historického jadra mesta, akéhosi bratislavského „Ringu“. To všetko je správne, najmä v prípade Námestia SNP, ktoré malo byť centrálnym bodom metropoly už desaťročia, napriek tomu jeho stav tomu nezodpovedá.

Vo výsledku však ani zďaleka nejde o také zásadné priestranstvá ako sú práve bratislavské nábrežia – a tým nie je myslené len nábrežie Dunaja (aj keď predovšetkým to), ale aj Moravy, Malého Dunaja, ďalších vodných tokov a samozrejme bratislavských vodných nádrží, najmä štrkovísk. Práve toto sú prvky, ktoré robia Bratislavu unikátnou a vďaka svojmu rozsahu zásadne vplývajú na charakter veľkej časti mesta.

Potenciál vodných plôch je obovský a to vo všetkých smeroch: ide o príťažlivé mestotvorné a prírodné prvky s environmentálnym, mikroklimatickým, rekreačným, ekonomickým a sociálnym významom, veľkým krajinotvorným dosahom a v konečnom dôsledku tvoria vodné plochy aj rámec pre mestskú a národnú reprezentáciu – najtypickejšia veduta Bratislavy pozostáva z kombinácie ľudských prvkov v podobe Bratislavského hradu a Dómu sv. Martina s prírodným prvkom, teda Dunajom. Zároveň je historicky len málo vnútrozemských miest viac previazaných s vodou, ako Bratislava.

Napriek tomu je dnes rozvoj nábreží nekoncepčný, fragmentovaný a v mnohých prípadoch konfliktný. Neujasnenosť vízie alebo stratégie ich rozvoja vedie občas k takej miere privatizácie priestoru, že je výrazne potlačená jeho kvalita a verejný charakter. Občasné zásahy sa stávajú alebo môžu stať kontraproduktívnymi a mestu ako takému môžu škodiť. Je zrejmé, že tento stav si vyžaduje výraznú zmenu.

 

Nielen nábrežia riek, ale aj vodných nádrží či štrkovísk predstavujú dôležitý mestský priestor, ktorý možno rozvíjať

 

Začnime koncepciou

Základným krokom k zmene situácie je naštartovanie tvorby jednotného koncepčného dokumentu, ktorý zadefinuje základné podmienky rozvoja bratislavských nábreží s prihliadnutím na záujmy a stanoviská všetkých dotknutých strán – mesta, mestských časti, expertov, občanov, vodohospodárov, ale aj developerov. Bez vzájomnej spolupráce je vznik dobrého plánu pre nábrežia ilúziou.

Koncepcia by mala definovať základné východiská a ciele rozvoja okolia vodných tokov a plôch, hoci nie v podobe konkrétnych aspektov a riešení, ale skôr v rovine princípov. Vo výsledku by mala definovať ideálny cieľový stav a prispieť ku vzájomnej koordinácii zámerov v okolí vodných plôch a tokov. Netreba taktiež zabúdať, že cieľom je nielen vypracovanie dokumentu, ale aj jeho samotná tvorba, ktorá prispeje ku zosieťovaniu aktérov v rámci rozvoja bratislavských nábreží.

Tieto riadky môžu znieť vágne a dávajú len malú predstavu, čo to môže znamenať, samotný dokument však môže definovať, kde majú vzniknúť nové parky, rozšíriť sa a prehĺbiť dunajské ramená, kde budú rekreačné promenády, ako bude riešená doprava, tak pešia, cyklistická, verejná aj automobilová, kam umiestniť výstavbu, kde budú prístaviská, lodenice, ako bude v akých lokalitách riešená protipovodňová ochrana a podobne.

Mnohé z týchto vecí vznikajú už dnes, no bez vzájomnej komunikácie a koordinácie to môže viesť k nešťastným riešeniam, ktoré si vzájomne odporujú – príkladom môže byť veľmi zle riešená protipovodňová ochrana na ľavom brehu Dunaja v centre mesta, kde na kľúčovej mestskej promenáde vznikol hrubý múr, brániaci výhľadu na rieku. Iným príkladom je zrušenie samostatnej cyklotrasy na nábreží medzi River Parkom a Mostom SNP, bez ujasnenej vízie jej náhrady.

Prípadný vznik Koncepcie bratislavských brehov by vo výsledku jasne povedal, čo vlastne od bratislavských nábreží očakávame, lebo ani toto nie je v súčasnosti ešte ujasnené a dosť často sa v priestore zrážajú napríklad predstavy správcu vodných tokov, investorov a rozličných aktivistických združení. Kvalitná vízia by mohla znížiť mieru konfliktných situácii pri plánovaní budúcnosti územia a viedla k silnejšej dôvere, ktorá je pre rozvoj mesta kľúčová.

Veľmi inšpiratívnym je v tomto prípade pohľad na Koncepciu pražských brehov, vypracovanú Institutom plánování a rozvoje Hlavního města Prahy (IPR), pričom sám IPR potvrdzuje, že do veľkej miery je to aj rozsiahla spolupráca počas tvorby dokumentu, ktorá sa stala predpokladom pre neskoršie vyladenie zámerov v spracovávanom území.

Otázkou ostáva, kto by v Bratislave danú koncepciu vypracoval, a kedy. Už materiál, definujúci základnú predstavu budúcej metropoly zo strany súčasného vedenia Hlavného mesta, Plán Bratislava, hovoril o potrebe vypracovania takéhoto dokumentu. Hlavným moderátorom jeho prípravy bude Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vznikol pred niekoľkými týždňami. Presný časový plán však zatiaľ známy nie je.

 

Nábrežie by malo byť pre všetkých - chodcov aj cyklistov - a zároveň zabezpečiť dobrý prístup k vodnému toku

 

Základné princípy

Ako teda majú bratislavské nábrežia vyzerať, bude predmetom rozsiahlych diskusií, ktoré nepochybne prinesú veľké množstvo rozličných pohľadov. Na základe východísk, ktoré sú už teraz známe, je však možné dospieť k určitým predpokladom, ako by sa mohli tieto priestory formovať.

V prvom rade je potrebné definovať jednotlivé lokality, z ktorých sa každá vyznačuje svojským charakterom a identitou, ktoré možno buď ochraňovať, rozvíjať, ale v niektorých prípadoch aj meniť. Je zrejmé, že napríklad vzácne prírodné územia okolia Moravy treba intenzívne chrániť a prípadné vstupy musia mať úplne minimalistický charakter – nanajvýš ako prípadné turistické chodníky, cyklotrasy či občasné kotviská pre vodákov. To isté platí o viacerých sekciách na ľavom i pravom brehu Dunaja so zachovanými lužnými lesmi a ramenami. Časť ľavobrežného nábrežia medzi Mostom Lafranconi a teoreticky až Prístavným mostom je však jednoznačne mestského charakteru, čo je taktiež hodnota.

Práve takéto exponovanejšie polohy sú predmetom najintenzívnejších debát. Nie je prekvapením, že k najviac diskutovaným zámerom v Bratislave patria vždy nábrežné developmenty: River Park, transformácia bývalého PKO, Nové Lido, Eurovea II, Vydrica a ďalšie. Takisto aj úpravy verejných priestranstiev sú prísnejšie sledované, čo je vidno na kontroverznej stavbe pod Mostom SNP či pri spomínanej cyklotrase.

Jednotlivé územia bude potrebné veľmi presne nadefinovať a načrtnúť ich budúci vývoj, hoci treba brať do úvahy, že vzhľadom na rôznorodosť prostredí by bolo maximálne naivné, resp. aj priamo škodlivé, všade žiadať len zeleň alebo len výstavbu. Napríklad územie Nového Lida je strategickým priestorom Bratislavy, kam bude expandovať jej nové centrum, žiadať preto vznik akéhosi veľkého parku za hrádzou je smiešne. To isté platí aj o Podhradí v priestore Vydrice, kde musí vzniknúť hustá mestská zástavba, ako aj o priestore niekdajšieho PKO, kým v okolí Eurovey majú vznikať výškové budovy, teoreticky aj mrakodrapy.

Na druhej strane, pravý breh Dunaja si musí jednoznačne zachovať široký zelený pás, kde sa zástavba priblíži k rieke len bodovo. Len nedávno bola predstavená štúdia tzv. Bratislavského dunajského parku, ktorá sa primárne zameriava na pravý breh Dunaja. Táto predstavuje vhodný východiskový dokument, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť, keďže dobre hľadá možnosti, ako oživiť dunajské ramená a lužné lesy, skvalitniť ochranu prírody aj zlepšiť možnosti pre rekreáciu. 

Čo však musí všetky vízie a princípy previazať, je veľmi zodpovedný prístup k otázke klimatických zmien. Tieto Bratislavu nepochybne zasiahnu a môžu zvýšiť jej význam – Hlavné mesto Slovenska má v zázemí jedny z najväčších zdrojov pitnej vody v Európe (ak ich čoskoro nezdevastujeme znečistením), čo bude v budúcnosti veľmi vzácna komodita. S vodou a prírodným prostredím treba teda zachádzať maximálne šetrne a existujúce hodnoty rozvíjať. Odmietnuť treba zámer výstavby vodného diela v blízkosti Karloveského ramena.

 

Chrániť dunajské ramená, zvlášť keď sú súčasťou urbanizovanej krajiny, by malo byť prioritou 

 

Aký development je na nábreží vhodný

Téma developmentu v okolí nábreží je mimoriadne významná, preto si zasluhuje priblíženie. Základným východiskom je, že územia pozdĺž vodných plôch a tokov patria k najvzácnejším v rámci Bratislavy. Voda je mimoriadne cenný krajinotvorný a mestotvorný prvok a predstavuje ideálne miesto, okolo ktorého možno komponovať najatraktívnejšie verejné priestranstvá. Vďaka tomu je v okolí nábreží silnejší investičný tlak.

Dôsledkom atraktivity je však okrem objemu možnej výstavby aj vyššia požiadavka na jej kvalitu, hodnotu a funkčné obohatenie mesta. Sú to práve projekty a realizácie v okolí riek či jazier (vodných nádrží), ktorí si zasluhujú, aby im investori venovali viac pozornosti. To sa však netýka len súkromných spoločností, ale aj verejného sektoru.

Vízia bratislavských brehov by tak mala dovoľovať na určitých miestach aj rozsiahlejšiu výstavbu – ako už bolo spomenuté vyššie, na ľavom brehu Dunaja medzi Mostom Lafranconi a Mostom Apollo, teoreticky Prístavnym mostom, na pravom brehu medzi Starým a Prístavným mostom, čiastočne v okolí Chorvátskeho ramena alebo Zlatých Pieskov, alebo v zóne okolo Kuchajdy. Zástavba, ale menšieho rozsahu, by mala byť prípustná v niektorých častiach okolia Malého Dunaja, Štrkovca či Vajnorského jazera.

Táto zástavba by mala byť multifunkčná a pripúšťať výstavbu bytov, kancelárií a obchodných priestorov, ale aj ďalších funkcií. Nábrežia musia mať silný verejný charakter, ktorý treba dotvoriť kultúrnymi či vzdelávacími inštitúciami, úradmi, ako aj silnými verejnými priestranstvami. Tieto funkcie musia byť vzájomne komplementárne a neprivatizovať priestor len pre seba.

Príkladom, ako sa to nemá robiť, sú dva prípady, zhodou okolností z takmer rovnakého miesta. Tým prvým je PKO, ktoré vytváralo síce atraktívnu funkciu kultúry, no svojim rozsahom a architektúrou, ktorá vychádzala z faktu, že pôvodne boli budovy určené na niečo úplne iné, vytvárali rozsiahly monofunkčný blok. Asanáciu PKO preto samú osebe nehodnotím negatívne.

Smolou je, že ho čiastočne – v projekte River Park II, sekcii patriacej pod developera Cresco Real Estate – nahradí takmer výlučne bývanie v antimestskom a arogantnom projekte, ktorý síce môže priniesť exkluzívne byty, ale nie urbanistickú kvalitu, aká sa od developmentu v takejto lokalite očakáva. Do priestoru je vhodná napríklad aj kultúra, ktorá so zánikom PKO zmizla úplne.

 

Navrhovaná zástavba na mieste PKO neprinesie zvýšenie kvality priestoru, aké by sa očakávalo. Zdroj: JTRE

 

Čo s dopravou

Vodné toky historicky tvoria významné dopravné koridory, na ktorých sa rozvíjali prvé stredoveké mestá. Bratislava v tomto smere nie je výnimkou. Popri tom treba pripomenúť, že dopravnú funkciu nemala len rieka, ale aj jej okolie, kde boli cesty, ktoré sa využívalí v období, keď rieka nebola splavná. Dnes sa na tom až tak mnoho zas nezmenilo.

Dunaj tvorí aj v súčasnosti jednu z kľúčových európskych splavných ciest, k čomu sa pridáva intenzívna rekreačná doprava. V mestách sú k nábrežiam mnohokrát pripútané významné dopravné línie, ktoré ovplyvňujú fungovanie dopravy naprieč celými metropolami. Význam týchto prvkov jasne hovorí o tom, že pri plánovaní budúcnosti okolia riek s nimi treba počítať.

V prípade Bratislavy to znamená, že si aj naďalej musí zachovať pozíciu jedného z významných európskych riečnych prístavov, čo si bude vyžadovať adekvátnu infraštruktúru, priestor a dobrý prístup na iné formy prepravy tovarov a ľudí, aby sa zabezpečil prístup na trhy. Prevádzkovatelia nákladnej aj osobnej riečnej dopravy sú tak automaticky jednými z najdôležitejších hráčov.

Treba pripomenúť, že tak Slovenská plavba a prístavy, a.s., ako aj Verejné prístavy, a.s., pracujú na spracovaní svojich vízií rozvoja nákladnej a osobnej prepravy na Dunaji, čoho súčasťou je realizácia nových kapacít pre pristávanie lodí, resp. aj výstavba úplne nového terminálu intermodálnej prepravy, ktorého súčasťou má byť nový prístav v Pálenisku. Tieto plány však možno pozitívne využiť pri plánovaní ďalšieho rozvoja.

Aby totiž Verejné prístavy dokázali zvýšiť svoje kapacity na bratislavských nábrežiach, ich bezprostredné okolie si bude vyžadovať určité zmeny, aby mohli pasažieri z lodí vystupovať a vstupovať do mesta. V prípade nákladného prístavu by sa výstavbou terminálu v Pálenisku mohla otvoriť cesta pre redevelopment Zimného prístavu. Do akej miery sú však tieto predstavy a koncepcie reálne, aktuálne známe nie je.

Čo sa týka dopravy, dôležité je pripomenúť aj otázku povrchových dopravných módov. Vzhľadom na širšie nezastavené plochy, v mnohých mestách boli nábrežia využité pre realizáciu rušných a významných komunikácií. Bratislava nie je výnimkou, dôsledkom toho má na ľavom aj na pravom brehu (Einsteinova) vybudované široké cestné komunikácie, ktoré tvoria bariéru v prístupe k nábrežiu a jeho kvalitu znižujú.

Tento prístup treba prehodnotiť a hľadať spôsoby, ako problémy prekonať. Kým v prípade ľavého brehu je to jasné – nábrežnú cestu treba jednoducho výrazne utlmiť a dopravnu preniesť na tzv. mestské okruhy, na Einsteinovej sa ako najschodnejšia možnosť naskytá vízia prekrytia ulice. S takouto ideou prišli už pred niekoľkmi rokmi Architekti Šebo Lichý a získali podporu vedenia mesta, nanešťastie len slovnú. Od prvotného predstavenia projektu nenastal žiaden pokrok.

Každopádne, cesta je zrejmá– čo najviac zlepšiť prístup k nábrežiu pre peších či cyklistov, ako aj skvalitniť podmienky pre verejnú dopravu. Tieto investície však musia byť priamo naviazané aj na nové developmenty, ale predovšetkým na spracovanie a úroveň verejného priestoru.

 

Vízia Nová Einsteinova si kladie za cieľ odstránenie dopravnej bariéry v Petržalke. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

 

Verejný priestor

Dobrý verejný priestor tvorí úplne zásadný aspekt kvality nábrežných zón nielen v Bratislave, ale kdekoľvek vo svete. Pod „dobrým“ však nie je myslená len cena použitých materiálov (čo je príklad River Parku, kde bola exteriéru venovaná veľká pozornosť, ale len to nestačilo), ale aj prístupnosť, otvorenosť, odolnosť voči vonkajším podmienkami, bezpečnosť či vybavenosť.

V Bratislave možno hovoriť len o málo úsekoch, kde by malo nábrežie zodpovedajúcu kvalitu, ak nerátam úseky prírodného charakteru. Najbližšie sa k tomu približuje asi promenáda v Eurovei, čo je ale príliš málo na mesto rozsahu Bratislavy. Preto je mimoriadne potrebné vytypovať kľúčové časti bratislavských nábreží a vypísať na ne architektonicko-krajinárske súťaže.

Tá najväčšia by sa mala konať na ľavý breh Dunaja v úseku od Mosta Lafranconi po Starý Most. Ide o najdôležitejší potenciálny verejný priestor v Bratislave a tým pádom asi aj na Slovensku. Malo by tak ísť o najlepšiu súťaž (v zmysle kvality podkladov, poroty aj výšky honoráru), aká sa v republike za posledné roky (desaťročia) konala a pri výsledku by mala byť do úvahy braná predovšetkým úroveň návrhu, až sekundárne možné náklady.

Nechcem teraz špekulovať, ako by to malo vyzerať, hoci je zrejmé, že na nábreží má byť silný prvok verejnej dopravy, no najmä široká a bezpečná dobre vyzerajúca promenáda, spoločne s kvalitnou cyklotrasou. Bolo by ideálne, keby sa podarilo zabezpečiť lepší prístup k rieke, napríklad vo forme, v akej sa nachádzajú napríklad v Prahe či Paríži – teda v podobe náplavky. Takéto riešenie treba technicky preveriť, je to však jeden z podnetov na zamyslenie.

Vysoké nároky na kvalitu však musia byť aj inde – na pravom brehu medzi Aušpicom a Prístavným mostom, kde sa taktiež žiada architektonická súťaž, v okolí Chorvátskeho ramena, kde môže vzniknúť séria parkov, nazývaná „petržalský Central park“, alebo okolie Zlatých pieskov, spoločne s urbanistickou súťažou, keďže tu by mohlo vzniknúť ešte kvalitnejšie rekreačné územie. Súťažiť by sa mohol aj areál Kuchajdy (dávnejšie sa vyskytli informácie, že súťaž sa už pripravuje), v ktorej blízkosti má vzniknúť veľký development, narábajúci s konceptom Kuchajdy ako „najväčšieho parku v Bratislave“. Koncepčne pripravenú revitalizáciu si zaslúži okolie Veľkého Draždiaka, Štrkovca, Ružinovského a Vajnorského jazera, alebo Malého Dunaja.

Znie to ako mnoho nerealistických požiadaviek, pri uvedomení si potenciálu nábreží však ide o číru racionalitu, ktorá sa dá vyjadriť ekonomicky – dobré verejné priestory lákajú ľudí na prechádzky, šport, podnikateľov pre otváranie si prevádzok, môžu byť atraktívne pre návštevníkov a veľmi pozitívne doliehajú na imidž mesta.

Tým sa môže stať Bratislava atraktorom talentu, keďže špičkoví ľudia, ktorí nemajú problém uplatniť sa kdekoľvek vo svete a sú vysoko mobilní, sa rozhodujú do veľkej miery aj na základe kvality života v danom meste. A ľudský talent je kľúčová komodita, na ktorej dnešné metropoly stoja.

 

Nábrežie pred projektom Eurovea je jeden z mála príkladov kvalitnejšieho verejného priestanstva na nábreží Dunaja v Bratislave

 

Záver

Žalostný stav bratislavských nábreží už dlho považujem za problém a v kontexte snáh o zvýšenie kvality života v meste a úrovne jeho verejných priestranstiev za úplne kľúčovú tému. To, čoho sme v tomto smere doteraz svedkami, možno nazvať len chaos a bezradnosť.

Tak ako v iných prípadoch, aj teraz do veľkej miery formujú budúcu tvár niektorých bratislavských nábreží developeri, pretože mesto nedokáže byť veľkým dopredu uvažujúcim firmám dôstojným partnerom. Spoločnosť J&T Real Estate, napríklad, skupuje nábrežné plochy už roky a koncentruje tú významnú časť svojich aktivít. Ide o prirodzený jav, keďže súkromná firma si dobre spočítala, aký je ekonomicko-spoločenský potenciál daného priestoru.

Nanešťastie, záujmy súkromnej spoločnosti a verejnosti nemusia byť vždy v súlade, čoho dôsledkom sú konflikty, ktoré nezriedka vedú k úplnému zastaveniu akejkoľvek snahy o konštruktívnu debatu. Ak ten najdôležitejší hráč, teda mesto, hrá pozíciu mŕtveho chrobáka, vytvára to predpoklady pre vznik mimoriadne toxického prostredia.

Nakoniec, kauza PKO je dokonalou ukážkou, kedy sa investor aspoň spočiatku tváril, že je ochotný hľadať kompromis. Mesto, nemajúc vlastný názor a víziu, sa raz prikláňalo na jednu stranu, raz na druhú, a výsledkom je dnešný stav – PKO vďaka neschopnosti vplyvných aktivistov pristúpiť na kompromis zaniklo, na jeho mieste vyrastie typický komerčný development so slabou náhradou v podobe planetária („Dunajskej kvapky“) a nábrežie nevyužije naplno svoj potenciál. Tomu sa dalo zabrániť, keby už dávno existovala koncepcia, ktorá by pamätala na potreby všetkých aktérov.

Nové vedenie mesta prichádza s veľkými ambíciami, pričom jednou z nich je aj vznik skutočnej vízie pre okolie vodných plôch v Bratislave. Bol by to veľmi významný krok, ktorý by mohol zabrániť nielen dnešných sporom, ale aj zlým rozhodnutiam, zbytočným proklamáciám a politickým manifestáciám, ktoré sa v tejto súvislosti mnohokrát objavujú. Potrebná však bude odvaha.

V tomto smere ešte nemožno povedať, či ju nové vedenie v dostatočnej miere má. Bratislava sa zatiaľ nezačala zaoberať skutočne koncepčnými a komplexnými otázkami, zasahujúcimi do problematiky územného plánovania a príbuzných disciplín. Vízie z Plánu Bratislava (žiada sa dodať, že som spoluautor niektorých z nich) zatiaľ ostávajú väčšinou na papieri.

Podstatné však bude si uvedomiť, aký poklad v prítomnosti vody Bratislava má. Dunaj či Morava vytvárajú fascinujúcu krajinnú aj mestskú scenériu, jazerá tvoria vynikajúci priestor pre rekreáciu, menšie vodné toky obohacujú lokality, ktorými pretekajú. Túto vzácnosť treba patrične využiť, aby mohla byť metropola Slovenska skutočne miestom, kde sa dobre žije, a Hlavným mestom, ktoré je vysoko reprezentatívne, ako sa na členskú krajinu Európskej únie patrí.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.