Bratislava YIMBY

Author photoAdrian Gubčo 09.11.2018 19:00

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 3.: Downtown, nábrežie a nové centrum Bratislavy

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavujem v troch článkoch. Toto je tretí, prvý nájdete tu, druhý tu.

Article Big

Rastúci bratislavský downtown. Zdroj: Fanúšik

V poslednom článku by som sa rád zameral na čosi konkrétnejšie – na to, ako pristúpiť ku vzniku novovznikajúceho centra Bratislavy v priestore Nív, ale z dlhodobejšieho hľadiska aj viacerých subcentier, predovšetkým v Novom Lide a na Trnavskom Mýte. Podobný význam majú aj nábrežia Dunaja, okolo ktorých sa výrazne sústredí záujem investorov. Napriek tomu mesto na masívnu transformáciu týchto území nie je pripravené a nedokáže ju dostatočne využiť vo svoj prospech.

Chcem ešte v úvode pripomenúť, že hoci ako súkromná osoba mám svoje presvedčenie, v tomto článku budem písať len o odborných aspektoch riadenia rozvoja mesta v budúcnosti. Nebudem odporúčať žiadneho kandidáta, to nechám na rozhodnutie čitateľov. Blog YIM.BA je apolitický a nebudem hodnotiť konkrétne programy, len všeobecné požiadavky, ktoré by mal splniť ktokoľvek, kto vzíde z volieb ako víťaz.

 

Prečo je to kľúčová téma

Na úvod malý historický exkurz, aby sme pochopili, že proces, ktorý aktuálne prebieha v zóne, približne vymedzenej zo severu Páričkovou ulicou, z východu Košickou, Plátenníckou a Súkenníckou ulicou a areálom Zimného prístavu, z juhu Dunajom a zo západu Dostojevského radom a Karadžičovou ulicou, nie je anomáliou.

Myšlienky expanzie centra Bratislavy na východ, mimo pôvodné stredoveké jadro, boli prítomné v priebehu celého 20. storočia. V najkonkrétnejšej podobe sa dostali na papier v roku 1929, kedy sa konala súťaž na tzv. Regulačný plán, pričom najvyššie (2. miesto) sa umiestnil koncept od architektov Dryáka a Tvarožka s spoluprácou dopravného inžiniera Chlumeckého. Ako popisujú aj autori publikácie Moderná Bratislava, podstatným námetom bol vznik sekundárneho centra medzi Karadžičovou, Mlynskými nivami a Krížnou, usporiadaného okolo veľkej osi, ktorá by prepájala novú Železničnú stanicu s nábrežím.

Z Regulačného plánu sa nezrealizovalo skoro nič, ale na niektoré myšlienky sa nadviazalo – predovšetkým na predstavu veľkorysého bulváru, okolo ktorého by vznikli vládne budovy a inštitúcie a ktorý by prepájal železničnú stanicu s nábrežím.

Tento bulvár sa v podstate začal aj realizovať, keď sa za socializmu začala realizovať tzv. Priečna os, okolo ktorej vznikli budovy Slovenského rozhlasu, Slovenskej technickej univerzity a neskôr Národnej banky Slovenska. Ukončená mala byť pri Dunaji, kde sa ešte za socializmu začalo budovať nové Slovenské národné divadlo a výšková budova Pressburgcentra. Tu mal vzniknúť aj bratislavský „Manhattan“ v zmysle Územného plánu zóny z roku 1988.

Do tohto vývoja vstúpila zmena spoločenských pomerov po roku 1989, ukončenie výroby v priemyselných podnikoch, ekonomická transformácia a globalizácia, ktorá viedla k zmene životných návykov a pracovných modelov. V zóne sa vytvoril masívny „rent-gap“, teda nepomer medzi aktuálnou a potenciálnou hodnotou pozemkov, čo viedlo k totálnemu zániku pôvodnej zástavby, aby bola táto nahradená súbormi polyfunkčných komplexov oveľa väčšej mierky. Vytvorili sa ekonomické podmienky pre vznik nového bratislavského downtownu.

Vidíme tak, že historický vývoj nezadržateľne smeroval k tomu, aby došlo k radikálnej premene územia. Investičný potenciál, poloha, rozsah priestoru a existujúce územnoplánovacie vízie k tomu poskytli ideálne podmienky. Napriek tomu, mesto Bratislava dosiaľ nespravilo prakticky nič, aby dalo tomuto procesu nejakú zastrešujúcu víziu, ako keby vznik úplne nového komerčného centra mesta nebol niečím, čo bude metropolu definovať celé najbližšie storočie.

 

Regulačný plán z roku 1929 od autorov Dryák, Tvarožek, Chlumecký. Zdroj: iMHD.sk

 

Čo ukázali významné investície

Nový downtown sa prvýkrát stal témou celospoločenskej diskusie v druhej polovici roku 2017, keď dvaja najväčší lokálni developeri HB Reavis a J&T Real Estate požiadali o udelenie Štatútu o významnej investícii pre projekty, ktoré v celej zóne pripravovali.

Téma sa stala súčasťou politických debát a verejného tlaku, čo nakoniec viedlo developerov k rozhodnutiu žiadosti stiahnuť. Hoci prekrytá nezmyslami, debata o významných investíciách odhalila niekoľko zásadných vecí.

Prvou z nich je fakt, že povoľovanie projektov trvá v Bratislave priveľa (viď minulý článok), čo negatívne oplyvňuje trh a developerov motivuje k hľadaniu akýchkoľvek spôsobov, ako procesy urýchliť.  

Druhou podstatnou vecou je, že mestu chýba komplexná vízia rozvoja územia a nedokáže byť developerom relevantným partnerom. Dokáže sa obmedziť len na veľmi všeobecné reakcie a nie je schopné vyjednať skutočné benefity pre širokú verejnosť.

Tretím faktom je, že mesto absolútne zlyhalo v dopravnom plánovaní, čo vedie až k tomu, že súkromné subjekty nahrádzajú funkcie mesta (!) a samé navrhujú zložité dopravné riešenia.

No a nakoniec platí, že otvorená verejná diskusia o rozvoji hospodársky a možno aj spoločensky najvýznamnejšej časti mesta na adekvátnej úrovni zatiaľ absolútne neprebehla. Nemáme predstavu, čo by sme mali od tejto časti mesta očakávať a ako ju rozvíjať. To je pre budúcnosť Bratislavy veľký problém, lebo to zároveň prispieva k nedôvere a posilňovaniu nátlakových skupín.

Ak chce primátor/ka prispieť k takému rozvoju mesta, ktorého súčasťou nebudú rozličné kauzy, a zároveň výrazne zvýšiť kvalitu života v Bratislave, bude musieť byť nastavený úplne nový prístup, ktorý treba využiť práve v novom downtowne – najkľúčovejšom rozvojovom území metropoly.

 

Viaceré budovy v zóne už vznikli, ďalšie vznikajú. Autor fotografie: Fanúšik YIM.BA

 

Ako začať

Faktom ostáva, že mnohé projekty už stoja, ďalšie sa budujú a iné sú schválené alebo v procese schvaľovania. Môže sa tak zdať, že vlak už ušiel a môžeme nanajvýš korigovať následky nedostatočného plánovania v minulosti. Nie je tomu však celkom tak a šikovný primátor (so šikovnými spolupracovníkmi) dokáže ešte veľa zmeniť a zlepšiť.

Čo sa v danej situácii ukazuje ako jeden z najväčších problémov, je absencia lepšej koordinácie jednotlivých zámerov a projektov. Rozliční developeri budujú projekty každý vo svojej réžii, len s minimom zjednocujúcich prvkov a bez aktívneho vstupu mesta, ktoré bude strážiť a rozvíjať určité základné kvality, ktorými by malo územie disponovať.

Tento systém sa musí obrátiť. Prvým krokom tak musí byť vybudovanie platformy, do ktorej budú prizvaní všetci relevantní aktéri v území a ďalšie skupiny, ktoré môžu svojou expertízou prispieť v snahe o zlepšenie výsledného stavu. Týmito aktérmi sú myslení developeri, mesto, mestské časti, štátne inštitúcie, ako aj zástupcovia akademickej a mimovládnej sféry. Primátor musí v tomto hrať rolu kľúčového moderátora, pričom by sa mal oprieť o silný odborný a rešpektovaný aparát – taký, o akom som písal už v prvom príspevku k úlohám primátora.

Daná platforma by následne v užších tematických okruhoch rozpracovala jednotlivé problematické body, týkajúce sa vývoja nového centra mesta, a v podobe workshopov vypracovala návrhy možných riešení, ktoré by následne mohli prejsť verejným pripomienkovaním s interaktívnou formou, atraktívnou aj pre laikov. Riešenia by boli následne implementované tak, aby sa za ne postavili aj súkromní aktéri, čo si vyžaduje priamu (finančnú) účasť verejného sektora.

Tak ako v iných úlohách, ktoré som už prezentoval, nejde o nijakú novinku, ale o fungujúci model prevzatý z Prahy, kde sa svojho času organizoval formát tzv. Metropolitnej ozvučnej dosky. V rámci neho sa v odbornej diskusii pravidelne stretávali všetci relevantní aktéri v Prahe a z ich diskusií vyplynuli tematické okruhy, ktoré sa stali podkladom pre tvorbu Strategického plánu. Ten je už v tejto chvíli hotový a pracuje sa na jeho implementácii.

Zhrnutím, aj kvalitný primátor musí vytvoriť akýsi Strategický plán pre nové centrum mesta a mestské nábrežia. Z týchto plánov vyplynú konkrétne úlohy a ciele, ktoré bude v zasiahnutých územiach potrebné dosiahnuť. Aké témy by však mali byť prioritné?

 

Téma 1: Identita lokalít

Píšem síce o novom downtowne, ktorý nejakým spôsobom vymedzujem, v skutočnosti však toto územie reálne vymedzené nie je. Pri akejkoľvek stratégii potrebujeme najprv vyhraničiť zónu, na ktorú sa má vzťahovať, a potom môžeme prijímať prispôsobené kroky. Bez stanovených hraníc nemožno ani presne pracovať s identitou danej lokality.

Práca s identitou je dôležitá. Na jej základe sa tvoria s miestom určité asociácie, pričom je samozrejme enormne dôležité, aby boli pozitívne. Vzhľadom na mimoriadny význam, aký bude zóna downtownu, bratislavské nábrežia alebo Trnavské mýto v budúcnosti mať, by negatívny imidž týchto častí mesta veľmi zle vypovedal o Bratislave ako celku.

Úlohou mesta a primátora bude teda aktívne zasiahnuť do tvorby pozitívnej identity daných území, pričom najoptimálnejším spôsobom bude vytvorenie kvalít, ktoré sa budú spájať s kladnými zážitkami u čo najväčšej skupiny ľudí. Takýmto spôsobom si obyvatelia i návštevníci vyvinú vzťah k priestoru, prijmú ho za svoj a budú ďalej prispievať k jeho oživovaniu a zlepšovaniu.

Aby verejnosť tieto zóny akceptovala a nebrala ich ako akési citadely pre bohatých, vytrhnuté z organizmu mesta, bude potrebné zapracovať predovšetkým na zmäkčení prepojení medzi novými a staršími štvrťami, akceptovaní a ochrane existujúcich kvalít prítomných v území a rozvíjaní pozitívneho obrazu formou miestotvorby a vhodnou komunikáciou.

V praxi si to teda vyžaduje vytvorenie bezpečných a kvalitných verejných priestranstiev, ktoré nebudú vnímané ako bariéry, ochranu industriálneho či architektonického dedičstva, doplnenie nekomerčných funkcií a transparentné informovanie a aj participácia na rozvoji lokality.

Úplne najjednoduchšou vecou na začiatok by však bolo vytvorenie jednotnej značky (brandu) a zriadenie informačného centra. Už len prítomnosť komplexných údajov v atraktívnej a interaktívnej podobe by výrazne ovplyvnila nazeranie na rozvoj daných zón a obrúsilo hrany, ktoré sa v súčasnosti v súvislosti s rozvojom týchto území tvoria.

 

Téma 2: Verejné priestory

Kvalita verejného priestoru je absolútne zásadná, ak chceme hovoriť o príjemnom novom centre Bratislavy. Centrálne časti miest definujú mesto a jeho charakter a všeobecným záujmom je, aby boli tieto na čo najvyššej úrovni. Bezpečnosť a kvalita verejných priestranstiev by preto mala byť pre primátora, zvlášť toho bratislavského, kľúčová téma.

Dnes sa dané územia vyvíjajú fragmentovane, bez rozsiahlejšej koordinácie medzi jednotlivými investormi v území, a to zo súkromného i verejného sektora. Developeri si v čoraz väčšej miere uvedomujú, že atraktívne verejné priestranstvá lákajú ľudí (a zákazníkov) a preto sa snažia zvýšiť ich úroveň. Vzhľadom na absenciu zjednocovacích mechanizmov im však chýba previazanosť a kvalita lavíruje podľa toho, koľko je ktorý developer ochotný investovať.

Daný postup sa musí zmeniť a primátor so svojim aparátom (ak ho bude mať, ako píšem v prvom článku) má na to všetky možnosti. V jeho kompetencii je tvorba koncepčných dokumentov, ktoré musí dobre vedené mesto prijať, využívať a vyžadovať.

V tomto konkrétnom prípade by sa mal primátor zasadiť za tvorbu nasledujúcich dokumentov a krokov:

  • Koncepcia rozvoja verejných priestranstiev v daných územiach: Mesto zadefinuje kľúčové verejné priestranstvá, ich umiestnenie, typológiu, nároky na ne a vzájomné prepojenia. Pri tých najvýznamnejších musí vyžadovať architektonické súťaže alebo ich samé organizovať.
  • Dizajmanuály verejných priestranstiev: Tak downtown, ako aj nábrežia by si vyžadovali vlastné dizajnmanuály, ktoré by reagovali na podmienky v danom území a ich materiálová aj dizajnová kvalita by zodpovedali ich významu.
  • Súťaže: Ako bolo spomenuté, najvýznamnejšie verejné priestranstvá si zasluhujú vlastné súťaže. K nim možno zaradiť predovšetkým priestor Trnavského mýta, priestor medzi Jurkovičovou teplárňou a budúcim projektom Mlynské Nivy Center, kde je v zmysle ÚPZ Chalupkova naplánované námestie, ktoré má byť modernou protiváhou Hviezdoslavovho námestia, ľavobrežné nábrežie od Karloveského ramena po Euroveu a nakoniec pravobrežné od Aušpicu po Most Apollo (resp. Prístavný most).
  • Realizáciu transformácie ulíc v zmysle konceptu „Kompletných ulíc“ a „8-80" (teda ulice, kde sa pohodlne cíti 8-ročný aj 80-ročný človek).
  • Aktívne implementovať adaptačné opatrenia voči zmene klímy.

Prípadné vytvorenie siete kvalitných verejných priestranstiev by sa mimoriadne odrazilo na tvorbe pozitívnej identity území, znížení nárokov na individuálnu automobilovú dopravu (IAD) či dobrom zapojení území do života Bratislavy.

 

Jeden z developerov navrhol v lokalite vlastné riešenie v podobe električkovej trate. Zdroj: J&T Real Estate

 

Téma 3: Mobilita

Mobilita, resp. doprava, je mnohými vnímaná ako najväčší problém a najväčšie riziko výstavby a rozvoja daných území. V tomto prípade platí, že rozsiahlejšie a kompexnejšie riešenia sú otázkou viacerých rokov a budú si vyžadovať mimoriadne nároky na organizáciu, čo sa môže odraziť na popularite budúceho primátora. Bezpečne však už možno konštatovať, že bez urýchlenej realizácie niektorých potrebných riešení čakajú Bratislavu veľké problémy.

Aktuálne je najproblematickejším aspektom výrazná preferencia IAD, čo vedie k postupnému napĺňaniu kapacít lokálnych ciest či križovatiek. Výrazne sa to týka okolia ulice Mlynské nivy, Trnavského mýta, ako aj nábrežnej komunikácie na ľavom brehu Dunaja. Chodci a cyklisti tu nemajú vytvorený dostatočný priestor a cestné komunikácie pôsobia ako obrovské bariéry.

Z hľadiska budúceho rozvoja územia to je veľmi toxická situácia. V tomto kontexte je obrovským problémom absencia nadradených systémov verejnej dopravy, predovšetkým v downtowne medzi Páričkovou ulicou a nábrežím Dunaja. Nadradeným systémom je myslený taký, ktorý sa pohybuje na vlastnom vyhradenom telese, je teda nezávislý na dopravnej situácii.

V slovenských podmienkach je najvhodnejším spôsobom riešenie formou koľajovej dopravy – električky či vlakov, ktoré premávajú v atraktívnych intervaloch. Realitou však je, že žiadne projekty rozvoja električkových alebo železničných tratí mesto reálne nepripravuje, čo vedie k situácii, že súkromné firmy navrhujú vlastné riešenia.

Na jar 2017 prišla spoločnosť HB Reavis s ideou vybudovať nadzemnú elektrickú dráhu, resp. lanovku, ktorá by prepájala Stanicu Nivy s Novým Lidom a Ekonomickou univerzitou. O niečo neskôr predstavilo J&T Real Estate víziu električkovej trate po Pribinovej a Košickej ulici s napojením na Ružinovskú radiálu (musím doplniť, že podľa mojich informácii sa aktuálne aj HB Reavis pohráva s myšlienkou výstavby električkovej trate). Reakcie mesta na oba projekty sú skôr nekonkrétne.

Podobnú pasivitu si už viac nemožno dovoliť. Ak sa bavíme o zlepšení dopravy v Bratislave (čo je očividne priorita každého kandidáta na primátora alebo primátorku), nevyhnutné je spustiť rozvoj električkovej siete v tejto oblasti, prípadne poskytnúť maximálnu súčinnosť tým, ktorí sa chcú k rozširovaniu tratí pripojiť. Zároveň však treba pamätať na to, že rozvoj siete verejnej dopravy musí byť plne v kompetencii veejného sektora, ktorý musí na to mať vybudované kapacity.

Popri veľkých plánoch však nemožno zabudnúť na „drobnosti“: pešiu dopravu či cyklodopravu, v ktorých musia tieto zóny excelovať. V zmysle manuálov pre verejné priestranstvá musia byť garantované určité šírky chodníkov či cyklotrás, tieto zároveň musia byť stavebne a ideálne aj materiálovo oddelené. Sieť musí byť logická a bezbariérová, pričom chodci aj cyklisti majú byť tí, ktorí majú prednosť. A predovšektým, chodníky nesmú byť atakované parkujúcimi autami.

Tu sa skrýva posledná zásadná úloha pre primátora v oblasti dopravy, ktorá však neplatí len pre tieto centrálne časti Bratislavy, ale pre mesto ako celok: je potrebné spustiť a aplikovať parkovaciu politiku, ktorá vyženie automobily z chodníkov. Pravidlo, že chodníky patria chodcom, musí byť absolútne a bez výnimiek. Otázkou, kde budú ľudia parkovať, sa nemožno ani len zaoberať, lebo to nemá byť starosťou samosprávy.

K mobilite ešte dodatok – správny primátor musí myslieť aj dopredu. Aktuálnou prioritou je budovanie električkovej siete, vo vzdialenejšej (30 rokov +) budúcnosti sa však môže aj to ukázať ako nedostatočné, keďže aj pri najlepšej snahe sa rast predmestí zastaviť nepodarí. Preto by malo mesto pripravovať strategické podklady pre dotiahnutie iných foriem dopravy.

Ako najlogickejšia možnosť sa javí výstavba podzemnej železničnej trate v severojužnom smere so zastávkou na Filiálke (Trnavské mýto), pri Stanici Nivy či v Novom Lide. Nateraz je však táto myšlienka nereálna a nie je dôvod sa ňou bližšie zaoberať.

 

Zóna Nové Nivy má byť prvou štvrťou na svete, ktorá obdrží certifikát BREEAM Communities International. Zdroj: HB Reavis

 

Téma 4: Životné prostredie

Hoci sa otázka životného prostredia už automaticky vníma ako prioritná, z mnohých situácii v reálnom živote sa zdá, že ide len o formálnu proklamáciu. V kontexte klimatických zmien, o ktorých informovala v nedávnej správe aj organizácia IPCC, sa ochrana životného prostredia stáva otázkou prežitia.

Každý nasledujúci primátor musí tematiku ekológie zaradiť do základnej DNA svojej politiky. Vážnosť situácie nás dokonca oprávňuje k požiadavke zriadenia krízových tímov, ktoré sa budú venovať návrhu a aplikácii adaptačných stratégii a opatrení. Tie sa musia presadiť aj pri riešeniach v rámci novobudovaných častí Bratislavy. K najkľúčovejším prioritám patrí ochrana zdrojov vody, udržanie vody v krajine, znižovanie energetickej náročnosti či správne narábanie s odpadmi.

Čo sa týka ochrany zdrojov (podzemnej) vody, platí, že najmä downtown čelí veľkému riziku spojenému s kontamináciou po niekdajšej rafinérii Apollo. Územie nebolo nikdy komplexne vyčistené a lokálne zásahy v podobe čistenia pred výstavbou developerských projektov majú len obmedzené účinky, keďže vplyvom pohybu podzemných vôd sa pod vyčistené územie aj tak kontaminovaná voda skôr či neskôr dostane.

Kompletné vyčistenie celej záťaže po rafinérii nie je vo finančných možnostiach mesta. S čím však môže primátor pomôcť, je monitorovanie stavu znečistenia – lebo dnes ani len nevieme, aký je jeho presný rozsah. Relatívne lacný krok by výrazne pomohol v odhadnutí rizík a s ohľadom na ne aj k dosiahnutiu finálneho riešenia.

Ako jedna z najlepších foriem prevencie pred vplyvmi klimatických zmien v meste je udržiavanie vody v prostredí pred jej odtokom do kanalizácie. Najprirodzenejšou formou zadržiavania je tvorba stromoradí a výysadby stromov všeobecne. Aby však stromy v meste prežili a prosperovali, musia mať okrem pravidelnej údržby vytvorené k rastu podmienky, čo znamená predovšetkým poskytnutie životného priestoru pre korene.

To dnes narúša prítomnosť sietí pod zemou. Ide o problém, ktoré riešia aj iné mestá – z nám blízkych napríklad Praha, ktorá v rámci už spomínaných Pražských stavebných predpisov (str. 71) schválila podmienky, podľa ktorých musia byť siete vedené tak, aby bolo možné sadiť stromy.

Ďalším vhodným opatrením je realizácia zelených striech, ktoré pri vhodnom riešení opäť pomáhajú zadržať viac vody, poskytujú habitat pre vtáky a hmyz, vrátane dôležitých opeľovačov, a znižujú energetickú náročnosť budov. Hoci mnohé moderné kancelárske komplexy, ktoré vznikajú a budú vznikať v diskutovaných častiach mesta, takéto opatrenia robia a usilujú sa o získanie energetických certifikátov (LEED alebo BREEAM), mesto by ich malo ďalej podporiť formou incentív – napríklad odpustením dane za nehnuteľnosť na určité obdobie.

Inšpiratívnym príkladom môže byť aj snaha spoločnosti HB Reavis o certifikovanie celej zóny Nové Nivy v systéme BREEAM Communities International. Mesto môže daný princíp aplikovať pri územnom plánovaní a budovať nové štvrte ako ekologické.

Posledným zmieňovaným okruhom je snaha o rozumné narábanie s odpadmi a materiálmi, čo znamená prísne separovanie či recykláciu, využívanie prírode blízkych materiálov, odbúravanie plastov a informovanie o dôležitosti ekologického prístupu. Aj v tomto ohľade existuje množstvo mäkkých a motivačných nástrojov, ktoré by mal primátor využívať, aby bolo nové centrum Bratislavy v tomto smere vzorovým.

 

Téma 5: Funkcie

Centralita nového downtownu nie je daná len lokalitou a mierou koncentrácie obyvateľstva, pracujúcich či návštevníkov, ale aj typmi funkcií, ktoré sa v danom území miešajú. Tie by mali pozostávať nielen z komerčných – bytov, kancelárií a obchodov – ale aj verejných, sociálnych a určitých nadradených, súvisiacich s národnoreprezentačnými záujmami, resp. aktivitami. Keďže má ísť o nové centrum republiky, zodpovedať tomu musí aj vyvážený funkčný obsah s inštitúciami najvyššej (národnej) úrovne. 

Je zrejmé, že daným oblastiam bude dominovať predovšetkým rezidenčná a administratívna funkcia s výrazným doplnkom komerčných funkcií, pričom tieto budú na seba viazať podstatnú časť bratislavskej pracovnej sily, avšak z väčšiny pôjde o stredné či vyššie sociálne vrstvy obyvateľstva.

Nedostatok verejných inštitúcii či zariadení orientovaných na všetky spoločenské vrstvy – zariadenia kultúry, edukácie, verejnej správy alebo rekreácie – bude mať za následok, že nové centrálne časti mesta budú mať charakter a identitu sprivatizovaného, privátneho priestoru, ktorý, aj pri dobrej snahe niektorých developerov, bude exkluzívnym, nie inkluzívnym priestorom, kde sa každá sociálna vrstva či skupina bude cítiť vítaná. Ak toto má byť jadrom republiky – lebo nové centrum Bratislavy bude aj centrom krajiny - vysiela to o nej zlý odkaz, ktorý nemožno pripustiť v záujme zdravého vývoja spoločnosti.

Primátor tak musí hľadať spôsoby, ako túto tzv. špičkovú občiansku vybavenosť (zaujímava debata o tejto téme tu) doplniť a to aj s využitím súkromného sektora. Nemusí ísť len o samostatné budovy, funkcie možno integrovať aj v rámci nových developmentov. Zároveň platí, že konkrétna budova a jej účel musí byť predmetom veľmi podrobnej analýzy potrieb mesta a jeho obyvateľov a výsledkom súťaže, čo podčiarkne význam danej budovy.

Primátor tak musí mať konkrétnych spolupracovníkov, ktorých náplňou bude analytika, ale aj projektová príprava. Takisto by mali byť k dispozícii školení experti, špecializujúci sa na organizáciu architektonických súťaží. Tí by mohli byť súčasťou inštitúcie, o ktorej som písal už v prvom článku, vybudovanej po vzore Institutu plánováni a rozvoje Hlavního města Prahy alebo podľa nášho vlastného staršieho vzoru v podobe Útvaru hlavného architekta.

 

Nevhodná forma privatizácie verejného priestoru na nábreží. Zdroj: Woal, s.r.o.

 

6: Plánovanie nových centier

Všetky spomínané časti mesta majú v rámci Bratislavy mimoriadnu a viditeľnú polohu a svojim významom ovplyvňujú jej fungovanie, pričom tento vplyv sa v budúcnosti len zvýši. Bolo už v spomenuté v odstavci o identite, že je potrebné zmäkčiť hrany medzi novými štvrťami a ich bezprostredným okolím. Rovnako však treba zóny plánovať tak, aby boli v organizme mesta jasne čitateľné.

Hlavne v prípade downtownu a Trnavského mýta platí, že väčšia vizibilita sa dosiahne vďaka výraznému zásahu do panorámy mesta. Kým v downtowne už existuje viacero výškových budov, ktorým bude dominovať prvý slovenský mrakodrap, prvé veže už vznikajú aj v blízkosti Trnavského mýta (Dom odborov, Central) a ďalšie vzniknú (Cvernovka, možno Istropolis).

Problémom je, že takmer všetky navrhované veže majú podobné výšky medzi 105-115 metrami, čo pri diaľkových pohľadoch vedie k splývaniu budov do jednej monolitickej steny. Pre obraz mesta je však dôležitá tak mikromierka, teda riešenie priestorov okolo veží, ako aj makromierka, teda výhľady, pohľady a priehľady. Rozumné plánovanie musí takéto niečo reflektovať.

Primátor sa bude musieť podujať na prijatie výškovej regulácie, ktorá sa stane súčasťou Územného plánu mesta. Táto regulácia však musí byť založená na exaktných analýzach a dobre vyargumentovaných odôvodneniach, nie vo forme porovnania fotografií a posúdení páči sa / nepáči sa. Ide o mimoriadne odborný proces a v konkrétnom návrhu musí byť ponechaný priestor pre flexibilitu. Populistický boj proti výškovým budovám, ktoré sa medzičasom stali jedným z charakteristických prvkov Bratislavy, je nežiaduci.

Platí teda, že výšková regulácia by mala umožniť ďalej budovať veže v downtowne na oboch stranách Dunaja i Trnavskom mýte, hoci s prísnymi nárokmi na výškovú variabilitu a v rámci možností aj dizajnovú kvalitu. V prípade nábreží je situácia mierne odlišná.

Nábrežia vodných tokov a plôch sú mimoriadne atraktívnym mestotvorným prvkom v každom meste a Bratislava nie je výnimkou. Ich okolie automaticky láka investorov, čo vyvoláva tlak na verejný priestor aj ochranu prírodných hodnôt. Vodné plochy však nie sú súkromným majetkom a ich okolie tak nemôže byť privatizované súkromnými záujmami. Na druhej strane, neexistuje ani dôvod, prečo by sa za splnenia určitých podmienok súkromné aktivity či priestory v okolí vodných pôch vyskytovať nemohli.

Aby primátor mohol ustrážiť verejný záujem pred súkromným, bude potrebný veľmi otvorený prístup a komunikácia so všetkými aktérmi – teda aj developermi, nezávislými odborníkmi, štátnymi orgánmi, správcami prístavov a verejnosťou. Dosiahnuť kompromis bude pri danej úlohe extrémne náročné, čo si bude vyžadovať od zodpovedných pracovníkov veľku mieru diplomacie a odbornosti. Výsledkom musí byť udržateľná vízia rozvoja mestských brehov.

Nejde o nedosiahnuteľnú métu. V Prahe sa podarilo podobný dokument schváliť v podobe Koncepcie pražských brehov, a prvé kroky vyplývajúce z tejto koncepcie (napríklad mohutný park na sútoku Vltavky a Berounky) sa už začínajú realizovať. Aj pri tomto dokumente sa potvrdilo, že to bola otvorená a vecná debata a nie politické zásahy, ktoré viedli k prijatiu stratégie narábania s nábrežiami.

 

V predstavách urbanistov sa už formuje idea novej Priečnej osi od Trnavského mýta po Nové Lido, ktorú pretne Dunaj so svojimi nábrežiami. Zdroj: Nové Lido

 

Záver

Mesto Bratislava sa nachádza na križovatke svojho rozvoja, čo je najlepšie vidno práve v územiach, o ktorých som písal v tomto článku. V mysliach urbanistov sa už kreslia rozsiahle vízie novej Priečnej osi, ktorá zahŕňa obrovskú časť mesta medzi železničnou stanicou Filiálka a Novým Lidom a okolo ktorej sa bude koncentrovať stavebná aktivita v meste. Tento pás pretína rieka Dunaj so svojimi nábrežiami, ďalšia kľúčová rozvojová zóna mesta.

Dokopy tak vzniká akýsi kríž, ktorý dokopy dáva základ bratislavskej metropoly, teda rozsiahleho územia, presahujúceho hranice mestského katastra, a s oveľa väčším počtom obyvateľov. Nemožno ho vnímať fragementovane ako jednotlivé  budovy či pozemky, ale ako širšie zóny, vyžadujce si komplexnú pozornosť.

To si zároveň vyžaduje aj mimoriadnu zodpovednosť v prístupe k rozvoju. Ten musí byť predovšetkým v rukách odborníkov, ktorí budú o návrhoch komunikovať s verejnosťou, no dovolia jej aj adekvátnym spôsobom do procesov zasiahnuť. Primátor/ka musí ľuďom, zodpovedajúcim za prípravu, poskytovať podporu, keďže takéto citlivé a významné plány sa nepochybne stanú terčom pozornosti aj útokov mnohých skupín, ktoré budú mať pocit, že ich záujmy nie sú dostatočne zohľadnené.

Plánovanie budúcnosti miest je náročná úloha. Mnohí o sebe budú vyhlasovať, že mestu rozumejú, nie je to však pravda. V prírodnom svete existujú extrémne komplexné systémy, ktoré zatiaľ nedokážeme celkom pochopiť, platí to však aj o mestách, ktoré možno považovať za najkomplexnejšie formy organizácie ľudskej spoločnosti. Preto sa nemožno uspokojiť s lacnými heslami a jednoduchými riešeniami.

Najbezpečnejším krokom je zveriť plánovanie do rúk veľkých a interdisciplinárnych tímov ľudí, ktorí prispievajú každý svojou expertízou. Takíto ľudia však potrebujú istotu vo svojej práci, čo sa dá najlepšie dosiahnuť prítomnosťou dostatočne uvedomelého človeka na čele mesta.

O tom, či takého bude mať aj Bratislava, sa môže rozhodnúť už zajtra.

 

DISCLAIMER: Autorsky som sa spolupodieľal na tvorbe materiálu Plán Bratislava - Návod pre lepšie mesto, o ktorý sa jeden z kandidátov vo svojom programe opiera. Cieľom tohto článku však nie je nijakým spôsobom hodnotiť programy jednotlivých kandidátov / kandidátiek ani vytvárať volebné odporúčania.

Súvisiace články

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 2.: Dostupnosť bývania a regulácie

07.11.2018 15:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch. Toto je druhý, prvý nájdete tu.

čítať viac

Developeri stiahli žiadosti o významné investície - Čo ďalej?

12.12.2017 08:30:00 Adrian Gubčo

Včera dvaja najväčší bratislavskí developeri, J&T Real Estate (JTRE) a HB Reavis, oznámili, že sťahujú svoje žiadosti o udelenie Štatútu o významnej investícii. Ide o reakciu na mohutnú debatu, ktorá sa v posledných dňoch rozpútala, hoci vzhľadom na to, že sa témy chytili politici, racionálne argumenty ustúpili na oboch stranách sporu.

čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

pozrieť viac

YouTube