Adrian Gubčo 28.07.2017 09:30

Zástavba na mieste PKO sa začína odhaľovať

K mimoriadne očakávaným bratislavským projektom nepochybne patrí pokračovanie River Parku, ktoré má vzniknú na mieste asanovaného Parku kultúry a oddychu (PKO), čo v minulosti vyvolalo mimoriadne kontroverzie. Prvá časť komplexu, rozdelená podľa jeho developerov - Cresco Group a J&T Real Estate - patriaca prvému z nich, sa už dostala na posudzovanie EIA.

Predkladateľom projektu na EIA je spoločná firma developerov Woal, s.r.o., nástupca Henbury Development, teda firma typu SPV. 

Cresco Group tak bude developovať priestor zahŕňajúci niekdajšie námestie medzi jednotlivými blokmi PKO až po časť areálu, patriacu Výskumnému ústavu vodného hospodárstva (VÚVH), nazvaný CPR - A (Cresco Riverside - Bratislavské planetárium - River Park II), C developuje JTRE, B je budúce bratislavské planetárium.

Na projektovanie časti CPR-A si developer povolal overených architektov zo štúdia Bogle Architects, ktorí navrhli štvor- až päťpodlažný objekt rovnobežný s tokom Dunaja, z ktorého vybiehajú štyri lichobežníkové bloky s maximálne deviatimi podlažiami, vytvárajúce zelené átriá nadväzujúce na nábrežnú promenádu. Objekt rovnobežný s riekou zároveň vytvorí bariéru od rušnej nábrežnej komunikácie, vďaka čomu budú átriá pôsobiť pokojnejším dojmom. Tieto však budú oproti promenáde vyvýšené približne o jeden meter, keďže budú určené primárne pre rezidentov projektu.

Ten je totiž prevažne rezidenčný, pričom byty (a apartmány, keďže územný plán dovoľuje len tretinový podiel plochy bytov) sa budú v troch blokoch nachádzať už od prvého podlažia a do átrií budú orientované súkromné záhradky a terasy. V bloku najbližšie k námestiu pri planetáriu vznikne na prízemí občianska vybavenosť, tá bude aj na prízemí ostatných blokov v priestoroch orientovaných do Nábrežia arm. gen. Ludvíka Svobodu, z navrhovaných funkcií možno spomenúť malú gastroprevádzku a wellness.

Architektonické a materiálové riešenie budov bude charakteristické vysokým podielom presklených plôch, plné steny budú mať kamenný obklad. Budovy by sa mali svojim výzorom postupne odľahčovať smerom k nábrežiu. Čo sa týka obytných jednotiek, tých by malo byť 295, z toho apartmánov je 174. Vďaka vytvoreniu apartmánov by malo byť možné znížiť počet parkovacích miest, ktorých je navrhnutých 661, umiestnené by mali byť všetky v podzemnej garáži, na povrchu parking nebude. Prístup je riešený cez rampu napojenú na nový odbočovací pruh, ktorý vznikne v rámci nábrežnej komunikácie. Začiatok realizácie projektu predpokladá Cresco Group v marci 2019, dokončenie o dva roky neskôr.

Projekt, tak ako je navrhnutý, predstavuje mimoriadne drsný zásah do budúceho výzoru nábrežia. Je len málo príkladov tak zreteľnej privatizácie priestoru, ako je návrh "CPR-A", kde sú potenciálne verejné priestory takmer v centre mesta nahradené súkromnými záhradkami, ironicky nazvanými "komunitné záhrady". Tak radikálne oddelenie verejného (a značne obmedzeného) a privátneho by nemalo byť pripustené, namiesto toho by bolo vhodné priestory átrií otvoriť a prízemné obytné jednotky nahradiť poloprivátnymi priestormi retailu.

Ten má však len veľmi obmedzené možnosti pre rozvoj, lebo hoci je lokalita atraktívna, celkom v nej absentuje variabilita funkcií, ktorá by do územia pritiahla iných návštevníkov ako len obyvateľov a pár športovcov, v tomto prípade predovšetkým funkcií verejných a kultúrno-spoločenských (napríklad vo forme kultúrneho centra - ktoré sa kedysi navrhovalo - alebo knižnice). Navrhované planetárium je len veľmi chabá náhrada.

Naše výhrady sa týkajú aj architektúry projektu - kým presklené budovy môžu byť zaujímavé, horšie už bude pôsobiť ich odskakovanie od jednotnej stavebnej čiary, ktorú takmer celá nábrežná zástavba od River Parku a pravdepodobne vrátane River Parku II naznačovala a rešpektovala.

Neprekvapivé je dopravné riešenie, ktoré v duchu bratislavskej tradície počíta len s rozširovaním pruhov pre autá a chodci a cyklisti sú skôr trpení ako podporovaní. Podľa našich informácii, developer(i) odmietli aj spojenie zastávky autobusov MHD a električiek (tzv. prestup na hrane), projekt tak neprinesie ani minimálne zlepšenie vybavenosti verejnej dopravy. Vo výsledku tak ide o absolútnu maximalizáciu potenciálneho zisku, čo je však v tomto prípade a v danej podobne absolútne nevhodné.

Je s podivom, že takto nedokonalý zámer vychádza zo spolupráce Cresco Group a Bogle Architects, keďže obidve spoločnosti potvrdili, že dokážu vytvárať aj relatívne kvalitné projekty. Zostáva už len veriť, že J&T Real Estate, ktoré podľa všetkého na svoju časť povolali svojich dvorných architektov zo štúdia GFI, nepríde s podobne zlým návrhom.

Stále však treba dodať, že obviniť len developerov by bolo krátkozraké. Oveľa väčší podiel viny leží na meste, ktoré sa samé vzdalo svojej úlohy pri tvorbe novej koncepcie bratislavského nábrežia a celé dlhé roky len neodborne reagovalo na rozličné vízie o budúcnosti územia bývalého PKO, na jednej strane prezentovanej súkromnými vlastníkmi, na strane druhej aktivistami.

Mesto, ktoré malo byť mediátorom debát a dodávať im odbornú podporu a rámec, ako aj jasne naznačiť, aká má byť identita a budúcnosť kľúčového bratislavského priestoru, sa však vydávalo vždy len cestou hlúpych gest, ktorých výsledkom je súčasná situácia - kvôli tlaku aktivistov zaniklo PKO bez adekvátnej náhrady, keďže Bratislava sa so súkromnými vlastníkmi pustila do vopred prehratého súdneho sporu namiesto debaty o kompromisnom riešení, aby sa nakoniec vzdala svojich právomocí a dala voľnú ruku developerom, ktorí sú prirodzene motivovaní čo najväčším ziskom.

Možná budúcnosť nábrežia je jasnou ukážkou toho, kam vedie populizmus a neodbornosť pri riadení mesta a politickom ovplyvňovaní jeho územného rozvoja.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.