Adrian Gubčo 03.12.2025 12:15

Architekt projektu Q Ian Bogle: Obyvateľom Bratislavy sa bude Q páčiť

Pred niekoľkými týždňami bola definitívne predstavená podoba urbanizácie priestoru na ľavom brehu Dunaja, na mieste bývalého PKO. V dohľadnej dobe by tu mala začať rásť dvojica nových projektov vrátane polyfunkčného komplexu Q od spoločnosti Cresco Real Estate. Jeho autor, renomovaný britský architekt Ian Bogle, považuje tento projekt za definíciu špičkového bývania v susedstve rieky.

Komplex Q bude jedným z dvojice projektov, ktorý vznikne na mieste bývalého Parku kultúry a oddychu, teda PKO. Debata o budúcnosti územia prebiehala v podstate od začiatku tohto storočia, mestské zastupiteľstvo sa ale napokon rozhodlo odovzdať budovy aj pozemky súkromným investorom. Jedným z nich je aj Cresco Real Estate.

Známy developer zorganizoval na riešenie budúcnosti lokality architektonickú súťaž, v ktorej sa presadila kancelária Bogle Architects, vedená britským architektom Ianom Boglem. V Bratislave nie je neznámy – zrealizoval tu dvojicu projektov, kancelársku budovu UniQ Staromestská a rezidenčný súbor UniQ Majakovského. Najmä prvý z nich sa stretol s veľmi pozitívnym prijatím u verejnosti vrátane odbornej.

Výstavba na nábreží je však úplne iná kategória. Napriek zániku PKO ide o ľuďmi intenzívne využívané územie, keďže tu športujú, prechádzajú sa alebo relaxujú. Bogle je presvedčený, že všetky tieto aktivity teraz získajú ešte atraktívnejší rámec – a budú doplnené o novú funkciu v podobe bývania na najvyššej úrovni.

V rozhovore, ktorý poskytol YIM.BA, sa ďalej dozviete:

Čím bude Q výnimočné v kontexte Bratislavy
Čo je podľa neho skutočne luxusné bývanie
Ako bude projekt komunikovať s nábrežnou promenádou
Čím sa Q inšpirovalo v Londýne

Zdroj: Cresco Real Estate

Projekt Q má vzniknúť v prestížnej časti mesta, ktorú však verejnosť vníma ako verejný priestor, nie ako exkluzívnu lokáciu pre luxusné rezidenčné súbory. Ako možno spojiť snahu o vytvorenie vysoko exkluzívneho projektu so zachovaním verejného charakteru územia?

Veľmi jednoducho. Od začiatku sme chceli vytvoriť projekt, ktorý promenádu pocitovo rozšíri. Aj preto sme Q neprojektovali ako uzatvorený veľký nábrežný blok s vnútorným priestorom prístupným len jeho obyvateľom. Naopak, Q prinesie do tejto unikátnej lokality otvorené vnútrobloky pozdĺž nábrežia.

Ide teda o rovnováhu medzi exkluzivitou projektu, ktorý má z pohľadu jeho budúcich obyvateľov v sebe všetko potrebné na to, aby bol prémiovým bývaním, a prístupom k návrhu verejného priestoru tak, aby zostal dostupný aj verejnosti. Takto sme tieto dva prvky prepojili.

Mnoho nábrežných developerských projektov po celom svete vrátane Kodane, Amsterdamu, Rotterdamu a dokonca aj Bratislavy pracuje skôr s klasickými blokmi. Týka sa to aj zámeru v susedstve Q. Nevytvára to možnosti pre rozličné typy ľudí s ohľadom na ich preferencie bývania?

Myslím si, že koncepcia mestských blokov je platným nástrojom urbanistického dizajnu. Nepovažovali sme ho však za vhodný pre túto poslednú rozvojovú lokalitu nábrežia Dunaja v Starom Meste. Táto časť Bratislavy by mala byť niečím iným a preto sme aj navrhli niečo iné.

Na mestských blokoch nie je nič zlé, nachádzať by sa však mali skôr vo vnútorných mestách ako pri rieke. Ak pôjdete do Londýna, 90% projektov je kolmých na rieku. Nie sú rovnobežné s Temžou, pretože ľudia vo vzdialenejších častiach projektu by si nemohli vychutnať benefit tejto lokality pri rieke. To isté, kontakt s Dunajom a aj širší verejný priestor pre ľudí, promenádujúcich sa na nábreží, sme preniesli aj do Q.

Stále ostáva bariéra v podobe vysokej nábrežnej hrany. Viete architektonickými prostriedkami dosiahnuť, aby bola táto bariéra prekonaná, takže obyvatelia budú mať skutočný pocit života pri Dunaji namiesto toho, aby bola rieka len akýmsi vizuálnym pozadím?

Možnosť dostať sa priamo k rieke by bola príliš komplikovaná. Vzhľadom na to, že nábrežie je aj súčasťou protipovodňovej ochrany Bratislavy, myslím si, že by ani nebolo možné stavebne zasahovať až na hranu rieky.

Symbolicky však bude. Vo vnútroblokoch, určených pre rezidentov, budeme mať vodné prvky, takže aj tu budú mať kontakt s vodou.

„Q vracia verejný priestor aj pre Bratislavčanov či návštevníkov, ktorí sa budú prechádzať po promenáde."

V čom sa bude teda Q odlišovať od iných nábrežných projektov v Bratislave?

Už spomínaným otvorením vnútroblokov smerom k rieke, namiesto vytvorenia dlhého bloku pozdĺž rieky. Ale aj tým, že vracia verejný priestor aj pre Bratislavčanov či návštevníkov, ktorí sa budú prechádzať po promenáde. Zároveň poskytne rezidentom všetky vymoženosti, ktoré očakávajú od prémiového bývania. V rámci vlastného bývania nájdu všetko, čo by mohli potrebovať.

V súčasnom architektonickom diskurze prebiehajú diskusie o lokálnosti a kontexte prostredia aj s ohľadom na miestne tradície. Niektorí ľudia kritizujú, že mnohé projekty by sa dali postaviť kdekoľvek na svete. V čom bude Q skutočne bratislavskou realizáciou?

Bude verný svojej lokalite. Nepôjde vyslovene o Bratislavu, ale bude to verné tejto konkrétnej lokalite v Bratislave. Využili sme príležitosť maximalizovať potenciál tohto miesta, priniesli v tejto chvíli v Bratislave nový prístup k orientácii smerom k rieke. Potom sme však vzali do úvahy aj lokálny kontext, napríklad aj v rámci využitých materiálov. Projekt je navrhnutý londýnskymi architektmi, keby ale bol v Londýne, bol by pravdepodobne z tehál. My sme sa však pozreli na tunajšiu lokalitu, aby sme zvolili vhodné materiály pre fasády. Takže aj tým.

Spomenuli ste, že výhľad je jedným z kľúčových aspektov kvality tohto projektu. Na základe nášho vlastného prieskumu ale mnohí obyvatelia v skutočnosti nepovažujú výhľad za extrémne dôležitú tému. Prečo vnímate výhľad ako skutočne takú kľúčovú vec, možno okrem lokality?

Ide o maximalizáciu príležitosti. Myslím si, že váš výskum je validný, ale môj osobný názor je, že výhľad je pre rezidenčné budovy nesmierne dôležitý – výhľad buď na zeleň, na vodu, alebo najlepšie oboje. Môj názor zastáva aj veľa ďalších ľudí na celom svete. V skutočnosti je veľmi dôležité mať dobrý výhľad, ak existuje takáto možnosť. Mali by ste ju využiť.

Zdroj: Cresco Real Estate

Developer hovorí, že je to veľmi luxusný projekt, to ale hovoria o svojich projektoch aj iní. Čo ho odlíši od iných luxusných projektov?

Luxus nie je nevyhnutne o cenovke. Luxus je o spôsobe života. Nemyslím tým drahé materiály, či používate mramor, zlaté prvky a podobne. My sa na to pozeráme cez kvalitu života obyvateľov. Sú to všetky prvky, ktoré sú okolo projektu, dizajn budovy, ale aj jej vybavenie. V Q budete mať možnosť ísť v papučiach pracovať do coworkingového priestoru, ak sa vám nebude chcieť ísť do práce. Respektíve, ak sa po dlhom dni v práci rozhodnete ísť o desiatej večer v župane a papučiach si zaplávať, máte možnosť zbehnúť dole do wellness-u s bazénom. Luxus v Q je teda aj tom, že môžete využiť všetko vybavenie a zariadenie, ktoré bude obyvateľom k dispozícii. Práve táto kvalita života z neho robí luxus.

Na základe vašich skúseností, aké vybavenie je pre takýto projekt najlepšie?

Spolupracujeme s viacerými konzultantmi, ktorí poskytujú poradenstvo ohľadne rozličných prvkov, a prizvali sme ich, aby nám poradili v súvislosti s týmto projektom. Dali nám odporúčania, čo ľudia chcú, s ohľadom na ich rozsiahle znalosti o tom, ako ľudia žijú po celom svete i v Bratislave. Aj na základe toho sme navrhli v Q vybavenosť, ktorá tam bude.

Dotkli sme sa nádvorí medzi budovami. Nachádzať sa v nich bude zeleň, budú však mať aj nejaké vlastné, špecifické funkcie?

Časť vnútroblokov bude slúžiť obyvateľom, ale zároveň budú vizuálne otvorené a teda rozširovať z vizuálneho hľadiska nábrežie. Rovnaký počet vnútroblokov však bude otvorený verejnosti a slúžiť ako verejný priestor. Budú tam miesta na sedenie, počíta sa s prvkami na hranie pre deti.

Bude to v podstate predĺženie promenády, rozširujúce možnosti aktivít, ktoré sa dnes na promenáde nedajú robiť. Ľudia tam jazdia na bicykloch, na kolobežkách, je to teda priestor, kde musíte dávať aj pozor. Zatiaľ čo v tomto priestore trojuholníkového tvaru bude sedenie, zeleň, ľudia sa tam budú môcť zastaviť a venovať sa rôznym relaxačným aktivitám.

„Luxus nie je nevyhnutne o cenovke. Luxus je o spôsobe života."

Ako sa bude riešiť kontakt s nábrežnou cestou? Nezriedka vidíme prístup, že projekty sa od rušných ciest odvracajú a vnímajú ich len ako dopravné koridory, takže nevzniká dojem plnohodnotnej ulice.

My sme stranu otočenú na cestu a električku využili na vybavenosť pre obyvateľov Q. V tejto časti bude umiestnené napríklad fitness centrum, ale aj coworkingový priestor. Medzi prvými dvoma „prstami“ Q bude jeden spoločný hlavný vchod, ktorý bude aktívnym priečelím, a potom sekundárne vchody v ostatných prstoch. Medzi týmito sekundárnymi vchodmi budú coworkingový priestor a telocvičňa. Takže veľká časť tejto zadnej fasády, ak ju tak chcete nazvať, bude v skutočnosti aktívna.

V susedstve Q vznikne ďalší projekt od iného developera s odlišným urbanistickým konceptom. Budú tieto dve schémy vedľa seba schopné spolupracovať?

Myslím si, že je to rovnaké pre akýkoľvek developerský projekt susediaci s iným projektom. Ide o niečo, čo by som nazval mestským lepidlom. Je to o tvorbe krajiny, verejného priestoru a toho, ako sa navzájom integrujú. To je veľmi dôležité.

V blízkosti je však dostatok priestoru pre rôzne budovy a rôzne typológie. To je tak – ako ľudia sme všetci iní, ale všetci pracujeme v rovnakom prostredí. Je úloha verejného priestoru lepiť rôzne budovy dohromady.

Ako bude riešený kontakt s Výskumným ústavom vodného hospodárstva?

Na okraji, medzi našou budovou a VÚVH, máme ďalšiu zeleň. Existuje tam veľký potenciál, ak sa nám podarí to „ mestské lepidlo“ spraviť dobre, aby budovy harmonicky fungovali. V minulosti sme analyzovali možnosť existencie parku medzi VÚVH a riekou, ale nie sú to pozemky developera. Momentálne nad tým nemáme žiadnu kontrolu.

Zdroj: Cresco Real Estate

Je Q pre vás v niečom výnimočné aj v kontexte vašej vlastnej rozsiahlej tvorby?

Myslím si, že je špeciálny, pretože opäť zopakujem, je unikátny pre danú lokalitu. Ku všetkým našim projektom pristupujeme ako k jedinečným pre ich konkrétne miesto. V tomto prípade sme sa snažili maximalizovať príležitosti. Usilujeme sa to robiť vo všetkých našich projektoch, nech sú kdekoľvek na svete. Ide ale o to, aby sme na vec zaujali iný pohľad, čo pridáva hodnotu každému jednotlivému projektu.

Je Q nejako inšpirované inými projektmi, ktoré ste zrealizovali?

Q je inšpirované inými projektmi a zároveň inšpirovalo iné koncepty, ktoré sme navrhovali. Počas súťaže na architektonické riešenie, ktorú Cresco Real Estate vyhlásilo na Q, sme pozvali Jana Krnáča a kolegov do Londýna. Tam ich zaujal aj projekt One Hyde Park v priamom susedstve Hyde Parku. Aj tento projekt maximalizuje polohu tým, že poskytuje všetkým obyvateľom výhľad na tento známy londýnsky park.

Prístup, ktorý sa využíva aj na nábreží Temže, ale aj inde vo svete, bol určite inšpiráciou toho, čo má tvoriť kvalitu bývania budúcich obyvateľov Q.

Bratislava sa teraz mení sa pomerne rýchlo. Je tu obrovské množstvo projektov od popredných súčasných architektov zo Slovenska aj zo zahraničia. Aké bude podľa vás postavenie Q v kontexte súčasnej bratislavskej architektúry?

Myslím si, že tento projekt bude v Bratislave dobre prijatý. Okrem toho, že ho prijmú ľudia, ktorí si v ňom kúpia byty, tak verím, že spôsob, akým sme budovy navrhli v spolupráci s Cresco Real Estate, v skutočnosti prináša veľa späť. Množstvo ďalších projektov to nerobí. Práve preto si myslím, že sa to bude obyvateľom Bratislavy páčiť.

Článok vznikol v spolupráci s Cresco Real Estate.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.