Adrian Gubčo 18.06.2020 15:50

Bratislavský Dunajský Park naberá prvé kontúry

Rieka Dunaj patrí bez debát k najdôležitejším krajinotvorným a mestotvorným fenoménom Bratislavy. V minulosti mal veľtok význam predovšetkým ako hospodárska tepna, dnes sa jeho okolie mení na kľúčovú rekreačnú časť metropoly so zachovanými vzácnymi ekosystémami. S cieľom vyzdvihnúť tieto kvality, zlepšiť ochranu rieky a jej okolia a zapojiť Dunaj viac do života mesta vznikla idea Bratislavského Dunajského Parku.

Zdroj: Nové Lido

Vízia existencie Bratislavského dunajského parku (BDP) vznikla už dávnejšie v rámci kolektívu odborníkov, medzi ktorými nechýbajú architekti, urbanisti, prírodovedci, ochrancovia životného prostredia či vodohospodári. Po konzultáciách s ďalšími aktérmi v území vznikla úvodná štúdia, ktorá je podkladom pre ďalšiu diskusiu, ale aj ďalšie rozhodovanie v území pre všetky relevantné inštitúcie. Zároveň týmto vzniká aj zadanie pre územia, ktoré si zaslúžia podrobnejšie rozpracovanie.

Autori v štúdii analyzujú súčasný stav území okolo Dunaja a pripomínajú, že najmä pravý breh so širokým záplavovým pásmom má vynikajúce predpoklady pre rozvoj rekreácie či športu a vyznačuje sa vysokými environmentálnymi hodnotami, no nekoordinovaný prístup vedie k degradácii územia aj ekosystémov. Historicky sa okolie rieky využívalo viac – intenzívne navštevovaný bol nielen Sad Janka Kráľa, ale aj zničené kúpalisko Lido alebo zasypané Pečnianske rameno, okrem toho sa tu rozvíjalo vodáctvo či rybárstvo. Paradoxne, možnosti rekreačných aktivít sa v posledných desaťročiach zhoršili.

Bratislava podľa odborníkov zaostáva v trende manažmentu okolia vodných tokov, ktorý vo vyspelých krajinách smeruje k ekologickejšiemu a udržateľnejšiemu prístupu. Jeho súčasťou je napríklad podpora prirodzeného prúdenia vodných tokov a obnova riečnych korýt. Vďaka vzdutiu hladiny Dunaja v dôsledku výstavby Vodného diela Gabčíkovo sa zlepšili možnosti obnovy niektorých dunajských ramien, v Bratislave sa táto príležitosť takmer vôbec nevyužila (s výnimkou Devínskeho a Karloveského ramena).

Každopádne, potenciál okolia rieky ostáva obrovský a citeľný je aj zvyšujúci sa dopyt po skvalitnení priestorov na nábrežiach. Experti tvrdia, že vhodne zvolené revitalizačné opatrenia budú nielen prínosom pre lepšie zapojenie rieky do života mesta, ale zároveň nijako neohrozia vodohospodárske a plavebné funkcie – dokonca dokážu prispieť k ich zlepšeniu, napríklad vo forme obnovy ramien, ktoré budú lepšie zadržiavať povodňové stavy.

Inšpiráciou pri tvorbe materiálu boli opatrenia, ktoré boli zrealizované vo Viedni či Mníchove, kde sa podarilo Dunaj, resp. Isar, naplnlo zaradiť do života mesta a vytvoriť tú príťažlivé rekreačné plochy, no zároveň blízke prírode. Inšpiratívne sú aj aktivity Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktoré zrealizovalo viacero revitalizácií dunajských ramien.

 

Členenie Bratislavského Dunajského Parku, ktorý by sa tiahol 20 kilometrov po pravom brehu Dunaja. Zdroj: Iniciatíva Bratislavský dunajský park

 

Vízia a návrhy

S týmito poznatkami autori určili základnú víziu a princípy BDP. Hlavným cieľom je vytvorenie estetického a prírode blízkeho prostredia, umožňujúceho pestovanie rekreačných, športových a spoločenských aktivít s prihliadnutím na hodnoty územia. Park bude mať rozličné formy a miery organizovanosti, od upravených miest s intenzívnou návštevnosťou, až po „dunajskú džungľu“. Vývoj tak bude miestami riadený človekom, niekde ponechaný na prírodu. Vo svojom celku by mal byť plán vzniku BDP plne v súlade s ideou Národného parku Podunajsko.

V návrhovej časti je veľmi podrobne špecifikované, aké kroky by podľa odborníkov prispeli ku zlepšeniu kvality prostredia. Ku všeobecným zmenám patrí predovšetkým dobudovanie siete chodníkov a ciest tak, aby bola umožnená správa územia, odľahčila sa hrázda v prospech korčuliarov a obohatili sa možnosti cyklodopravy, zlepšila sa kvalita pešieho pohybu s doplnením scénických výhľadov a reguloval sa prístup motorových vozidiel.

Zaujímavosťou by bol chodník korunami stromov, ktorý by mohol začínať v blízkosti Malého Draždiaka a pokračovať do prírodnej rezervácie Starý Háj. Nové chodníky by mali zároveň sprístupniť budúce ostrovy či zátoky, a umožňovať výhľady. Takýto chodník by mal napríklad vzniknúť v Pečnianskom lese medzi Mostom Lafranconi a Mostom SNP tak, aby umožňoval výhľady na Bratislavský hrad a ľavý breh Dunaja. To isté sa týka aj okolia vodnej plochy Zemník, kde sa navrhuje vznik veslárskeho a kajakárskeho štadióna.

Najzásadnejšie úpravy sa majú týkať priestoru medzi Starým mostom a Mostom Apollo. Tu sa v rámci projektu Nové Lido navrhuje zriadenie parku prírodného charakteru, ktorý vytvorí prechod medzi formálnym Sadom Janka Kráľa a prírodným prostredím Sovieho lesa. Okrem toho tu má vzniknúť lagúna, pláž, menší prístav a obnoviť sa Ovsišťské rameno Dunaja.

Štúdia ďalej špecifikuje zásahy v celkovo 16  územiach, na ktoré BDP autori rozdelili. V Jeleňom háji západne od Mostu Lafranconi sa má rozšíriť pláž alebo obnoviť bunkre, v Pečnianskom lese upraviť pláže a zlepšiť prístup chodníkmi z hrádze, v Sade Janka Kráľa, resp. na Tyršovom nábreží, by sa mohlo zriadiť hlavné návštevnícke centrum BDP (alternatívne v budove Nemeckého veslárskeho klubu), Soví les by sa stal ostrovom, na Cvičisku, teda veľkých lúkach juhovýchodne od Prístavného mosta, by mohli vzniknúť miesta pre grilovanie a cyklotrasy.

V lokalite Hrabiny v Ovsišti sa výraznejšie zmeny neplánujú, v Starom Háji by sa však malo predĺžiť a s hlavným tokom opäť spojiť Starohájske rameno, ktoré by bolo splavné pre vodákov. V okolí Draždiakov sa opäť výraznejšie zmeny neplánujú, no na konci Chorvátskeho ramena sa navrhuje jeho prepojenie s ostatnými ramenami a vybudovanie ďalšieho „skywalku“. Štúdia ďalej žiada reguláciu vývoja v Jaroveckom ramene, kde sú neslávne známe hausbóty, prepojenie Slnečníc s hrádzou a vytvorenie niekoľkých vyhliadkových bodov v Prírodnej rezervácii Dunajské ostrovy. Tie by inak mali ostať bez zásahov.

V prípade ostatných pridunajských území až k maďarským hraniciam sa navrhujú len minimálne zásahy, ktoré súvisia skôr so zlepšením možností parkovania pri nástupných bodoch do BDP a doplnením niekoľkých atrakcií – pláží či veže na pozorovanie vtáctva. Dôležitým bodom je však zlepšenie rekreačných možností v Rusovciach v súvislosti s rekonštrukciou kaštieľa a priľahlého parku a Múzea antická Gerulata.

 

Priestor medzi Starým mostom a Mostom Apollo by mohol prejsť najvýraznejšou premenou Obnoviť sa má aj Ovsišťské rameno. Zdroj: Nové Lido

 

Vodohospodárske revitalizácie

Okrem týchto plánov štúdia špecifikuje aj potrebu rozličných vodohospodárskych revitalizácii, teda úprav brehov a obnovy riečnych ramien. Cieľom úprav je nielen estetizácia brehov, ale aj zlepšenie ich ekologických funkcií a hodnôt – pri návrate k prírode blízkym riešeniam sa totiž začnú prirodzene obnovovať riečne ekosystémy, zvýši sa biodiverzita a a zlepšia sa aj kvalitatívne ukazovatele vody. Autori pripomínajú, že pri návrhu úprav rešpektovali hydraulické a hydromorfologické podmienky, teda nedôjde k zhoršeniu možností plavby alebo zvýšeniu povodňového rizika.

Výraznejšia revitalizácia by sa mala týkať brehov v Pečnianskom lese, kde by vznik pláží namiesto súčasného brehového opevnenia zvýšil podľa autorov estetiku nábrežia. V okolí Mosta Lafranconi sú pre zriadenie pláží ideálne podmienky, keďže prúdnica (miesto s najväčšou rýchlosťou toku) je na opačnej strane rieky a nehrozí erózia brehov. Časť kamenných brehov tu možno ponechať prírode, ktorá postupne opevenenie zarastá. Ďalej po prúde môže vzniknúť niekoľko vyhliadkových bodov, pri niekdajšom vyústení Pečnianskeho ramena sa navrhuje pláž o dĺžke 125 metrov s výhľadom na Bratislavský hrad.

Výraznejšia revitalizácia brehov by sa mala týkať aj oblasti Sovieho lesa, kde bude prechádzať plážová lagúna v Lide do prírodného brehu. Pláž bude aj v ďalšom úseku medzi ústím Ovsišťského ramena a ústím Starohájskeho ramena, ako to je už teraz. Nižšie po prúde sú navrhované len lokálne technické opatrenia, keďže prúdnica sa tu približuje k pravému brehu a hrozí erózia brehov.

Čo sa týka ramien, obnovené by mohlo byť Ovsišťské, Starohájske a Jarovecké rameno, ktoré by sa opätovne prepojili s hlavným tokom rieky po oboch stranách a spolu s tým by sa obnovili aj okolité biotopy, vrátane brehov či mokradí. Autori sa pridržiavali pôvodných línií vedenia ramien podľa dostupných podkladov, vrátane ortofotomáp z roku 1949, kedy ešte mali viacmenej pôvodnú podobu.

Keďže sú medzi autormi aj vodohospodári, návrhy opatrení spĺňajú všetky požiadavky na udržiavanie kvality vody, bezproblémové prúdenie rieky, udržiavanie plavebnej dráhy, reguláciu zanášania dna, prevádzku športov či reštaurácií v okolí atď. Všetky opatrenia sú tak realizovateľné, a to aj postupne v priebehu dlhšej doby, čo by viedlo k udržateľnejšiemu financovaniu.

 

Bratislava môže získať unikátny prírodný park, ktorý sa tiahne priamo cez jej srdce a centrum

 

Prínosy a zhrnutie

Je zrejmé, že prínosy prípadnej realizácie BDP už len v čiastočnom rozsahu by boli mimoriadne, v plnom rozsahu by však Bratislava získala unikátnu prírodnú atrakciu, ktorá prechádza priamo jej srdcom – pre významnú časť obyvateľov a obyvateliek mesta je Dunaj a jeho okolie vcelku dobre prístupné, s rozvojom využívania brehov by sa tak radikálne zlepšili možnosti trávenia voľného času a rekreácie na celomestskej úrovni.

Intenzívna ľudská aktivita je však vo väčšine prípadov priamo spojená s degradáciou prírody, tentoraz by ale mohlo dôjsť k opaku. Vytvorením veľkého množstva nových atrakcií a prvkov a úpravami v niektorých miestach by sa mohla návštevnosť rozložiť, čím by sa mohli odľahčiť dnes využívané lokality, najmä dunajská hrádza, ktorá je už extrémne preplnená.

Ekologické prínosy navrhovaného BDP ostávajú nespochybniteľné: obnova ramien by zvýšila dostupnosť miest pre neresenie rýb a priniesla vznik prostredí, kde môžu rásť mladé ryby. Brehové porasty by lákali ďalšie živočíchy, čo by sa odrazilo aj v zlepšení podmienok pre populácie vodných bezstavovcov, obojživelníkov, plazov alebo vodného vtáctva. Obnova mokraďových spoločenstiev by zas zvýšila kvalitu vody.

Nemožno zabudnúť ani na zlepšenie protipovodňovej ochrany. Odborné prepočty ukázali, že už obnova Ovsišťského ramena by dokázala výrazne pomôcť pri znižovaní povodňových hladín, bočné ramená vedia byť užitočné aj v prípade ľadochodov, ktoré sa síce v Bratislave na Dunaji už tak často nevyskytujú, ale stále ostávajú potenciálnou hrozbou.

Bratislava by tak získala obrovský nový líniový park, ktorý je nevyužitým pokladom mesta. Je veľmi prekvapivé, že doteraz bolo okolie Dunaja takto zaanedbávané a prehliadané a mnohé opatrenia, realizované aj v posledných rokoch (napríklad obsypanie brehov kameňmi pri ostrove Kopáč na ľavom brehu rieky v roku 2018) mali skôr negatívny dopad. Štúdia Bratislavského Dunajského parku prichádza v najvyšší čas.

Ďalší krok je teraz na Hlavnom mesta, ktoré sa už materiálom zaoberá. Vytvorenie koncepcie rozvoja bratislavských brehov – teda nielen dunajských, ale aj malodunajských, moravských či iných vodných tokov a plôch – bolo zmienené už v Pláne Bratislava, programovom dokumente súčasného vedenia mesta. Podľa tejto publikácie mal víziu pripraviť Metropolitný inštitút Bratislavy, ten však, podľa všetkého, zatiaľ neobsahuje zložku, ktorá by sa tejto téme venovala.

Malo by sa to čím skôr zmeniť. V kontexte meniacej sa klímy a snáh o ochranu zdrojov vody, nehovoriac o čoraz intenzívnejšie skloňovanej potrebe zachovávania a rozvoja zelených území, je realizácia BDP viac než potrebným a logickým krokom. MIB, alebo aj Magistrát, by mal vytvoriť špecializovanú pozíciu, ktorej náplňou by bola koordinácia s autormi štúdie a ďalšími aktérmi tak, aby sa jej obsah dostal aj do strategických a oficiálnych podkladov mesta, napríklad do Územného plánu alebo do „Metropolitného plánu“ (PHSR 2020-2030).

Nábrežia Dunaja sú najdôležitejším verejným priestorom mesta a niva Dunaja zas kľúčovým prírodným územím v metropole. Je čas, aby sa im začala venovať príslušná pozornosť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.