Adrian Gubčo 26.04.2018 14:00

Bratislava je jedno z najzelenších miest sveta

Od niektorých ľudí často počuť, aká je Bratislava málo zelená a ako by všade mala byť zeleň, ktorej sú niekedy pripisované až magické účinky. Proti podobným nárekom však hovoria fakty, podľa ktorých je Bratislava jedno z najzelenších miest sveta.

Park na Šustekovej ulici v Petržalke

Cestovná kancelária TravelBird vypracovala Index zelených miest pre rok 2018 (Green Cities Index 2018), do ktorého vložila 50 metropol z krajín OECD, medzi nimi aj Bratislavu. V celkovom hodnotení sa Bratislava s 333 metrami štvorcovými zelene na hlavu umiestnila na skvelej tretej priečke.

Autori indexu započítavali prírodnú aj ľuďmi vytvorenú zeleň, ako aj poľnohospodársku krajinu. Bratislava suverénne kraľuje v rozsahu vinohradov, skvelú pozíciu má vo výmere poľnohospodárskej pôdy na hlavu, lesných plôch, verejných záhrad či udržiavaných trávnikov. V prípade parkov jej patrí 32. priečka, no v tomto ukazovateli predbehla mestá ako Oslo, Brusel, Barcelona alebo Bern.

Prirodzene, mnoho kritikov výsledky spochybní, keďže do výpočtu sú zahrnuté aj veľké plochy lesa, ktorými Bratislava disponuje, a plochy parkov pripadá na obyvateľa stále málo. To je však chybné uvažovanie. Lesy, ale aj poľnohospodárske plochy, sa dajú rekreačne využiť a dobre zaradiť do života mesta, čo potvrdí akýkoľvek milovník bratislavského lesoparku alebo cyklista, ktorý navštívil priľahlé rakúske pohraničie. Pri pohľade na topológiu miest s najvyššími výmerami parkov zas v mnohých prípadoch platí, že ide o husto zastavané mestá, v ktorých sa nachádza menší počet veľmi veľkých parkov. Bratislava je v tomto ohľade v inej situácii.

Okrem lesov má totiž väčšina obyvateľstva mesta zeleň priamo pod oknami - minimálne tí, ktorí žijú na sídliskách, ktoré boli budované so zámerom bývania v zeleni. Hustejšie zastavané centrum mesta je zas obklopené pásom parkov a zelených území, od Horského parku, cez Prezidentskú záhradu, Námestie Slobody, Kollárovo námestie, Medickú záhradu, Ondrejský cintorín k nábrežiu (kde pribudne zeleň v rámci realizovaných či pripravovaných developmentov), cez Sad Janka Kráľa na petržalskej strane a potom znova Hradný kopec na ľavom brehu rieky. Okrem týchto parkov existuje veľký počet aj v ostatných častiach mesta, navyše nové parky najmä v poslednej dobe neustále pribúdajú (niekedy až zbytočne).

Je už tak čas prestať nariekať, že Bratislava nie je zelená a pri každom pozemku tvrdiť "mal by tam byť park alebo zeleň". Čo mesto naozaj potrebuje, je kvalita zelene, nie jej kvantita, ako aj poprepájanie jednotlivých existujúcich parkov (napríklad stromoradiami) a zmäkčenie hranice medzi mestom a voľnou krajinou. Až na výnimky (vinohrady) však tieto požiadavky nie sú v žiadnom rozpore s developmentom a dokonca ani s lokálnym zahustením zástavby, vďaka ktorému sa ekologické benefity zelene len ďalej zvýraznia.

Cesta k lepšej a ekologickejšej Bratislave vedie cez hustejšie mesto s vyššou kvalitou životného prostredia a existujúcich zelených plôch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.