Adrian Gubčo 18.09.2026 19:34

Ruky od Bratislavy preč. Politici chcú zarábať na meste, ohrozujú budúcnosť celej metropoly

Posledný týždeň bol bohatý na udalosti, ktoré dokázali, že vládni politici si konečne všimli Bratislavu. Nie však ako mesto, ktoré by malo byť pýchou krajiny a jej ekonomickým motorom, alebo ako samosprávu, ktoré potrebuje lepšie nastavené kompetencie a financovanie, či prostredie, ktoré si zaslúži výraznejšie investície. Namiesto toho ju očividne vnímajú ako zdroj lacného zárobku,, pričom neváhajú zničiť jej hodnoty.

Ilustračné zábery. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nie len v Európe, ale prakticky na celom svete a počas celých dejín usadlej ľudskej civilizácie boli hlavné mestá štátov alebo ríš považované za pýchu krajiny. Vládcovia a vlády investovali veľké prostriedky, aby vybudovali pôsobivé budovy, veľkolepé priestranstvá a technické stavby. Metropoly sa stali ústrednou časťou budovania národov, národnej hrdosti a národného príbehu, v dôsledku čoho sa väčšina ľudí zhodovala na potrebe uvedomelého rozvoja takýchto sídiel.

Nič z toho však neplatí pre Bratislavu a Slovensko v období po vzniku nezávislej krajiny. V podstate každá vláda mesto ignorovala, v horšom prípade mu chcela priamo uškodiť. Nie je pritom veľký rozdiel pri tom, ktorá strana bola práve pri moci. O podpore veľkého rozvoja nemožno byť ani reči, rovnako ako o náležitom financovaní alebo nastavení kompetencií, ktoré by zodpovedali jedinečnému významu Bratislavy. Zrealizované projekty boli skôr reakciou na neúnosný stav alebo osobnou aktivitou.

Napriek tomu sa mesto v posledných rokoch zmenilo. Kombinácia aktivít súkromných investorov, podnikateľov a samospráv, ktoré konečne porozumeli významu kvalitného verejného priestoru, priniesla posun vo vnímaní Bratislavy. Panoráme metropoly dominuje downtown s výškovými budovami, ľudia čoraz intenzívnejšie korzujú a trávia čas pri Dunaji, obnovené boli viaceré parky a ulice a skvalitňuje sa verejná doprava. Pribúdajú príjemné reštaurácie a kaviarne, vznikajú sa nové maloobchodné koncepty, kreatívna scéna produkuje významné hodnoty a realizuje sa dobrá súčasná architektúra. 

Vďaka peniazom developerov, podnikateľov a európskych daňových poplatníkov sa slovenské hlavné mesto dostalo do stavu, keď už nie je takou hanbou. Veľkosťou alebo veľkoleposťou historických ulíc a zástavby sa nemôže rovnať skutočným európskym veľkomestám, postupne ich však dobieha v kvalite života. Bývanie v Bratislavy nemusí dramaticky zaostávať za mnohými známymi západnými metropolami, pokiaľ má človek na to prostriedky.

Úspešný príbeh mesta si začína všímať verejnosť, zahraničie a ako poslední, ako to už býva, si ho všimli vládni politici. Vo vzmáhajúcej sa Bratislave ale očividne nevidia priestor na ďalšie zásahy a kroky, ktoré by Bratislavu pozdvihli, ale ako zdroj zárobku. Inak nemožno vnímať niekoľko sporných rozhodnutí, ku ktorým došlo v poslednom období a ktoré môžu mestu citeľne ublížiť.

Prvým je dohoda Verejných prístavov so súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy, podľa ktorej môže súkromník na nábreží Dunaja v susedstve komplexu Eurovea zriadiť pontóny na pristávanie výletných lodí. Výsledkom môže byť zhoršenie kvality obľúbeného parku a promenády, nakoľko množstvo turistov či posádok lodí teraz bude prechádzať cez plochy, ktoré na to nie sú určené. Kotviace lode zároveň narušia pohľady a výhľady z nábrežia. Ohrozený je aj pravý breh Dunaja, kde sa pripravujú verejnoprospešné investície.

Verejné prístavy nepovažovali za potrebné vec konzultovať ani s Hlavným mestom, ani so správcom parku pri Eurovei. Štátnu firmu kontroluje Ministerstvo dopravy SR, za Slovenskou plavbou a prístavmi sú zas dcéry vplyvného poslanca z vládnej strany.

Taktiež s Verejnými prístavmi a Ministerstvom dopravy SR súvisí novelizácia Zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle pozmeňovacieho návrhu z pera poslanca strany Smer-SSD Richarda Glücka sa podarilo presadiť, že Ministerstvo dopravy SR môže vymedziť vnútorné funkčné členenie územia verejného prístavu, najmä na časti územia vymedzené na strategické prístavné činnosti a časti územia vymedzené na rozvojové účely alebo na podnikanie. Tým ale pripravil samosprávu o jej kompetenciu v oblasti územného plánovania.

Táto úprava prichádza v čase, keď sa rozhoduje o budúcnosti bratislavských prístavov, najmä rozvoji Zimného prístavu. Vláda sa už pred časom dohodla na spolupráci s investormi zo Spojených arabských emirátov, čomu nepredchádzala žiadna súťaž ani verejný proces. Rámec budúcemu rozvoju má dať veľká urbanistická súťaž, na ktorej spolupracujú Verejné prístavy a MIB, prípadná zmena regulácie bez dohľadu mesta môže byť ale v rozpore s touto súťažou.

Netreba si robiť ilúzie, že poslanec Glück má záujem o efektívnejší rozvoj prístavných plôch. Ide o jedného z menej sofistikovaných ľudí v parlamente, za ním však stoja osoby, ktoré veľmi dobre rozumejú tomu, o čo sa hrá: o také úpravy funkčnej regulácie, ktoré umožnia investorom realizovať projekty bez akejkoľvek kontroly samosprávy a bez akéhokoľvek ohľadu na verejný záujem. Možno iba špekulovať, či to robia ľudia okolo vlády nezištne.

Politici vidia v rozvoji Bratislavy potenciál pre obohatenie sa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ide o ďalší zo série nechutných krokov, ktorým títo politici a im blízki ľudia zarábajú na Bratislave a slizkým spôsobom to označujú za verejný záujem. Tento scenár sa opakuje aj pri iných verejných investíciách, veľkých aj menších.

Vidno to v neuveriteľne predraženej rekonštrukcii budovy Ministerstva obrany SR, bývalého internátu Hviezda, ktorá ma luxusnejšie vybavenie ako centrála banky, na výstavbe novej fakultnej nemocnice, zhodou okolností v susedstve pozemkov jednej z ministeriek, alebo výstavbe vstupného objektu do Úradu vlády, ktorý realizovala firma blízka k známemu oligarchovi. Pamätníci si spomenú na výstavbu obchvatu Bratislavy a opätovný trik s pozemkami.

To všetko sa deje v čase, keď samosprávy doslova prosia na kolenách o zlepšenie financovania. Namiesto toho im vláda odpovedá, že musia konsolidovať, hoci štandardne samosprávy hospodária omnoho lepšie ako štát. V minulom roku preto radšej viacero miest narýchlo zobralo pôžičky, aby mohli počas tohto roka aspoň niečo investovať do zlepšovania kvality života.

Médiám či opozícii sa podarilo odokryť len tie najviditeľnejšie prípady parazitovania na verejných financiách a statkoch, pravdepodobne však ide len o špičku ľadovca. Aj bez poznania celého rozsahu korupcie, či už legálnej alebo nelegálnej, je ale jasné, že práve tu sa rozpúšťa potenciál Bratislavy i celého Slovenska pre zlepšenie konkurencieschopnosti, príťažlivosti, inovatívnosti aj kvality života. Lumpi zoberú ľuďom ešte aj výhľad na Dunaj, len aby mohli na ňom zarobiť.

Je veľmi ťažké pozorovať tieto spôsoby a trpezlivo čakať na možnosť výmeny na politických pozíciách. Aj to zároveň ale prináša obavu, že ich môžu nahradiť iní, ktorí taktiež nekandidujú so snahou o pozdvihnutie mesta či štátu, ale len s víziou čo najlepšie zarobiť.

V takomto rozpoložení sa žiada azda len povedať: Už stačilo, dajte svoje ruky preč od Bratislavy. Dajte nášmu mestu (a ideálne všetkým mestám a obciam) väčšiu autonómiu, viac možností rozhodovať o peniazoch, ktoré tu vyprodukujeme, a viac kompetencií namiesto ich neustáleho obmedzovania amatérskymi zásahmi bielych koní v poslaneckých laviciach. Pokiaľ ľudia, riadiaci štát, vidia Bratislavu len ako dojnú kravu, treba čo najviac obmedziť jeho dosah na jej budúcnosť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.