Adrian Gubčo 23.12.2025 18:09
Najlepší darček pre Bratislavu? Začať ju brať ako hlavné mesto, nie ako bankomat republiky
K záveru sa chýli ďalší rok, ktorý bol pre Bratislavu, Slovensko a aj celý svet mimoriadne turbulentný. Previazanosť mesta so štátom či medzinárodnou scénou sa priamo odráža na jeho živote a fungovaní, čo má silné aj slabé stránky. K tým negatívnym patrí pretrvávajúca absencia diskusie, schopnosti a ochoty vnímať slovenskú metropolu ako skutočné hlavné mesto – teda symbolické srdce krajiny aj spoločnosti, ktoré si zasluhuje náležitú pozornosť.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Rok 2025 sa do dejín Bratislavy zapísal výrazným spôsobom. Následky rozhodnutí či krokov, ktoré sa udiali v posledných dvanástich mesiacoch, budú výrazne ovplyvňovať život a jeho kvalitu ešte po celé desaťročia. Taktiež sa podpíšu na tvári mesta, jeho konkurencieschopnosti a príťažlivosti pre domácich aj zahraničných obyvateľov či návštevníkov.
Z tých pozitívnejších správ možno spomenúť spustenie električkovej trate v Petržalke, čo je zavŕšenie desaťročia formovaných plánov o vybudovaní nosnej línie verejnej dopravy na najväčšom sídlisku v meste. Začala sa tiež rekonštrukcia Námestia SNP, o ktorej sa hovorilo už od konca minulého storočia. Schválené boli dve zmeny Územného plánu, ktoré otvárajú dosiaľ uzamknuté územia pre výstavbu a realizáciu vízie kompaktného mesta viacerých centier.
Potom sú tu kroky, ktorých dopad sa ešte len ukáže. Veľmi dobrou správou môže byť vznik koncovej nemocnice vo Vajnoroch, potrebné je však vyriešiť množstvo otázok s tým spojených vrátane dopravného napojenia, budúcnosti iných nemocníc alebo financovania. Kultivovanejšiu podobu môže získať aj Hlavná železničná stanica, kde sú už rozhodne potrebné stavebné úpravy bez ohľadu na to, či sa o desaťročie či dva začne stavať stanica nová.
Napokon sú tu rozhodnutia, kde možno už teraz očakávať veľké problémy. Jedným z nich je zamýšľaná spolupráca štátu a nešpecifikovaných firiem zo Spojených arabských emirátov na premene bratislavských prístavov, najmä Zimného prístavu. Tieto firmy tu majú preinvestovať deväťcifernú sumu – nemusia však pritom dbať na „verejné obstarávanie, verejné súťaže, konkurenčné výberové konania alebo akýchkoľvek iné postupy“. Otázna je aj budúcnosť environmentálnych záťaží.
Kroky mnohých aktérov majú spoločných viacero vlastností: sú nekoncepčné, chýba im dostatočná odôvodnenosť a z mnohých cítiť oportunizmus. Takáto forma rozvoja mesta vychádza z jedného kľúčového dôvodu: Bratislava je vnímaná len ako zdroj peňazí a zárobku. Rozhodovaniu chýba symbolická nadstavba, ktorá by mesto vnímala ako srdce krajiny a miestnej spoločnosti, preto by mal rozvoj prinášať vyššiu pridanú hodnotu.
Takéto vnímanie sa týka najmä štátu, čo je obzvlášť viditeľné pri projektoch a rozhodnutiach, ktoré neprinášajú (minimálne na prvý pohľad) okamžitý benefit. Rekonštrukcie Slovenského národného múzea a Slovenského národného divadla boli odložené do šuflíkov, legislatívne zmeny pripravili samosprávy, zvlášť bratislavskú, o obrovské peniaze, a namiesto podpory existujúceho inovačného podhubia sa podporujú podivné schémy, ktorých výsledkom je odkúpenie opusteného outletu vo Voderadoch. To nie je zodpovedný prístup k budúcnosti mesta ani štátu.
Ani za vyše tri desaťročia nezávislej republiky sa miestna spoločnosť nenaučila, že hlavné mesto je niečím viac ako ekonomickou jednotkou a zdrojom príjmu. Nejde len o problém politickej reprezentácie, ale celého národa, ktorý si ju zvolil. Slovensko je ešte stále demokratická krajina, preto treba mnohé rozhodnutia vnímať ako prejav vôle občanov. Rozhodne to platí o vzťahu k Bratislave. Dosiaľ sa vo volenej funkcii a v zodpovednej pozícii za posledných 33 rokov nenašiel nikto, kto by rozumel jej významu a podľa toho by sa aj rozhodoval.
Preto možno oceniť viaceré z vyššie spomenutých projektov alebo krokov. Omnoho potešiteľnejšie by však bolo, keby mali štát aj mesto vytvorenú akúsi spoločnú stratégiu, „grand strategy“ toho, čím má Bratislava byť, čo chce dosiahnuť a ako to má dosiahnuť. Takáto stratégia by poskytla základný návod pre rozhodovanie nielen na úrovni mesta či mestských častí, ale aj politických špičiek štátu.
Mnohé mestá takúto víziu majú, hoci sa skrýva pod inými názvami. Aj vďaka nim dosiahli úspechy a svetovú prestíž, stali sa centrami obchodu, inovácií, kultúry, dizajnu či cestovného ruchu a objavujú sa na popredných priečkach v rebríčkoch kvality života. Lídri sa nimi nestali náhodou či šťastnou zhodou okolností, ale vedomými krokmi. Popritom vytvárali príležitosti pre obyvateľov, vďaka čomu mal tento proces širokú podporu.
Tieto úvahy znejú nekonkrétne, v skutočnosti ale ide o veľmi jasné želanie: berme Bratislavu ako metropolu štátu s jej potrebami, začnime konečne využívať jej konkurenčné výhody a ďalej ich posilňovať, rozhodujme sa podľa jasnej koncepcie a prestaňme ju brať len ako bankomat republiky. To by bol najkrajší darček nielen pre tento rok, ale aj pre najbližšie desaťročia.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
