Adrian Gubčo 24.10.2025 20:21

Viac šťastia ako rozumu. Bratislava nevyužíva príležitosti, teraz to môže zmeniť

O Bratislave možno hovoriť ako o meste nevyužitých príležitostí. V 20. storočí nebola schopná naplniť ani jednu z veľkých urbanistických vízií, v dôsledku čoho je dnes prehliadkou polovičatých riešení. V 21. storočí zatiaľ pokračuje v podobnom trende, či už sa to týka veľkých plánov alebo čiastkových úloh. Teraz jej ale situácia poskytuje novú príležitosť pre posilnenie svojej pozície.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava bola v priebehu 19. storočia provinciou. V období, keď sa európske štáty industrializovali a urbanizovali, s čím bol spojený masívny rozvoj popredných miest, Prešporok zostával romantickým hraničným mestečkom medzi Viedňou a Budapešťou. Hrdí sa síce slávnou priemyselnou históriou a viacerými vzácnymi stavbami, oproti skutočným veľkomestám to ale veľa neznamenalo.

Na začiatku 20. storočia sa to však začalo meniť – tempo rozvoja sa začalo zvyšovať a aj tu žili ľudia s ambíciami. Reflektovali to rozličné regulačné plány, napríklad z roku 1917 alebo 1929, ktoré mali dodať Bratislave veľkomestský charakter. Hoci niektoré úvahy z týchto plánov sa realizovali, iné kľúčové myšlienky nie. Bratislava napríklad dodnes trpí tým, že sa nepodarilo presunúť Hlavnú stanicu alebo dobudovať dopravné okruhy.

Plného dokončenia sa nedočkali ani plány povojnových modernistov. V niektorých prípadoch je to možno aj šťastie, v iných sú dodnes citeľné nedostatky istých lokalít. Týka sa to napríklad Petržalky, ktorá zostáva nedokončená, alebo absencie tzv. Severnej tangenty, o ktorej sa diskutuje už od 60-tych rokov minulého storočia. Realizácii niektorých úvah zabránila zmena režimu.

Dnešná doba zas priniesla zastavanie niektorých plôch, vhodných pre verejné budovy, príp. odmietnutie ich výstavby ako takej. Bratislave sa nedostáva zo strany štátu či legislatívy adekvátna podpora, čo následne vedie k provizórnym či lacnejším riešeniam. Niektoré témy sa prehliadajú úplne. Slovenská metropola tak nedokáže držať krok s inovatívnymi mestami v regióne – nielen s hlavnými mestami, ale aj sekundárnymi centrami ako Brno, Krakov, Graz a inými.

Nie je preto prehnané nazývať Bratislavu mestom stratených príležitostí. Podmienky pre rozvoj má výborné. Napokon, blízkosť Viedne je viac výhoda ako komplikácia. Prakticky do celej Európy sa vie človek dostať do troch hodín letecky. Sú tu prítomné univerzity a vybudovaná základná infraštruktúra pre budovanie silnej ekonomiky. Klíma a prírodné prostredie sú priateľské, vďaka čomu môžu ľudia tráviť čas v lesoch, poľnohospodárskej krajine, kúpať sa v lete v jazerách či štrkoviskách, bicyklovať sa a v zime sa lyžovať. Sme členom Európskej únie a NATO. 

Slovenské hlavné mesto ale pravidelne premeškáva šancu byť jedným z najlepších miest pre život. Medzinárodné rebríčky kvalitu života štandardne hodnotia na základe širokého výberu faktorov, pričom všetky vzájomne súvisia. Ak aj bude mesto v niečom vynikať, pokiaľ je v niečom mimoriadne slabé, celková kvalita života je nižšia oproti potenciálu.

Ak chce byť Bratislava významným európskym mestom, musí viac využívať možnosti a vedieť sa predať. Zdroj: Immocap

Jeden z faktorov, v ktorom nepochybne Bratislava absolútne zlyháva, je schopnosť predať sa a viesť aktívnu politiku k zlepšovaniu svojho obrazu. Nejde pritom o marketing. Ako upozorňujú poprední svetoví odborníci na značku štátov alebo miest, Simon Anholt a Robert Govers, dobrý imidž je skôr výsledok dlhodobo realizovanej kvalitnej politiky a rozhodnutí. Preto majú najlepšiu povesť nielen najväčšie mestá, ale aj tie, kde sa stabilne investuje do ľudského kapitálu, podporujú sa inovácie, podnikanie, lákajú sa návštevníci a dbá sa na vzdelanie, zdravie či kultúru.

Bratislava v tomto smere robí málo – a nie je to len o peniazoch. Je to aj neschopnosť využívať mäkké nástroje, pozitívne ovplyvňovať verejnú mienku, prepájať jednotlivých aktérov a byť hlasnou súčasťou dôležitých diskusií o budúcnosti. Priveľmi často majú miestne elity, či už na úrovni mesta alebo štátu, problém vidieť širší obraz a uprednostniť ho pred napĺňaním čiastkových záujmov a malicherných potrieb.

Napriek tomu sa znova a znova vyskytujú príležitosti, ktoré môžu priniesť zmenu kurzu. Najnovšie je to na prvý pohľad malá novinka, no z dlhodobého pohľadu pomerne významná. Jedna z väčších európskych nízkonákladových leteckých spoločností si na bratislavskom letisku otvára svoju bázu. Bázovať tu pritom chce až štyri lietadlá. Zareagovala na to ďalšia, ktorá sa rozhodla taktiež posilniť svoju prítomnosť.

Z bratislavského letiska, ktoré dnes nie je ani v prvej stovke najfrekventovanejších letísk v Európe, to razom spraví omnoho dôležitejší uzol. Už rok 2025 bude pravdepodobne najsilnejším v jeho dejinách. Rok 2026 môže byť ešte lepší, keďže sa z Bratislavy bude dať letieť do mnohých významných miest v celej Európe.

Slovenská metropola musí aktívne tieto spojenia využívať. Lepšia letecká dostupnosť znamená aj lepšie medzinárodné postavenie a vyšší potenciál pre cestovných ruch. Ak by sa na rozšírenie spojení nadviazalo vybudovaním špičkového kongresového centra, skvalitnením dopravného prepojenia s viedenským letiskom a vytvorením otvoreného prostredia pre mladé firmy, nastať môžu multiplikačné efekty, ktoré z Bratislavy razom spravia atraktívnejšie miesto pre investorov aj talentovaných ľudí.

Mnohí poprední podnikatelia vyrástli na tom, že vedeli rozpoznávať šance a výborne ich využiť. Mestá sú samozrejme ťažkopádnejšie, ale v princípe nie sú iné. Úspech je o schopnosti naplno zužitkovať možnosti a premeniť ich na konkurenčnú výhodu.

Bratislava ich v minulosti už niekoľko premrhala a na svojich regionálnych súperov preto musí pozerať zozadu. Teraz však mnohých predstihne. Je aj na otcoch mesta, či kývnu plecami a neurobia nič preto, aby si túto výhodu udržalo, alebo budú maximalizovať svoje úsilie a využijú to na posilnenie značky slovenskej metropoly.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.