Adrian Gubčo 30.08.2025 17:03

Premrhané šance Bratislavy. Ako slovenská metropola zahodila príležitosti pre dosiahnutie vyššej úrovne

Poľské hlavné mesto Varšava je dnes jednou z najviac sa rozvíjajúcich metropol v Európskej únii. Verejnosť ohromuje novými mrakodrapmi, dopravnými stavbami aj verejnými priestormi. Okrem toho však masívne buduje aj nové kultúrne stavby celomestského aj celonárodného významu. Podobne na tom mohla byť aj Bratislava – drvivú väčšinu príležitostí na umiestnenie špičkových stavieb a vybavenosti však premrhala, prípadne ich čoskoro zahodí.

Zdroj: Immocap, Grafobal Group Development, JTRE

Poľsko vstúpilo do postsocialistického obdobia ako mimoriadne chudobná a oslabená krajina. Na druhej strane, s výnimkou dvoch desaťročí medzi svetovými vojnami získalo konečne slobodu a nezávislosť, ako aj príležitosť začať písať svoj vlastný príbeh. Poliaci to dokonale využili – vstup krajiny do Európskej únie priniesol záplavu investícií, ktoré sa viditeľne prejavili na rozvoji ekonomiky aj spoločnosti.

Dnes sa stáva z Poľska nová európska veľmoc, čo najlepšie reprezentuje práve Varšava. V centre začali rásť nové mrakodrapy, transformujú sa priemyselné areály, revitalizujú sa ulice, rozširuje sa systém metra, pripravuje sa gigantické letisko a budujú obrovské kvantá bytov. Popritom však Poliaci nezabudli na extrémne dôležitý rozvoj kultúry a s tým spojených inštitúcií.

Výpočet nových múzeí, galérií, knižníc či kultúrnych hál je impresívny. V susedstve kontroverzného Paláca kultúry a náuky bolo otvorené Múzeum moderného umenia a začína výstavba mestského divadla priamo vedľa neho. Novú podobu má Poľská národná knižnica. Atraktívne moderné múzeá sú dedikované armáde, poľskej histórii, Varšavskému povstaniu, histórii poľských Židov alebo Varšavskému getu. K týmto novým realizáciám možno pripočítať aj Centrum vzdelávania Kopernik.

Slovensko je v historicky podobnej pozícii. Prvýkrát vo svojich dejinách je skutočne nezávislé, čo by mal byť štandardne podnet pre vytvorenie nového príbehu, reprezentovaného významnými kultúrnymi, spoločenskými či vzdelávacími stavbami. Bratislava poskytovala pre ich umiestnenie priestor – kým ho nepremrhala.

Pozreli sme sa na niektoré z najväčších chýb, ktoré v tomto smere v meste nastali. Väčšinou nemajú jedného vinníka a v niektorých prípadoch je ešte záver celého vývoja nejasný. Napriek tomu možno konštatovať, že nevidno signály, že by sa v tomto smere chcela Bratislava priblížiť skutočne vyspelým metropolám – napríklad aj Varšave.

Varšava dostáva jednu novú kultúrnu stavbu za druhou. Na fotografii Múzeum moderného umenia. Zdroj: The Guardian

1) Bratislavská hvezdáreň a planetárium

Sen o umiestnení hvezdárne a planetária v Bratislave nie je nový. Intenzívne sa o ňom hovorí už od obdobia Prvej československej republiky, keď bolo objavené ideálne miesto pre umiestnenie oboch objektov. Stáť mali západne od Bratislavského hradu, na tzv. Napoleonskom vŕšku. Napriek tomu sa túto stavbu nepodarilo vybudovať počas celého 20. storočia, hoci astronomická pozorovateľňa tu bola už v roku 1938. Stáli za tým čiastočne aj politicko-vojenské dôvody.

Neskôr sa hovorilo o náhradných lokalitách. Jedným z nich bolo PKO, kde už za socializmu fungoval tzv. Astronomický úsek. Ani tento pokus sa nevydaril, k čomu prispela v konečnom dôsledku aj Nežná revolúcia. V postsocialistickom období napokon došlo k zastavaniu Napoleonského vŕška kontroverzným bytovým domom Bonaparte, kým PKO bolo zbúrané.

Planetárium, už bez hvezdárne, malo vzniknúť práve v lokalite bývalého PKO, pričom projekt bol vo vysokom štádiu prípravy. Súčasné vedenie Hlavného mesta sa napokon rozhodlo tento zámer ukončiť a planetárium nahradiť parkom – vraj bolo aj tak nepotrebné. Po ostrej kritike názor poopravilo a aktuálne pripravuje nový komplex v Mlynskej doline. Spojený má byť so Zážitkovým centrom vedy.

Planetárium v rámci River Park 2 bolo napokon odmietnuté. Zdroj: JTRE

2) Vedecko-technické múzeum

Bratislava je hlavné mesto, napriek tomu tu chýba široká škála rozličných kultúrnych a kultúrno-vzdelávacích zariadení a inštitúcií. Jedným z nich je aj vedecko-technické múzeum. Ide o štandardnú súčasť vybavenosti každého významnejšieho mesta a obľúbenú atrakciu pre domácich aj turistov. Na Slovensku sa k tomuto konceptu najbližšie približujú expozície v Kulturparku v Košiciach a Zážitkové centrum vedy Aurélium v Bratislave.

Obe však trpia typicky slovenskou chorobou – ide o malé a finančne podvýživené inštitúcie, ktoré nie sú mimoriadne známe. Ich dosah na informovanie, vzdelávanie a zážitok pre verejnosť je preto limitovaný. Zmeniť to má pripravovaný zámer Zážitkového centra vedy a Planetária v Mlynskej doline. Projekt je aktuálne predmetom architektonickej súťaže.

Hoci ide v princípe o chvályhodnú iniciatívu, nemožno jej uprieť niekoľko nedostatkov. V prvom rade, mimoriadne kontroverzná je poloha, keďže centrum má vzniknúť v areáli ZOO Bratislava. Prinesie pritom zánik výbehu pre žirafy a zebry, ktorý sa má presunúť. Mesto totiž nenašlo iný, vhodnejší pozemok, preto sa za pomoci pochybných argumentov rozhodlo práve pre tento priestor, zovretý medzi ZOO a diaľnicu.

Druhým je finančný a v podstate aj architektonický a prevádzkový koncept projektu. Podklady k súťaži naznačujú, že celé centrum má byť vybudované za 12 miliónov eur. Ide zhruba o sumu, ktorá bola investovaná do rekonštrukcie pražského planetária. Z toho je zrejmé, že bratislavské ZCV a planetárium budú len drobným zariadením bez väčšieho významu i potenciálu.

Na financovaní sa má podieľať veľká skupina partnerov. Okrem Hlavného mesta je to aj Bratislavský samosprávny kraj, Slovenská akadémia vied, Centrum vedecko-technických informácií SR alebo Zoologická záhrada v Bratislave. Tieto inštitúcie budú azda schopné „naškrabkať“ potrebné zdroje, ako bolo ale povedané vyššie, veľké zázraky sa očakávať nedajú. Vstup štátu do projektu je nevyhnutný, pričom by bolo potrebné nájsť aj lepšie miesto.

Hoci sa Bratislava čiastočne inšpiruje Centrom nauki Kopernik vo Varšave, obdobnú úroveň očakávať pravdepodobne nemožno. Autor: Filip Kwiatkovski

3) Park kultúry a oddychu

Park kultúry a oddychu alebo PKO tvoril desiatky rokov dôležitú súčasť kultúrnej vybavenosti Bratislavy. Nemožno sa preto čudovať, že zámer na odstránenie tohto areálu na bratislavskom nábreží vyvolal veľký odpor. Platí to aj napriek tomu, že jeho architektonická hodnota bola prinajlepšom otázna, zvlášť v kontexte meniaceho sa postavenia Bratislavy aj významu lokality.

PKO bolo umiestnenie v sérii hál na nábreží, ktoré boli pôvodne zamýšľané pre lokalizáciu slávnych Dunajských veľtrhov. V povojnovom období však boli veľtrhy presunuté do Brna. Rozostavané haly preto dostali novú funkciu v podobe kultúrno-spoločenského areálu. Táto konverzia bola spojená s určitými obmedzeniami – haly nikdy neboli ideálne pre svoju novú funkciu – napriek tomu svojmu účelu slúžili.

Na začiatku 21. storočia však bola Bratislava rozvíjajúca sa polmiliónová metropola, nie mesto s približne 150-tisíc obyvateľmi ako v čase výstavby PKO. Lukratívne nábrežie sa objavilo v hľadáčiku developerov. Tlak na premenu narástol po dokončení komplexu River Park v susedstve hál od spoločnosti J&T. Nasledovalo niekoľko rokov sporov ohľadne budúcnosti územia.

Developer, spoločnosť WOAL s.r.o. (vtedy ešte Henbury Development s.r.o.), hovoril o určitých alternatívach budúcnosti kultúry v území. Patrilo k nim zbúranie postranných hál a zachovanie a prestavba centrálneho foyer, príp. výstavba úplne nového kultúrneho centra. Mesto pod vedením primátora Ftáčnika však odmietalo kompromis a požadovalo plné zachovanie PKO. Nasledujúci primátor Ivo Nesrovnal spor odmietol a do zastupiteľstva priniesol materiál, ktorý umožnil presun pozemkov do vlastníctva developera. Poslanci súhlasili.

Investor sa stal majiteľom výmenou za prísľub výstavby planetária a médiatéky. Haly v krátkom čase odstránil, z pôvodného PKO tak stojí už len menšia časť, kde sídli Výskumný ústav vodného hospodárstva. Mesto napokon odmietlo aj vznik planetária. Po kultúrnej funkcii PKO tak neostalo prakticky nič.

Práve toto sa ukázalo ako najväčší problém, keďže po architektonickej stránke Bratislava neprišla o zásadné dielo. Hlasy, ktoré naznačovali, že by sa haly mohli zachovať s tým, že by nový komerčný development vznikol nad nimi, zanikli v debate úplne.

Príklad, ako by to mohlo vyzerať, dnes poskytuje development Fenix I v Rotterdame, kde vznikli exkluzívne byty nadstavbou priemyselnej haly z roku 1922. V priestoroch haly vznikla „továreň na jedlo“ – obľúbená gastronomická destinácia pre celé mesto. V susednej hale vzniklo unikátne múzeum migrácie. V Bratislave je menším príkladom pripravovaný projekt na Bottovej od spoločnosti Immocap, ktorá chce nadstavať bývalú Design Factory.

Čo sa týka PKO, doteraz nebolo nikde v Bratislave nahradené, hoci o novom PKO sa hovorilo už v čase prvých debát okolo roku 2010. V súčasnosti existujú náznaky, že by túto úlohu mohol čiastočne prebrať Istropolis, ktorého výstavbu pripravuje spoločnosť Immocap.

Jedna z vízií pre Nové PKO na nábreží Dunaja. Zdroj: Henbury Development

4) Istropolis a Národné kultúrne a kongresové centrum

Zánik Domu kultúry Istropolis je na rozdiel od asanácie PKO citeľnou architektonickou stratou. Monumentálny komplex od legendárnej trojice architektov Skoček, Konček a Titl bol súčasťou obrazu Bratislavy a vyznačoval sa viacerými kvalitami, čo bolo dané jeho funkciou – išlo nielen o sídlo odborov, ale aj o zjazdový priestor pre Komunistickú stranu. Mimo zjazdov a po páde režimu slúžil Istropolis kultúre.

Hoci je odstránenie Istropolisu tragédiou, išlo aj o nevyhnutný dôsledok desaťročí nedostatočnej údržby a neschopnosti nájsť vhodný prevádzkový model. Odbory sa napokon rozhodli objekty predať súkromným investorom a nie mestu alebo štátu. Developer – pôvodne YIT Slovakia a Immocap, neskôr už len Immocap – komplex starostlivo zanalyzovali, pre dnešné potreby sa ale ukázal ako komerčne neudržateľný.

To viedlo k jeho asanácii. Dôležitým bodom bolo, že jeho náhrada mala byť v určitých ohľadoch ešte lepšia. Ako vplynulo z architektonickej súťaže, vzniknúť tu mala špičková hala medzinárodnej kvality, ktorá by slúžila nielen na kultúrne predstavenia s teoreticky až 5,5-tisíc divákmi, ale aj na kongresy s trojtisícovou kapacitou na sedenie. S Istropolisom sa seriózne uvažovalo ako s miestom pre špičkové kongresové centrum národného významu, ktoré dosiaľ Bratislava ako posledné hlavné mesto v EÚ nemá.

Tento plán však rozmetal jediným rozhodnutím bývalý minister financií Igor Matovič, ktorému sa nepozdával proces prípravy projektu. Odmietol naň vyčleniť potrebné zdroje, čím sa celá vízia stala neudržateľnou. Developer tak rozhodol o zmenšení kultúrno-spoločenskej časti projektu aj o radikálnej zmene architektúry.

Veľkolepý Istropolis tak nahradí takpovediac štandardná mestská hala. Pre Bratislavu bude rozhodne prínosom, keďže prinesie náhradu bývalého PKO a umožní organizáciu stredne veľkých kongresov. Ide však o stratenú príležitosť pre vznik skutočne špičkového zariadenia, ktoré metropola potrebuje ako soľ. Kľúčová zodpovednosť je opäť na štáte a v tomto prípade aj na jednom človeku.

Pôvodné riešenie Nového Istropolisu bolo dôstojnou náhradou toho starého. Zdroj: Immocap

5) Nové Lido

Alternatívnym miestom pre umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra bolo aj Nové Lido, pripravovaný obrí development na pravom brehu Dunaja. Developer JTRE tu plánuje vybudovať celú mestskú štvrť, ktorej súčasťou má byť veľkorysý kultúrny objekt v závere centrálneho námestia, priamo naproti novej budove Slovenského národného divadla. Po stiahnutí vládnej podpory však záujem o vybudovanie NKKC opadol.

To ale neznamená, že by tu významná verejná budova nemala vzniknúť. Developer aktuálne hovorí o kultúrno-spoločensko-športovej hale, kde by mohli byť podujatia až pre viac ako 10-tisíc ľudí. Išlo by tak o monumentálny projekt, akúsi bratislavskú obdobu Madison Square Garden v New Yorku. Preto nemožno, prísne vzaté, hovoriť o absolútne premrhanej príležitosti – samozrejme, za predpokladu, že sa hala reálne postaví.

Napriek tomu ale treba pripomenúť, že v kontexte mestského urbanizmu ide o skutočne významný priestor. Bratislava sa napriek rastu v poslednom storočí nerozvíjala tak, ako si predstavujeme veľkú metropolu, teda mesta s veľkorysými triedami a bulvármi, monumentálnymi verejnými stavbami a okázalými parkami. Na prvý pohľad pôsobí do istej miery náhodilo, organicky a narušená je modernistickými zásahmi.

Os medzi Slovenským národným divadlom a budúcou kultúrnou stavbou v Novom Lide je jednou z posledných príležitostí pre „veľký urbanizmus“, hodný európskej metropoly. Z tohto dôvodu by bolo ideálne zakončiť túto os mimoriadne významnou budovou, ktorá má extrémne vysoké nároky na vhodné umiestnenie. O akú budovu by malo ísť, by mohlo byť predmetom verejnej diskusie, predstaviť sa tu ale dá parlament, nové národné múzeum alebo filharmónia.

Toto je ale ideálny scenár, ktorý je v bratislavských pomeroch pomerne vzdialený. Vízia JTRE je do veľkej miery závislá od verejnej finančnej podpory, v konečnom dôsledku tak bude pravdepodobne potrebné uvažovať omnoho triezvejšie.

Súčasťou Nového Lida má byť významná kultúrno-spoločensko-športová stavba. Zdroj: JTRE

6) Štadión Artmedia

Priestor bývalého štadióna petržalského futbalového klubu Artmedia východne od Sadu Janka Kráľa je dnes jedným z najlukratívnejších nezastavaných pozemkov v Bratislave. Nachádza sa blízko k historickému aj novému centru mesta, v susedstve Dunaja, v dotyku sa najväčším mestským parkom v meste, po jeho východnej strane premáva električka, neďaleko je diaľnica a v budúcnosti aj TIOP. Ide o možno najlepšie miesto pre umiestnenie privátneho developmentu v Bratislave. Presne preto by tu nemal byť.

Hoci ide o výborné miesto pre rozvoj bývania a lokálnej vybavenosti, ide zároveň o špičkovú polohu pre umiestnenie kultúrnej funkcie. Práve sem by sa dokonale hodilo nové PKO, ale teoreticky aj kongresové centrum, národná knižnica či iný typ vybavenosti. Pozemok je výborne dopravne dostupný, má vhodnú polohu pri Dunaji, kde sa koncentrujú najvýznamnejšie stavby občianskej vybavenosti, a má vynikajúcu väzbu na nábrežie, ktorého význam v posledných rokoch neustále rastie.

Majiteľom je spoločnosť Grafobal Group Development, ktorá tu zamýšľa vybudovať komplex Green Park. Jeho súčasťou má byť bývanie, prechodné bývanie vo výškovej budove a kancelárie. Projekt bude osadený na parkovacej podnoži. Architektúra je z prezentovaných vizualizácií súčasná, ale banálna. Povoľovanie postupne napreduje a developer bude mať čoskoro zelenú k výstavbe.

Grafobal Group Development, spojený so známym podnikateľom Ivanom Kmotríkom st., nikdy neodmietal predaj projektu – za vhodnú cenu. V ideálnom prípade by kupcom nebol iný súkromný investor, ale štát alebo mesto. To je však v kontexte Bratislavy nereálne.

Slovenská metropola tak príde o ďalšiu príležitosť pre umiestnenie špičkovej vybavenosti. Predstava, že by na východnej strane Sadu Janka Kráľa vznikla napríklad veľkolepá kultúrna sála, poskytujúca zo svojho interiéru priehľad na vedutu mesta s Hradom a Dunajom, je mimoriadne lákavá. Takmer naisto ale zostane len predstavou.

Kontroverzný Green Park vznikne na jednom z najlepších pozemkov v Bratislave. Zdroj: Grafobal Group Development / EIA

7) Incheba

Areál Incheby má v rámci Bratislavy prémiovú polohu priamo naproti Bratislavskému hradu. Výstavisko a veľtržný areál majú mať v meste veľkosti slovenskej metropoly svoje miesto, v tomto prípade ale obsadili priestor, ktorý by bolo možné nahradiť množstvom iných funkcií, a pritom omnoho lepších.

Incheba vznikla ako medzinárodný veľtrh chemických produktov, v čom mala Bratislava silnú pozíciu. Existujúci komplex navrhol slávny architekt Vladimír Dedeček, ktorý však počítal s omnoho veľkorysejšou koncepciou. Súčasťou areálu mala byť aj veľká kultúrna hala či dokonca prístav na Dunaji. Napokon sa však realizovala len menšia verzia.

Dnes sa dostavba v zmysle Dedečkovej vízie javí ako nereálna, Incheba však zostáva na svojom mieste. Prítomnosť výstaviska má svoje negatívne stránky, ku ktorým patria veľké priestorové nároky, nutnosť prítomnosti parkovísk a dobré napojenie na dopravnú infraštruktúru. Na druhej strane, malo by ísť aj o reprezentatívny priestor, schopný hostiť významné medzinárodné podujatia. Incheba sa v súčasnom stave javí na tieto účely ako nevhodná, zvlášť na tomto mieste.

Z dlhodobého hľadiska by bolo oveľa vhodnejšie nahradiť existujúci komplex kombináciou polyfunkčnej zástavby, doplnenej o významnú verejnú stavbu, ktorá by zužitkovala polohu naproti Hradu. Vedenie Incheby aspoň v určitej miere o takomto scenári uvažovalo, keďže ešte v predkrízovom období sa objavili náznaky o záujme prestavať celý areál. Na druhej strane, záujem mala aj o NKKC, pričom ale s odstránením výstaviska nerátala.

Čo sa týka lepšieho miesta pre Inchebu, podobný typ funkcie má určité priestorové a infraštruktúrne nároky. Najlepšie by ich spĺňala lokalita v blízkosti letiska. Úplne najvhodnejšie by bolo nahradenie existujúcich a pripravovaných hál a hobbymarketov v rámci komplexu Pharos práve novým výstavným areálom.  

Incheba chcela "svoje" NKKC tiež. Zdroj: Incheba / Pictown

8) Najvyšší súd SR a Staromestská ulica

Výstavba Mosta SNP a súvisiacej Staromestskej ulice priniesla najväčšiu urbanistickú ranu pre Bratislavu v jej dejinách. V prospech tejto komunikácie bola odstránená veľká časť historickej mestskej zástavby, aby bola nahradená komunikáciou rýchlostného charakteru. Dielo skazy dokonala výstavba v okolí ulice, ktorá potvrdila tento nevhodný koncept, keďže sama sa obrátila dovnútra.

Najvyšší súd SR, opäť od Vladimíra Dedečka, bol dokončený v roku 1989. Ide o posledné veľké dielo tohto architekta a jedno z posledných veľkých diel povojnovej moderny. Dokončené bolo v čase, keď sa už aj v Bratislave rozvíjala postmoderna, opäť hľadajúca kontakt s mestským prostredím. Budova Najvyššieho súdu však priniesla holý parter, banálne pásové okná, samoúčelné zalamované fasády a miniatúrne balkóny, obrátené do rušnej cesty a využiteľné akurát na fajčiarske pauzy.

Dnes sa začínajú ozývať hlasy o ukľudnení Staromestskej, jej prekrytí akýmsi plató alebo iných formách redukcie škodlivého vplyvu tejto ulice. V tom istom čase prebieha, resp. bola ukončená a opätovne sa vyhlási súťaž na rekonštrukciu budovy súdu. Toto rozhodnutie možno hodnotiť ako nekoncepčné, zvlášť v momente, keď nie je ujasnené, aká by mala byť budúcnosť Staromestskej ulice v dlhodobom horizonte.

Zo západnej či severnej Európy sú totiž známe príklady úspešného prekrytia niektorých ulíc. Najatraktívnejší vzor pochádza z dánskeho Odense, kde bola v podstate odstránená cesta, prerazená cez centrum mesta v 60-tych rokoch minulého storočia. Nahradená bola podzemnou trasou, električkovou traťou a úplne novou zástavbou, ktorá opätovne prepája v minulosti odtrhnuté štvrte. Umiestnené tu bolo aj Múzeum Hansa Christiana Andersena a lepšie sa do mesta integrovala kultúrna hala Odeon.

Niečo podobné sa dá predstaviť aj na mieste Staromestskej. Jej rozsah je taký obrovský, že by umožňoval výstavbu desiatok domov aj staronových ulíc či námestí. Architektonicky a urbanisticky nevhodný Najvyšší súd je však v tomto kontexte bariérou, ktorá narúša úvahy o obnove mestskej štruktúry. K mestu sa totiž obracia chrbtom.

Aj preto by bolo možno vhodnejšie uvažovať najprv nad koncepciou budúcnosti ulice a až potom vyhlasovať súťaže. Najlepším riešením by totiž mohlo byť zbúranie tejto budovy a jej nahradenie súčasnou, otvorenou a demokratickou súdnou budovou, ktorá by lepšie reprezentovala demokratický charakter Slovenskej republiky.

Najvyšší súd SR sa má rekonštruovať. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

9) Zimný prístav

V tomto prípade nejde o premrhanú príležitosť – zatiaľ. V lokalite Zimného prístavu sa však pripravuje rozsiahla prestavba, ktorá má priniesť jeho premenu na významnú mestskú štvrť a rozšírenie nového centra Bratislavy. Prím budú hrať komerčné projekty, popri tom ale nemožno zabudnúť aj na kultúrnu vybavenosť. Zimný prístav musí byť tým, čo bohužiaľ nie je bratislavský downtown – teda skutočne polyfunkčná štvrť.

Ak sa v prípade Nového Lida hovorilo o „veľkom urbanizme“, Zimný prístav je druhým príkladom takéhoto miesta. Hlavnou osou je v tomto prípade Pribinova ulica a jej pomyselné zakončenie v podobe poloostrova medzi dvojicou prístavných bazénov. V jednej línii je viditeľný Bratislavský hrad, Katedrála sv. Martina, Univerzita Komenského a Slovenské národné divadlo. Os musí byť zakončená podobne ikonickou stavbou.

Možný náznak riešenia poskytol mladý architekt Róbert Lipták vo svojej ročníkovej práci. Popri návrhu budúcnosti pre celý prístav navrhol na špičke poloostrova kultúrny objekt, nazvaný Harbour Symphony. Išlo by teda o novú filharmóniu s príťažlivou architektúrou, ktorá by bola jedným z nových symbolov mesta. Ide len o ideu, napriek tomu je vhodná nasledovania aj v prípade reálnej transformácie prístavu.

Ide o jeden z mála projektov, do ktorého je v partnerstve zapojený štát aj mesto. Druhá menovaná strana má pripraviť podklady pre veľkú medzinárodnú urbanistickú súťaž, ktorá načrtne základy pre prestavbu. Na základe toho štát pristúpi k predaju jednotlivých pozemkov súkromným investorom, ktorí sa majú držať základnej vízie.

Bolo by katastrofálnou chybou, keby tento poloostrov nebol využitý pre verejnú funkciu. Práve jeho vhodnou prestavbou môže Bratislava potvrdiť svoj metropolitný status. Nesmie byť len mestom nových súkromných projektov a verejných stavieb, ktoré sa stavali za socializmu. Svoju pozíciu hlavného mesta musí potvrdiť verejnými stavbami pre obyvateľov mesta aj celej krajiny.

Štúdia Harbour Symphony v Zimnom prístave. Zdroj: Róbert Lipták

Bude Bratislava špičkovou metropolou?

Mnohým z vyššie popísaných chýb by sa dalo zabrániť, pokiaľ by sa zmenil vzťah štátu k jeho hlavnému mestu. Bratislava je dnes nespochybniteľne najvýznamnejším slovenským veľkomestom, ťahúňom ekonomiky a kultúrnym a spoločenským centrom krajiny – a to aj napriek jej excentrickej polohe. Pre Slovensko je bránou do Európy, pre Európy bránou na Slovensko.

Hoci je Slovensko nezávislé už viac ako tri desaťročia, dosiaľ sa nezdá, že by jeho politické elity mali v hlavách určitú ideu budovania republiky. K tej patrí nielen tvorba stabilných inštitúcií, ale aj budovanie kultúry – a to aj prostredníctvom významných realizácií pre verejnosť. Poľsko dnes ukazuje, ako sa buduje nielen štát, ale aj veľmoc. Nové varšavské múzeá sú oprávnene pýchou krajiny.

Na Slovensku sa naopak „podarilo“ rozložiť donedávna renomovanú Slovenskú národnú galériu alebo Bibianu, zrušiť súťaž na rekonštrukciu Slovenského národného múzea a odložiť obnovu Slovenského národného divadla. O nových projektoch nepočuť nič a existujú oprávnené pochybnosti, či je v kapacite väčšiny súčasnej vlády pochopiť ich význam. Určite to nemožno povedať o Ministerstve kultúry SR, ktoré sa namiesto práce venuje hľadaniu a výrobe nepriateľov.

Nanešťastie, Hlavné mesto v tomto smere nedokáže nedostatky vyvažovať. Ani pri tej najlepšej snahe nemá dosť prostriedkov, aby dokázalo pripravovať projekty na dostatočnej úrovni. Smutný príbeh planetária a zážitkového centra vedy ukazuje obraz samosprávy, ktorá nemá prostriedky, pozemky a v neposlednom rade asi ani kompetenciu na to, aby porozumela svojej úlohe.

Súčasné podmienky tak dávajú jasnú odpoveď na to, či bude Bratislava špičkovou metropolou, ktorá drží krok s inými hlavnými mestami Európskej únie. Nebude. Nové výškové budovy, zrekonštruované pamiatky a verejné priestory sú potešiteľné a dôležité. Pokiaľ ale nebudeme stavať aj verejné budovy, nové kultúrne stavby a koncepčne narábať s pozemkami, zostaneme len provinčným príveskom skutočných lídrov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.