Adrian Gubčo 26.06.2025 18:45

Nový symbol Bratislavy? Nové Lido chce obrovskú kultúrnu stavbu, realizovateľnosť je otázna

Mestské zastupiteľstvo pred niekoľkými mesiacmi schválilo zmenu Územného plánu, v rámci ktorej dalo zelenú novej podobe urbanizácie tzv. Celomestského centra Petržalka. V priestore medzi Starým mostom, Einsteinovou Prístavným mostom a dunajskou hrádzou má vzniknúť kompaktná mestská štvrť, ktorá bude rozšírením jadra metropoly. V jej strede sa uvažuje s veľkou kultúrno-spoločenskou stavbou mimoriadneho významu.

Zdroj: JTRE

Nevydarený pokus s kongresovým centrom

Celomestské centrum Petržalka má výbornú polohu v rámci celej Bratislavy. Z jednej strany je Dunajom oddelené od úplného centra Bratislavy, kde sa v posledných rokoch vyformovala nová zástavba veľkomestského charakteru. Z juhu sa zas obracia k Petržalke, obrovskej obytnej zóne s viac ako 100-tisíc obyvateľmi, ktorá je dnes odtrhnutá od Dunaja. Urbanisti tak vidia CMC Petržalka ako chýbajúci dielik, ktorý spojí oba brehy rieky a dá mestu metropolitný charakter.

Patria k nim aj architekti z kancelárie Compass, ktorí sa rozhodujúcou mierou podieľajú na formovaní podoby územia. V spolupráci s developerom JTRE sa už dlhšiu dobu venujú tvorbe Nového Lida – veľkej schémy, ktorá zahŕňa vznik niekoľkých tisícov bytov a množstva občianskej vybavenosti. Compass nadviazal na viaceré idey domácich aj zahraničných tvorcov, čoho výsledkom má byť kvalitná kompaktná štvrť.

Tvorená bude kombináciou blokovej a solitérnej zástavby polyfunkčných domov a výškových budov, doplnenou o atraktívne verejné priestory. Navrhovaný je nábrežný park s plážou, centrálny park, centrálne námestie, mestský bulvár alebo biznis park. Jadrom štvrte bude prirodzene námestie, v ktorého závere má vzniknúť kultúrno-spoločenská stavba veľkého významu.

O plánoch na vznik takéhoto objektu sa vie už roky. Intenzívnejšie diskusie prebiehali v rokoch 2020-2021, keď sa zdalo, že by Slovensko mohlo podporiť vznik tzv. Národného kultúrneho a kongresového centra. Bratislava totiž zostáva posledným hlavným mestom EÚ, ktorému chýba špičkové a dostatočne kapacitné kongresové centrum pre medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni. JTRE ho chcelo umiestniť práve tu.

„Národné kultúrne a kongresové centrum je projekt, aký sa stavia raz za generáciu,“ hovoril vtedy Peter Korbačka, predseda predstavenstva JTRE. Developer zdôrazňoval, že ide o ideálne miesto v blízkosti nábrežia Dunaja a naproti Slovenskému národnému divadlu. „Zahraniční návštevníci vďaka pešej dostupnosti objavia čaro nášho hlavného mesta – všetky kultúrne a spoločenské funkcie sú vzdialené len niekoľko minút od navrhovanej lokality,“ dodával Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.

Srdcom budovy mala byť hlavná sála s kapacitou päťtisíc stojacich a sediacich divákov na koncerte, prípadne tritisíc sediacich návštevníkov kongresu, konferencie alebo koncertu klasickej hudby. Táto mohla byť ďalej rozdelená na dve, tri až štyri samostatné sály pre podujatia od 500 do 1.500 účastníkov. K dispozícii mali byť aj ďalšie dve sály pre maximálne 200 a 500 návštevníkov a viaceré seminárne miestnosti či výstavné priestory.

Štúdiu vtedy spracúval Compass v spolupráci so skúseným londýnskym architektom Ianom Ritchiem a jeho kanceláriou, ako aj štúdiom Efterklang, špecializujúcim sa na akustiku kultúrnych podujatí a priestorov. Developer však sľuboval, že v prípade, že by bol pre vznik NKKC vybratý práve tento objekt, zorganizoval by zároveň aj medzinárodnú architektonickú súťaž. Z budovy mal byť nový symbol Bratislavy.

Štát však od zámeru vzniku NKKC odstúpil a odvtedy sa k téme nevrátil. Konkurentom Nového Lida a JTRE bol developer Immocap, ktorý plánoval kongresové centrum v Istropolise. Tejto myšlienky sa nevzdal, hoci neochota verejného sektora podieľať sa na financovaní ho podnietila k zmene kapacity navrhovaného centra. Budova, ktorá bude dokončená do konca roka 2029, bude mať kapacitu 3.000 ľudí na státie a 1.800 na sedenie.

V príprave zámeru však pokračuje aj JTRE. Ako sa zdá, aj naďalej ráta, že objekt v Novom Lide bude v mnohých ohľadoch ikonou Bratislavy. Ako totiž potvrdil Juraj Benetin, architekt a partner v Compasse, kapacita tohto objektu by mala presiahnuť 10-tisíc návštevníkov.

Štúdia pôvodného NKKC. Zdroj: JTRE

Obrovský objekt pre kultúru i šport

O kapacite sa začalo otvorenejšie hovoriť v dobe, keď bola schválená zmena Územného plánu. Vtedy sa prvýkrát objavilo číslo 10-tisíc, čo je na bratislavské pomery mimoriadne číslo. Krytým priestorom s obdobnou kapacitou je Zimný štadión Ondreja Nepelu, kde sa občasne konajú koncerty, napriek tomu nemožno hovoriť o skutočne výraznej miere flexibility. V prípade Nového Lida to má byť ale inak.

Potvrdzuje to aj Benetin. „Momentálne je (kultúrna stavba – pozn. red.) naprojektovaná na úrovni projektu pre územné rozhodnutie a má ešte vyššiu kapacitu,“ približuje pre YIM.BA. „Má kapacitu v hlavnej sále 10,5-tisíc ľudí na koncerte na státie a asi sedemtisíc na sedenie pri športovom podujatí. Okrem toho je tam aj niečo, čo voláme divadlo. Je to sekundárna sála, kde sa zmestí do dvetisíc ľudí na státie a môže sa tam konať event, svadba, banket, ples a podobne.“

Ide tak o mimoriadne kapacity, vďaka ktorým by sa táto budova stala srdcom kultúrno-spoločenskej aktivity v Bratislavy. Konať by sa tu mohli aj viaceré podujatia naraz, pričom by poskytli priestor pre veľké produkcie. Podľa Benetina by sa tu mohli konať kultúrne podujatia, najmä koncerty, významné športové podujatia, ako aj kongresy, hoci nepôjde o dominantnú funkciu.

Tieto informácie potvrdzuje aj samotné JTRE. „Centrum bude obklopené obytnou zástavbou a novovytvorenými verejnými priestormi, pričom jeho cieľom je fungovať ako kultúrna dominanta a hnacia sila mestského života a aktivít v území,“ hovorí Michal Dutka, hovorca spoločnosti. „Je určená na usporadúvanie rôznorodých podujatí s vysokou kapacitou, ako sú koncerty, športové zápasy, konferencie a výstavy, ako aj na komornejšie predstavenia a programy vďaka dvom komplementárnym funkciám – multifunkčnej aréne a pridruženému divadelnému priestoru."

Ďalšie detaily neprezrádza, hoci Benetin naznačuje, že sa v súčasnosti ladí prevádzkový model budovy. „Momentálne sme v štádiu feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti – pozn. red.), čo znamená, že projekt je nakreslený do úrovne stavebného zámeru, teda podrobnejšej štúdie. Slúži na to, aby sa projekt podrobnejšie nacenil, odhadlo sa financovanie a naplánovalo sa financovanie,“ vysvetľuje.

Definitívne tak nie je definované, kto bude developer, odkiaľ budú pochádzať zdroje a či to bude privátny alebo len čiastočne privátny projekt. Preto nie je ešte definitívne určené, či sa pôjde aj do architektonickej súťaže, ako to malo byť v prípade NKKC. Vylúčiť sa to však nedá.

Zadefinovať treba aj prevádzkový model, hoci architekt upozorňuje, že ide o úplne iný typ budovy ako kongresové centrum. Aj na základe skúseností z kreovania NKKC podotýka, že princípom kongresového centra je existencia obrovskej flexibility a veľkého množstva pridružených sál či zasadačiek. Hoci takéto priestory budú aj v aktuálne navrhovanom projekte, nebude to 20-30 miestností, ako by to údajne malo byť v kongresovom centre.

Aktuálne sa tak realizujú prvé kroky ku vzniku významného objektu, ktorý by s ohľadom na polohu mohol mať až národný význam. O termínoch výstavby sa dá špekulovať len sotva, čo je dané nielen štádiom prípravy či otázkami o investičnom a prevádzkovom modeli, ale aj priebehom budovania Nového Lida. Prvé časti štvrte sa začnú stavať najskôr o dva alebo tri roky, pričom pôjde pravdepodobne o bývanie na západnom okraji lokality.

Kultúrna stavba bude v závere urbanistickej osi obrovského významu. Zdroj: JTRE

Čo si Bratislava zaslúži

Hoci je Bratislava hlavným mestom nezávislého Slovenska už viac ako 30 rokov a hlavným mestom Slovenska ako takého vyše storočie, doteraz jej chýbajú viaceré prvky tzv. špičkovej vybavenosti. Okrem zmieňovaného kongresového centra je to aj veľká kultúrno-spoločenská hala, planetárium, významné múzeá (vedecko-technické, vojensko-historické, dizajnové a ďalšie), galéria súčasného umenia či teoreticky aj nová filharmónia alebo knižnica.

Nedostatky sa týkajú aj existujúcich inštitúcií. Viaceré ministerstvá sídlia v prenajatých komerčných priestoroch, v provizóriu je aj Najvyšší súd SR. Národný bezpečnostný úrad sa nachádza v prestavanom petržalskom paneláku. Budovy Slovenského národného múzea aj Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí sú v katastrofálnom stave. 

Bratislava tak má veľký investičný dlh v oblasti verejných stavieb. Naostatok, viaceré polohy, lokality a pozemky, ako stvorené pre umiestnenie významných budov, sa medzičasom zastavali či odpredali. Dnes sú na týchto miestach nezriedka banálne objekty, ktoré by mohli stáť kdekoľvek inde, príp. nemuseli by existovať vôbec.

Priestor na konci námestie v Novom Lide je jedným z posledných stavebných pozemkov v meste, kam patrí verejná stavba skutočne mimoriadneho významu. Os, tvorená SND, Námestím M. R. Štefánika, možným promenádnym mostom, námestím v Novom Lide a kultúrnou stavbou, je v kontexte Bratislavy jedinečná. Prirovnať ju možno k osi medzi Katedrálou sv. Pavla a Tate Modern Gallery v Londýne alebo Frederiksgade v Kodani, ktorá spája kráľovský palác s Kráľovskou dánskou operou.

Ku kreovaniu architektonického i funkčného konceptu stavby, ale aj účasti štátu by sa tak malo pristupovať mimoriadne zodpovedne. V dejinách Bratislavy bude už len málo príležitostí vytvoriť skutočnú architektonickú aj spoločenskú ikonu na mieste, ktoré je na to dokonale stvorené.

Ak by však dopadol tento zámer dobre, môže sa stať niečo mimoriadne: slovenské hlavné mesto získa nový symbol 21. storočia. Všetko menej by bolo sklamaním.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.