Adrian Gubčo 28.08.2025 16:15

Koniec rozbehnutej súťaže: Štát ruší už druhú veľkú kompetíciu, podoba Najvyššieho súdu SR sa bude hľadať odznova

Pred niekoľkými týždňami vyvolalo pobúrenie zrušenie už rozbehnutej súťaže na rekonštrukciu Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží. Ministerstvo kultúry to vysvetlilo nedostatkom peňazí. Teraz sa ruší aj druhá veľká súťaž, ktorá hľadala podobu nového sídla Najvyššieho súdu SR. Okolnosti aj výstupy sú však v tomto prípade iné.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ďalšia zrušená súťaž

Zrušenie súťaže na rekonštrukciu výrazne zanedbanej budovy Prírodovedného múzea na bratislavskom nábreží bolo nemalým škandálom. Bývalé vedenie Slovenského národného múzea strávili dlhšiu dobu prípravou obnovy tejto dôležitej erbovej kultúrnej inštitúcie štátu. Súťaž sa im konečne podarilo vyhlásiť na konci minulého roka a spočiatku sa zdalo, že kompetícia výborne napreduje.

V polovici júla sa však objavila šokujúca informácia. Slovenské národné múzeum sa rozhodlo súťaž zrušiť, v čom ho podporilo aj Ministerstvo kultúry SR. Argumentom bolo, že rezort nemá prostriedky na rekonštrukciu, preto sa inštitúcie rozhodli aj pre zrušenie súťaže návrhov. Odhliadnuc od toho, že to vôbec nevysvetľuje, prečo by súťaž nemala byť riadne ukončená, urobili to bez oznámenia súťažiacim – niektorí sa to dozvedeli až od redakcie YIM.BA.

Teraz prichádza informácia, že zrušená je aj druhá veľká prebiehajúca súťaž. Jej cieľom je nájdenie novej podoby sídla Najvyššieho súdu SR na Župnom námestí, pričom má dôjsť k rekonštrukcii existujúceho objektu od architekta Vladimíra Dedečka z roku 1989. Oznámila to Kancelária Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.

Dôvodom je zásadná zmena okolností, ktorá podľa oboch inštitúcií vyplynula z potreby vytvorenia dôstojného a funkčného sídla pre dve samostatné, ústavne zakotvené inštitúcie – Najvyšší súd SR a Najvyšší správny súd SR. Obe by totiž mali po novom sídliť práve v tomto mohutnom objekte, s čím sa v súťažnom zadaní nerátalo.

„V čase prípravy a zverejnenia súťaže neprebiehala spoločná odborná diskusia justičných inštitúcií o možnosti návratu do ich pôvodných sídel v budove na Župnom námestí a táto úvaha nebola súčasťou pôvodného zadania,“ potvrdzuje Najvyšší súd SR. Po vymenovaní nového vedenia NS SR sa ale zmenil prístup, pričom nový predseda našiel spoločnú reč s predsedom NSS SR. Zhodli sa na tom, že obe by mali sídliť v stojacom objekte.

Ako konštatuje NS SR, existujúca budova „poskytuje dostatočný priestor a architektonický rámec na dôstojné umiestnenie dvoch súdov v jednom diele“. Keďže sa inštitúcie vzájomne dopĺňajú, zmysel to podľa nich nielen po architektonickej, ale aj organizačnej stránke. Súy navyše podpísali Memorandum o vzájomnej spolupráci, ktoré sa výslovne zameriava na vytvorenie predpokladov pre dôstojné sídlo oboch inštitúcií.

Kancelária NS SR potvrdzuje, že namiesto toho pripraví novú súťaž s aktualizovaným zadaním, zohľadňujúcim odlišné kapacitné nároky. Iné základné parametre pravdepodobne upravené nebudú, aj naďalej sa tak ráta so zachovaním typickej dedečkovskej architektúry.

Podľa NS SR sa novým riešením dokonca potvrdí pôvodná koncepcia. „Nové zadanie nadviaže na jeho pôvodný koncept – dve jasne oddelené časti v jednej budove, ktoré využívajú spoločné priestory. Vďaka tomuto riešeniu nebude potrebná asanácia bloku D, čím sa ochráni dôležitá súčasť pôvodnej architektonickej koncepcie,“ tvrdí súd. Ďalším benefitom má byť šetrenie financií prítomnosťou oboch inštitúcií pod jednou strechou.

NS SR dodáva, že účastníci pôvodnej súťaže sa môžu bez akýchkoľvek obmedzení zapojiť aj do novej. Nové zadanie bude pripravené v spolupráci so Slovenskou komorou architektov a súťaž zverejnená v najbližších mesiacoch. „Budova architekta Dedečka na Župnom námestí sa opäť stane funkčným pracovným priestorom a symbolom dôstojnosti slovenskej justície ako celku pre ďalšie generácie,“ uzatvára Najvyšší súd SR.

Nedôstojný stav priestoru pred budovou Najvyššieho súdu SR. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rekonštrukcia ako nevhodné riešenie? 

Dôvody NS SR sú v tomto prípade diametrálne odlišné od rozhodnutia Slovenského národného múzea a Ministerstva kultúry. Kým pri múzeu išlo o prejav absolútnej nekompetentnosti, v tomto prípade možno aspoň reálne hovoriť o zásadnej zmene okolností, ktoré ovplyvnili priebeh súťaže. Existujúce články o blížiacom sa vyvrcholení hľadania novej podoby NS SR tak treba poopraviť.

Čo sa týka samotného rozhodnutia súdu, potrebné bude počkať si na aktualizované zadanie súťaže. Hoci stanovisko Kancelárie NS SR víta, že sa nadviaže na pôvodnú koncepciu dvoch častí v jednej budove (teda dvoch odlišných inštitúcií), v skutočnosti bola táto idea jedným z dôvodov, prečo je objekt NS SR od Vladimíra Dedečka v konečnom dôsledku architektonicky nemožný.

Kapacitné problémy objektu, katastrofálna dispozícia, kde zalamovaná forma fasády drasticky znížila funkčnosť vnútorných priestorov, samoúčelnosť riešenia a nedostatočný priestor pre rast oboch inštitúcií napokon viedol k tomu, že sa jedna z nich – Ministerstvo spravodlivosti SR – rozhodla hľadať sídlo úplne nové. NS SR ešte nejakú dobu zostával v prakticky vybývaných priestoroch budovy, kým napokon musel v dôsledku jej zlého stavu odísť tiež.

Popri novom zadaní by bola azda vhodná aj nová analýza od Útvaru hodnoty za peniaze, či sa nemenia celkové ekonomické okolnosti projektu. S rastom kapacitných nárokov a potreby zosúladenia činnosti oboch súdov by sa mala opäť otvoriť otázka, či by nebolo najvhodnejšie riešenie objekt zbúrať a postaviť úplne nový.

Ďalšou alternatívou by mohlo byť aj umiestnenie oboch súdov na inom, vhodnejšom mieste, pričom pôvodný objekt by sa taktiež asanoval a pozemok mohol pripraviť pre inú verejnú inštitúciu. V ani jednom prípade by nedošlo k žiadnej významnej architektonickej a už rozhodne nie urbanistickej strate, keďže hodnota budovy Najvyššieho súdu SR je minimálna. Najvzácnejšie prvky sa nachádzajú v interiéri a dajú sa v prípade potreby preniesť.

Celú situáciu navyše ovplyvňuje stav verejných financií. Štátny rozpočet je v katastrofálnom stave a vyčlenenie desiatok miliónov eur na obnovu od princípu nevhodnej budovy je príkladom nehospodárneho nakladania so štátnymi peniazmi. Prípadná rekonštrukcia nebude ukončená skôr ako na začiatku budúceho desaťročia, pričom sa v dôsledku novej súťaže ešte viac oneskorí. Dnes odhadované náklady tak možno považovať za optimistické.

Odstraňovanie zástavby na mieste dnešného Najvyššieho súdu SR. Zdroj: Bratislava na historických fotografiách a obrazoch

Pomník deštrukcie Bratislavy

Budova Najvyššieho súdu SR (NS SR) vznikla v rokoch 1984-1989 v prakticky úplnom centre mesta, na mieste historickej štvrte, ktorá bola odstránená v súvislosti s výstavbou Staromestskej ulice. Pôvodne sa uvažovalo, že pôjde o súčasť rozsiahlejšieho areálu, ku ktorému mala patriť aj budova Ministerstva kultúry a medzinárodného hotela. Napokon sa zrealizoval len súd. Dokončený bol v roku 1989 ako jedna z posledných veľkých stavieb socialistického režimu.

Dedeček dodal budove charakteristický výraz, pripomínajúci aj iné jeho diela. Súd dostal podobu mohutného šesťpodlažného objektu so zalamovanou fasádou a výrazným vstupom, dotvoreným markízou a fasádnou plastikou. Architekt využil aj ďalší svoj typický prvok, pásové okná, ktoré dotvárajú architektúru objektu, a dopĺňa ich o balkóny. Autorom interiérov je Jaroslav Nemec, umelecké diela vytvorili Alexander Trizuljak, Vincent Hložník alebo Ľubo Zelina.

V čase vzniku bola budova predmetom zdrvujúcej kritiky. Historici architektúry Najvyšší súd SR nezaradili do veľkého prehľadu hodnotných diel slovenskej tvorby v rámci publikácie Architektúra Slovenska v 20. storočí, do stručnejšieho prehľadu v rámci knihy Architektúra Slovenska od Jurkoviča po dnešok a veľmi dlho nebol ani v online registri modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV. To len potvrdzuje, že hodnota budovy je prinajlepšom otázna.

Meniť sa to začalo až v posledných rokoch v súvislosti s rastom popularity tvorby Vladimíra Dedečka a publikovaním dokumentárnych programov, zachytávajúcich realizácie povojnovej architektonickej moderny. Diela tohto inak výnimočného architekta začali byť vnímané nekriticky aj napriek ich objektívnym nedostatkom.

Týka sa to aj Najvyššieho súdu SR. Budova, vybudovaná pre súdnictvo totalitnej krajiny, ktorá sa k okoliu obracia chrbtom, arogantne vstúpila do predtým mimoriadne hodnotného prostredia bratislavského historického centra. Potvrdila deštrukciu pôvodných urbanistických hodnôt – ľudskej mierky, dôrazu na peší pohyb, flexibility priestoru a bohatosti vnemov – a priniesla vznik introvertného objektu v susedstve mestskej diaľnice, pripomínajúcej jazvu.

Proponenti rekonštrukcie ju vnímajú ako dôležité víťazstvo v boji za ochranu architektúry neskorej moderny – hoci táto je v skutočnosti v Bratislave s výnimkou dvoch odstránených výraznejších realizácií (Istropolis a OD Slimák) dobre ochránená. Nanešťastie, táto architektúra vstúpila do mesta za cenu vážneho narušenia jeho pôvodnej urbanistickej podstaty. Týka sa to aj Najvyššieho súdu SR, ktorý stojí v ceste úvahám o poľudštení lokality nad Staromestskou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.