Adrian Gubčo 18.07.2025 20:48
Bratislava ako druhý Hamburg. Oceňovaná študentská práca ukázala obrovský potenciál Zimného prístavu
V Bratislave sa za posledné roky premenila významná časť južných Nív, kde vzniklo nové komerčné centrum mesta. Potenciálne najvýznamnejšia transformácia sa však ešte nezačala. Je ňou prestavba Zimného prístavu, ktorý by pri dobre uchopenom riešení mohol byť najpríťažlivejšou novodobou štvrťou v metropole. Ako na to, ukazuje kvalitná práca mladého architekta Róberta Liptáka.
Zdroj: Róbert Lipták
Transformácia prístavu sa blíži
Zimný prístav vznikol na prelome 19. a 20. storočia a zohral mimoriadne významnú úlohu v hospodárskom rozvoji Bratislavy. Pôvodne slúžil najmä na zimovanie lodí počas výskytu ľadu na Dunaji, bol však aj dôležitým miestom na prekládku materiálov. Túto funkciu má prakticky doteraz, hoci ani zďaleka už nie je tak využívaný ako v minulosti – asi len na štvrtinu.
Oproti predchádzajúcim dekádam sa navyše zmenil aj charakter okolia. Kým v priebehu 20. storočia bol obklopený priemyselnými zónami, dnes v jeho susedstve postupne pribúdajú polyfunkčné projekty s výškovými budovami a súčasnou architektúrou. Západne od Zimného prístavu – na mieste, kde sa prístavné plochy kedysi rozkladali tiež – vznikla Eurovea s prvým slovenským mrakodrapom, na sever sa rozbieha veľká prestavba Mlynských Nív.
Rastie tak tlak na transformáciu. Uvedomuje si to aj štát a vlastník pozemkov, teda Verejné prístavy. Tie majú už dlhšie pripravenú koncepciu, podľa ktorých sa má Zimný prístav premeniť na osobný prístav a marínu. Otázkou ale zostáva, čo bude s bezprostredným okolím bazénov.
Štát a Hlavné mesto na začiatku tohto roka oznámili, že tu má vzniknúť kvalitná urbanistická štruktúra. Vybudovať by sa mala špičková mestská štvrť, založená na kvalitnej vízii, spracovanej Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). V tejto súvislosti sa už rozbehli prvé aktivity. MIB naznačuje, že ich výstupom by mohla byť koncepcia rozvoja územia, ktorá vytvorí základy pre vyhlásenie medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže.
Celý proces bude ešte nejakú dobu trvať. MIB najprv pripraví prieskumy a rozbory v území, pripravovať základné podklady a dátové analýzy a konzultovať s kľúčovými aktérmi v území či odborníkmi v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, protipovodňových opatrení a ďalších relevantných disciplín. Len to zaberie približne rok, takže štúdia uskutočniteľnosti bude hotová najskôr na jar 2026 a až potom sa začne súťaž.
Zo súťaže sa majú vygenerovať podklady pre územnú štúdiu a následne aj zmenu Územného plánu. Mesto ešte v priebehu minulého roka hovorilo, že na rokovanie mestského zastupiteľstva by sa zmena regulácie mohla dostať do konca roka 2029. S výstavbou sa začne až potom.
Napriek vzdialenej časovej perspektíve začína byť už dnes zrejmé, aký obrovský potenciál lokalita má. Premena Zimného prístavu je totiž príťažlivým zadaním pre študentov architektúry a urbanizmu. V niektorých prípadoch majú ich výstupy mimoriadnu kvalitu, ako dokazuje aj práca Róberta Liptáka.
Axonometria prístavu. Zdroj: Róbert Lipták
Kultúra, pamiatky a mrakodrapy
Lipták sa otázke premeny prístavu venoval v rámci semestrálnej práce, nejde tak o záverečnú prácu. Napriek tomu je vypracovaná vo vysokej kvalite – a to až v takej, že získala dve ceny a dve odmeny. Prvou je Cena profesora Vladimíra Chrobáka – architektonické konštrukcie za riešenie časti zadania, nazvanej Harbour symphony, za čo získal Lipták aj odmenu Pro Visio a Pro Teoria. Za riešenie prístavu ako celku získal Cenu docenta Milana Kodoňa – krajinná architektúra. O špičkovej kvalite nemožno pochybovať.
Liptákova vízia Zimného prístavu prináša komplexnú dlhodobú koncepciu vzniku moderného, dynamického a udržateľného mestského prostredia, ktoré spája bývanie, administratívu, kultúru, služby a rekreáciu. Zadaním bolo navrhnúť rozloženie jednotlivých zón v prístave a ich funkčné riešenie.
Od autora sa očakávalo aj prehĺbenie jednotlivých častí návrhu, stvárnenie uličných profilov a návrh celkovej vizuálnej identity prístavu. „Zadanie sa taktiež sústredilo na zachovanie špecifickej identity miesta a na prácu s fenoménom vody, ktorý je pre tento druh prostredia veľmi dôležitý a tvorí neoddeliteľnú súčasť samotného uvažovania o území,“ podotýka Lipták.
Tieto predpoklady viedli k rozdeleniu prístavu na trojicu zón. V prvej časti sa sústredí polyfunkčná rezidenčná a komerčná zóna s novou zastávkou MHD, plánovanou električkou a inovatívnym riešením železničnej dopravy – prekrytím tratí strešným parkom. Druhá časť integruje administratívu, bývanie a šport, vrátane multifunkčnej športovej haly a atraktívneho nábrežia s reštauráciami a kaviarňami. Tretia časť ponúka príležitosť pre vznik kultúrno-spoločenského centra s koncertnou sálou a kreatívne upravenými historickými koľajnicami.
Lipták popritom intenzívne pracoval s existujúcimi štruktúrami a zapracoval ich do riešenia. V prvej časti napríklad navrhuje zachovanie historickej haly ako železničného terminálu, v druhej premenu pamiatkovo chránených hál na trhoviská, bary a kultúrne zariadenia. V treťom sektore môžu Múzeum lodnej dopravy a skanzen pri Moste Apollo rozšíriť kultúrnu ponuku a prehĺbiť vzťah k lodnej histórii.
V zachovaní pamiatok vidí Lipták najlepšiu možnosť, ako podporiť duch miesta. „Zachovanie týchto pamiatok nie je len vhodné, je to priam žiadané riešenie pre zachovanie identity samotného miesta,“ vysvetľuje. „Prístav sám o sebe plnil svoju funkciu dlhé roky, neznamená to však, že pri zmene jeho funkcie musia hodnotné objekty a technické pamiatky zmiznúť spolu so starou funkciou.“
Špecifikom je riešenie priestoru najbližšie k Dunaju ako parku, určeného pre podujatia masovejšieho charakteru. Autor vychádzal z dvojice východísk – jednak absencie priestoru pre väčšie kultúrne podujatia pod voľným nebom, ako aj z potreby zachovania protipovodňovej ochrany. Môže tu tak podľa neho vzniknúť akýsi novodobý park kultúry o oddychu.
Na druhej strane dodáva, že ide o diskutabilné riešenie. „V rámci ďalších overovacích štúdií počas letného semestra bol preverený aj variant, kde sa časť parku pretavila do obytnej štvrte s občianskou vybavenosťou vo forme objektov, ktoré budú schopné prežiť aj silnejšiu povodeň bez značných škôd,“ pripúšťa. Mohlo by však ísť o bývanie v zeleni, ktoré by prinieslo inú formu pridanej hodnoty.
Súčasťou vízie sú aj výškové budovy, resp. mrakodrapy. „Výška a miera zástavby vychádzajú zo skutočnosti rozšírenia bratislavského downtownu,“ konštatuje R. Lipták. „Nakoľko pre túto lokalitu ešte nie sú definované zmeny v územnom pláne a jednalo sa o študentskú víziu, bola miera zastavanosti odvodená od územných plánov, ktoré riešia takýto typ zástavby.“ Jeho cieľom bolo doplniť siluetu a dotvoriť downtown tak, aby nová výstavba naňho logicky nadväzovala.
Axonometria kultúrneho objektu. Zdroj: Róbert Lipták
Prístav si zaslúži ikonu
Napriek prítomnosti mrakodrapov, resp. výškových budov, predsa len nejde v Liptákovej vízii o skutočný symbol Zimného prístavu. Tým je kultúrny stánok Harbour Symphony, umiestnený na špičke poloostrova medzi dvojicou prístavných bazénov. Ide o experimentálny architektonický koncept kultúrneho centra na nábreží Dunaja, kde je zvuk použitý ako nástroj na tvarovanie priestoru.
Autor vychádzal z akustickej analýzy reálne zaznamenaných zvukov Dunaja a ich kombinácie s fragmentmi symfonickej hudby. Výsledná zvuková kompozícia bola transformovaná do 3D modelu, pričom amplitúda a frekvencie určovali hmotu a dispozíciu budovy. Architektúra tak bola tvorená ako hudobná partitúra, kde sa zvuk stáva základom formy. Vizuálny systém nadväzuje na hudobné vrstvy prostredníctvom farebného kódovania a svetelných prvkov, ktoré vytvárajú multisenzorický zážitok.
Samotná sála má v tomto prípade kapacitu tisíc divákov. Vznikla z oblastí s najvyššou akustickou intenzitou. Doplnkové časti ako most, vestibuly a foyer boli vytvorené z nižších intenzít. Budova by mala šesť nadzemných podlaží, ktoré zahŕňajú verejné zóny, zázemie, foyer, šatne, skúšobne a hudobnú sálu s balkónom. Verejné prepojenie je zabezpečené z nábrežia aj z budúcej zastávky vodnej MHD, pričom most ponad Dunaj tvorí kľúčové symbolické spojenie hudby, vody a mesta.
Išlo by tak nepochybne o ikonu celého územia, umiestnenú na najviditeľnejšom mieste. „Stredný ostrov je na umiestnenie tejto funkcie najvhodnejší,“ súhlasí Lipták. „Objekt možno dobre napojiť pešími trasami a rozmerovo je priestor okolo neho dostatočne veľký na to, aby poňal aj väčšie množstvá ľudí. Okrem toho na strednom ostrove vzniká príležitosť poňať formu občianskej zástavby s kultúrnou funkciou tak, ako nikde inde v Bratislave.“
Lipták sa venoval aj koľajiskám, ktoré podľa neho možno transformovať na flexibilne meniace sa priestory s možnosťou premeny starých vagónových súprav na kaviarne, mobilné ubytovanie, priestory pre koncerty či iné typy funkcií. Harbour Symphony ako celok označuje za klenot celého prístavu.
Model prístavu zasadený do modelu mesta. Zdroj: Data[LAB]
Nakoľko je táto vízia reálna?
Ide o študentskú prácu, ide tak o ideálny priestor pre experimentovanie a kreatívne posúvanie limitov a možností urbanizmu i architektúry. Vznikajú skvelé podnety pre diskusiu, v praxi ale ide v mnohých prípadoch o nerealizovateľné riešenia. Aj v tomto prípade treba prácu brať s nadhľadom. Na druhej strane, neznamená to, že nebude inšpiračným zdrojom pri skutočných úpravách.
S ohľadom na prebiehajúce aktivity okolo prístavu na úrovni mesta či štátu je kľúčové, do akej miery bolo zadanie previazané so skutočnými východiskami verejnej správy. „Zadanie bolo vytvorené v rámci nášho vertikálneho ateliéru,“ upozorňuje Lipták. „Počas semestra však boli k zadaniu pravidelne pozývaní členovia bratislavského Metropolitného inštitútu, ktorí k jednotlivým rozpracovaniam návrhu vždy dodali spätnú väzbu.“
Autor tak pravidelne prichádzal do kontaktu s ľuďmi, ktorí tvoria podklady pre skutočnú transformáciu. „Počas kontrol rozpracovanosti počas priebehu semestra, následne boli členovia MIBu prizvaní aj na obhajoby ateliérovej práce a ich hodnotenie tvorilo podstatnú časť záverečnej známky,“ dodáva Lipták.
Dôležitý v tomto kontexte je aj fakt, že návrh premeny prístavu bol zasadený do interaktívneho viacdimenzionálneho modelu v tzv. XR Labe. Tento model zobrazuje mesto v rôznych časových vrstvách a umožňuje lepšie porozumieť tomu, ako sa môže vyvíjať.
V prípade Zimného prístavu je na tomto modeli možné analyzovať viaceré varianty riešenia, ale aj to, ako integrovať hodnotné historické objekty či výškovú zástavbu do nového urbanizmu či ako ovplyvňujú panorámu Bratislavy. V praxi tak ide o výborný nástroj pre participatívne plánovanie, čo napomáha pri diskusiách o formovaní budúcnosti mesta.
Čo si MIB z Liptákovej práce zoberie, je otázne. Širokej verejnosti však ukazuje, čo je v tejto lokalite možné a žiadúce. Vízia o využití priestoru medzi bazénmi na umiestnenie ikonickej verejnej stavby je jednoznačne správna. Rovnako sa dá súhlasiť s Liptákom, že azda neexistuje v Bratislave lepšie miesto pre takýto objekt (ktorý je v jednej pohľadovej osi s Hradom, katedrálou sv. Martina či hlavnou budovou Univerzity Komenského). Za vhodné možno označiť aj oživenie pamiatok či umiestnenie mrakodrapov a veží v daných polohách.
Ak by bola študentská vízia latkou pri budúcej urbanisticko-architektonickej súťaži, potom pôjde o výbornú správu pre Bratislavu. Takto prestavaný a oživený Zimný prístav bude jednou z najpríťažlivejších štvrtí v meste, spájajúcou vodu, zeleň, kultúru, pamiatky, komerciu aj súčasnú architektúru. S prihliadnutím na ostatné novovybudované zóny vznikne celistvé moderné prostredie.
Slovenskú metropolu to katapultuje medzi vysoko príťažlivé európske mestá. Len málo z nich bude tak dobre prepojených s riekou a tak výborne kombinovať kontrasty v podobe histórie, súčasnosti a budúcnosti, prípade mesta a prírody. Liptákova práca podčiarkuje obrovskú šancu, ktorou transformácia Zimného prístavu je.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
