Adrian Gubčo 04.04.2024 19:00

Zelená oáza pre nábrežie. Pri River Parku vznikne parkové námestie, je výsledkom architektonickej súťaže

Ľavobrežné nábrežie Dunaja s promenádou je azda najvzácnejším verejným priestorom v Bratislave. Jeho potenciál je obrovský, čo si uvedomuje aj spoločnosť WOAL, v ktorej majú podiel J&T Real Estate (JTRE) a Cresco Real Estate. V pokračovaní River Parku plánuje výstavbu, ktorej jadrom bude parkovo upravené námestie. Kultivované priestranstvo má byť výsledkom súťaže, na ktorej developer spolupracoval so samosprávou.

Zdroj: WOAL / Between

Súťaž medzi poprednými ateliérmi

Bratislava sa k Dunaju dlhodobo obracala chrbtom, čo sa mení až v posledných rokoch. Nové nábrežné projekty, ktorých súčasťou je aj zveľaďovanie promenádnych alebo peších trás popri rieke, pritiahli množstvo obyvateľov a návštevníkov. Jadrom aktivít sú najmä ikonické priestory – námestia, ktoré sú miestami zastavenia a vychutnávania si blízkosti vodného toku. K dvom existujúcim by teraz malo pribudnúť tretie.

Naplánované je v priestore medzi River Parkom a Výskumným ústavom vodného hospodárstva, teda na mieste, kde spoločnosti JTRE a Cresco Real Estate plánujú realizovať pokračovanie známeho nábrežného developmentu. Jeho srdcom bude práve námestie, ktoré oddelí jeho jednotlivé časti – západnú v réžii Cresco Real Estate a východnú pod hlavičkou JTRE. Námestie však premenia spolu, pričom jeho podobu hľadali formou architektonickej súťaže.

Kompetíciou reagovali na predstavy samosprávy, ktorá tu požaduje prítomnosť zelene. „Dohoda s mestom nás zaväzuje využiť toto územie na nábreží Dunaja ako verejné námestie s kvalitnou zeleňou, ktoré bude prispievať k znižovaniu prehrievania verejných mestských priestorov,“ pripomína výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.

Jednou z hlavných požiadaviek bolo vysadenie stromov, ktoré budú mať veľké koruny a budú dobre znášať mestské prostredie. „Podmienky súťaže sme tvorili spoločne s mestom a mestskou časťou,“ podotýka CEO Cresco Real Estate Ján Krnáč. „Jednou z nich bolo napríklad použitie takého množstva a typov drevín, ktoré by vo vzrastlom stave poskytli tieň pre viac ako polovicu nezastavanej časti námestia.“ Do súťaže jej vyhlasovatelia prizvali 11 popredných slovenských i českých ateliérov v oblasti krajinnej architektúry.

Návrhy napokon odovzdalo šesť z nich. Porota, ktorej súčasťou boli zástupcovia investora, mestskej časti Staré Mesto, Hlavného mesta SR a Fakulty architektúry STU, konštatuje, že úroveň odovzdaných konceptov bola vysoká. „Porota mala možnosť diskutovať o návrhoch, ktoré boli všetky na vysokej odbornej úrovni zodpovedajúcej priestoru, ktorý má vysokú identifikačnú hodnotu pre občanov mesta,” hodnotí predseda poroty a uznávaný urbanista Peter Gero.

Za najlepšiu napokon po rozsiahlej diskusii označila víziu od kancelárie Between. Mimoriadne úspešná kancelária, ktorá sa postupne etabluje ako jedno z popredných slovenských krajinných aj urbanistických pracovísk, pripravila koncept, označovaný ako „intuitívny“ či užívateľsky flexibilný. V praxi to znamená, že Bratislava dostane nový atraktívny zelený priestor.

 

Výrazným prvkom námestia bude elegantná konštrukcia, ktorá prepojí pavilón so zastávkou MHD. Zdroj: WOAL / Between

 

Spojenie ľudí s riekou

„Hlavným zadaním bolo pretvorenie územia, zadefinovaného zo západu a východu pripravovanou zástavbou, ako aj z juhu líniou Dvořákovho nábrežia a promenády a zo severu nábrežnou cestou. Tu bola limitom zastávka, ktorú museli súťažiaci integrovať do návrhu,“ uvádza Tomáš Hanáček, senior architekt z ateliéru Between. „Po promenáde bude aj naďalej prebiehať líniový pohyb, námestie sme ale navrhli ako určitý záliv, kde sa promenáda prirodzene otvorí pre pobytové aktivity.“

Tie budú prebiehať v tieni veľkých stromov, predovšetkým platanov, ktorých by malo byť na námestí viac ako tridsať. Aj v horúcich dňoch by tak malo ísť o tienistú a chladivú oázu. „Spojenie priestoru s veľmi veľkou mierou stromov a miesta s atribútmi stretávacieho miesta bolo výzvou zadania,“ priznáva Katarína Fejo, ktorá taktiež pôsobí ako senior architektka v ateliéri Between.

Autori sa rozhodli transformovať zaužívaný koncept námestia ako vydláždenej zhromažďovacej plochy. „Vnímame to skôr ako kombinovaný priestor so svojou živosťou,“ popisuje Fejo. „Naším hlavným cieľom bolo spraviť ťažisko rozšírenia pešieho ťahu v kontakte s Dunajom. Nechceli sme to tlačiť hlbšie do pomyselného vnútrobloku, ale viac sa priľnúť k vode.“

Vo výsledku tak ostane zachovaný peší ťah na Dvořákovom nábreží – zvýraznený neprerušeným stromoradím – do ktorého má byť orientovaný ojedinelý prvok vybavenosti v podobe ľahkého pavilónu. Naň má nadväzovať elegantná fluidná konštrukcia, ktorá ho prepojí až so zastávkou verejnej dopravy a zároveň vytvorí tieň alebo ochranu pred prípadnými výkyvmi počasia. Medzi chodníkmi vzniknú zelené ostrovy s integrovanými dažďovými záhradami.

Zeleni bola venovaná veľká pozornosť. Vegetácia bude tvorená trávnikmi, bylinami a nízkymi kríkmi. Slúžiť majú nielen ľuďom, ale aj opeľovačom. V prípade stromov architekti preverovali možnosť riešenia podložia aj bez podzemnej garáže, takže budú rásť v prirodzenom teréne. Aj v prípade, že by sa realizovala spodná stavba, však budú súčasťou námestia násypy, ktoré zabezpečia dosť priestoru pre zakorenenie vzrastlých stromov.

Námestie bude mať predovšetkým oddychovú funkciu, ktorá podporí pohyb na promenáde. Okrem sedenia a pobytu pod stromami je otvorená aj možnosť doplnenia herných prvkov pre deti. Architektami navrhovaný pavilón by nemusel mať vyslovene komerčnú funkciu, no má byť verejnosti prístupný. Možnosti jeho využitia sa budú riešiť v ďalšej fáze.

Architekti sa pri dizajnovaní celého priestoru rozhodli pre nezaťažený prístup, ktorý by priniesol nový štart pre územie, historicky spojené s Parkom kultúry a oddychu. „Snažili sme sa vytvoriť priestor, ktorý nemal ambíciu zbytočne uťahaného zámeru s ohľadom na relevanciu k minulosti,“ vysvetľuje Fejo. „Zdá sa nám, že priestor by mal dostať nový príbeh a identitu.“ Napriek tomu počítajú s tým, že by tu bolo možné umiestniť umelecké dielo, rovnako ako zapojiť námestie do konceptu Bielej noci.

Cyklistická doprava má byť v prípade nábrežnej promenády aj naďalej riešená zdieľaným pohybom, čo architekti vrátane Petra Gera považujú za štandardný postup, bežný aj v cyklisticky vyspelých mestách. Keďže bude víťazný návrh v súlade s bratislavským manuálom verejných priestorov, existujú náznaky, že by sa tu mohla objaviť Bratislavská dlažba.

Do budúcna má byť riešenie otvorené prípadným rozsiahlejším zásahom do promenády – napríklad vzniku náplavky, prístaviska pre osobné lode alebo schodiska, ktoré by smerovalo priamo k vodnému toku. Toto však bude závisieť nielen od developera alebo mesta, ale aj od správcu vodného toku.

Aj bez toho bude ale motív Dunaja veľmi silný. Zachovaná zostane príťažlivá balustráda od architekta Ivana Matušíka, prítomný tak bude prvok, dobre spojený s prechádzkami popri rieke. „Prišlo nám nesmierne dôležité chápať priestor v širšom kontexte. Pracovať s motívom kontinuálneho pohybu po nábreží a vytvoriť priestor, kde keď chcem, môžem ísť ďalej pozdĺž nábrežia, alebo ma ten priestor vtiahne dovnútra do akejsi oázy pokoja pri rieke,“ uzatvára Tomáš Hanáček.

 

Axonometria námestia. Zdroj: WOAL / Between

 

Pocta legendárnemu inžinierovi

Podľa Petra Gera spočíva hlavný benefit návrhu v tom, že nijakým spôsobom nezníži interakciu jednotlivých častí zástavby či ich parterov. Aj napriek zelenému charakteru tak vznikne skutočne mestské námestie. Za dôležité považuje aj to, že sa takto neobmedzí život obyvateľov projektu.

Ten prinesie prirodzene veľkú zmenu charakteru tejto časti nábrežia. Tak JTRE, ako aj Cresco Real Estate plánujú nové polyfunkčné bloky, tvorené predovšetkým rôznymi formami bývania a ubytovania, orientované na Dunaj, v prípade JTRE aj kancelárie smerom k nábrežnej ceste. Medzi novými budovami budú vnútrobloky so zelenou úpravou, ktorá doplní hlavný priestor námestia.

Toto malo pôvodne vyzerať úplne inak – jeho jadrom malo byť planetárium s výrazným architektonickým riešením, na základe ktorého bolo prezývané Dunajská kvapka. Hlavné mesto však napokon tento zámer prehodnotilo. Vznik námestia zeleného charakteru vyplynul z nových požiadaviek Magistrátu aj mestskej časti.

V tomto momente je tak už rámcovo známa jeho podoba. Developeri majú predstavu aj o jeho budúcom názve. Pomenovať by chceli po grófovi Graziosovi Eneovi Lanfranconim, významnom inžinierovi a vynálezcovi, ktorý sa zároveň zaslúžil o reguláciu Dunaja. Súčasná podoba dunajských brehov je do veľkej miery jeho dielom.

Nové Lanfranconiho námestie sa pridá k Námestiu Ľudovíta Štúra alebo Námestiu Milana Rastislava Štefánika, ktoré sú dnes hlavným miestom styku mesta a rieky. Tak ako ostatné verejné priestory, aj toto môže byť atraktívnym miestom pre obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Stane sa zároveň jadrom nielen nového developmentu, ale celého úseku nábrežia od Mostu Lanfranconi až po Most SNP.

Jeho preriešenie vo forme architektonickej súťaže tak bolo absolútne správne. Bratislava dostane nový verejný priestor vysokej kvality od renomovaných architektov. Ide o príklad nielen pre iné plánované priestranstvá, ale aj pre celé nábrežie a promenádu. To na svoju definitívnu budúcnosť naďalej čaká.

 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou WOAL. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.