Adrian Gubčo 13.12.2025 18:17

Dopadne to ako vždy? Najväčšie zmeny v Bratislave v tomto storočí prinášajú pochybnosti o transparentnosti

Bratislava by sa v priebehu 21. storočia mala stať vyspelo pôsobiacim a kompaktným veľkomestom, ktoré sa zbaví nielen nefunkčných výrobných areálov, ale aj environmentálnych záťaží. Toľko aspoň naznačujú vízie Hlavného mesta, ktoré chce v tomto duchu postupovať pri kľúčových transformáciách Zimného prístavu a Istrochemu. V oboch prípadoch ale hrozí riziko netransparentných postupov.

Autori: Dominik Jursa, Nino Belovič / YIM.BA

V posledných storočiach Bratislava vystriedala niekoľko identít, ktorým zodpovedala aj tvár mesta. V 18. storočí bola malou, no príťažlivou a vysoko kultúrnou metropolou Uhorska. Následne sa stala provinčným, no príjemným mestom s rastúcim priemyslom. V 20. storočí sa najprv uvažovalo o európsky pôsobiacom veľkomeste, aby bolo nahradené priemyselnou socialistickou metropolou.

Dnes sa zdá, že si Bratislava buduje obraz inovatívneho a dynamického mesta, ktoré sa snaží držať krok s lídrami v kvalite života. V poslednom desaťročí sa tak zrýchlila transformácia bývalých priemyselných lokalít, brownfields, v snahe o vznik kompaktného mesta viacerých centier a krátkych vzdialeností. Tento vývoj je spojený aj so vznikom výškových budov, ktoré zmenili panorámu metropoly, či nových parkov, nadštandardných polyfunkčných komplexov a nákupných centier.

Výstavba momentálne mení územia, ktoré boli najlepšie dostupné – južnú časť Nív, Mlynské Nivy, okolie Račianskej ulice a čoskoro aj priestor Celomestského centra Petržalka. Rozvoj bol aspoň do istej miery koordinovaný. Pre časť z týchto lokalít sú k dispozícii územné plány zón, pre iné sa finalizujú, na podobu povoľovaných projektov má aspoň istý dosah samospráva a projekty spravidla realizujú známi developeri s určitou mierou spoločenskej zodpovednosti.

Pozornosť sa tak prenáša aj na dvojicu veľkých a významných území, ktoré majú na budúcnosť Bratislavy rozhodujúci vplyv: areál Zimného prístavu a areál Istrochemu. V prvom prípade ide o dnes už menej využívanú prístavnú zónu zo začiatku 20. storočia, ktorej činnosť možno utlmiť a presunúť inde. Otvorí sa tak veľká transformačná lokalita v priamom susedstve nového centra mesta. V druhom prípade ide o gigantický priestor, kde možno umiestniť bývanie pre desiatky tisíc obyvateľov a prepojiť viacero mestských častí Bratislavy.

Samospráva začala realizovať prvé kroky, ktoré majú viesť ku koncepčnému rozvoju oboch lokalít. V prípade Zimného prístavu ide o prípravu podobnej urbanistickej štúdie ako v prípade Mlynských Nív, navyše po medzinárodnej urbanistickej súťaži. Spočiatku sa zdalo, že je tomuto scenáru naklonený aj štát, ktorý vysporiadal superštruktúru prístavu a následne chce pozemky predať developerom, ktorí sa budú pridržiavať regulácie. V druhom prípade začína prvé kroky robiť mestská časť Nové Mesto.

V posledných mesiacoch však v oboch prípadoch došlo k zauzleniu. Pri Zimnom prístave (a Pálenisku) sa sčista-jasna objavil plán odovzdať pozemky firmám zo Spojených arabských emirátov, s ktorými vytvorí štát spoločné podniky. Konkrétny materiál je utajený, je však známe, že konkrétne projekty budú „oslobodené od verejného obstarávania, verejnej súťaže, konkurenčného výberového konania alebo akýchkoľvek iných postupov“.

V Istrocheme sa zas črtá situácia, keď štát prevezme za nejasných podmienok zodpovednosť za záťaž pod areálom chemického podniku. Nie je tajomstvom, že je katastrofálna a jej sanácia bude stáť stovky miliónov eur. Jej odstránením by zhodnotil pozemky súčasnému majiteľovi, ktorý je blízky českému premiérovi, miliardárovi slovenského pôvodu Andrejovi Babišovi. Ako by bol následne kompenzovaný štát – a či vôbec – nie je známe.

Hoci sú obe kauzy odlišné, spoločné majú to, že transformácia oboch území dramaticky zmení tvár a život Bratislavy. To si vyžaduje dodržiavanie vzorových postupov pri príprave ich premeny. V prípade Zimného prístavu sa zdalo, že sa takýmto spôsobom skutočne postupuje, nakoniec však môže celý proces dopadnúť katastrofou. Pri Istrocheme zas môže štát za stovky miliónov eur z peňazí slovenských aj európskych daňových poplatníkov pripraviť darček pre spriazneného politika a oligarchu.

To sa môže priamo odraziť na podobe developmentu v území. Zimný prístav by sa mohol premeniť na kúsok Hamburgu či Rotterdamu, kde by sa kombinoval ideálny mix funkcií, špičkové verejné priestory, atraktívna súčasná architektúra a pribudla by tu nová dominanta či dominanty Bratislavy. V Istrocheme by zas mohla vzniknúť veľká, príťažlivo riešená bloková štvrť so zachovanými odkazmi na industriálnu minulosť lokality, zelenými parkami či ulicami s električkovými traťami.

To všetko je dnes ohrozené. Postupy štátu vyvolávajú podozrenie z nejasných (alebo možno až priveľmi jasných) zámerov, pričom na mesto, jeho budúcnosť a kvalitu života sa vôbec neberie ohľad. Hrozí tak naplnenie dnes už okrídleného hesla – chceli sme to najlepšie, ako sa dalo, dopadlo to ako vždy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.