Adrian Gubčo 03.12.2025 13:38

Z čiernej diery môže byť zlatá baňa. Rozhoduje sa o sanácii Istrochemu, postup ministra vyvoláva otázky

V posledných týždňoch sa opäť rozhorela diskusia o budúcnosti areálu Istrochemu. Dnes už z veľkej časti nevyužívaný areál bývalého chemického podniku by mohol predstavovať lákavý priestor pre rozvoj nových polyfunkčných štvrtí. Problémom však ostáva extrémna environmentálna záťaž v podloží. Názory na spôsob jej sanácie sa líšia, pričom sa z tejto témy stala aj politická otázka.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Istrochem opäť témou

Problematika sanácie areálu Istrochemu sa stala témou potom, ako Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením Tomáša Tarabu (nominant SNS) zverejnil návrh, aby štát prevzal zodpovednosť za záťaž pod územím bývalej chemickej fabriky. Istrochem pôvodne vznikol ako dynamitka, po prvej svetovej vojne sa však výbušniny začali vyrábať v Semtíne. Bratislavský areál sa postupne preorientoval na chemickú výrobu, čo v kombinácii s minimálnymi environmentálnymi štandardami viedlo ku vzniku obrovského znečistenia.

Ako upozorňuje Hlavné mesto, ide o záťaž „s vysokou prioritou“, teda mimoriadne nebezpečnú. „V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien,“ opisuje hovorca mesta Peter Bubla. „Realizovala sa tu výroba hnojív, výbušnín, bojových látok, trhavín, polypropylénových vlákien a viskózového hodvábu.“

Výsledkom je katastrofálne znečistenie podložia, ktoré preniká aj do podzemnej vody. „Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami, v rôznych častiach bolo zistené znečistenie pesticídmi, chlórbenzénmi, nutrientmi, ťažkými kovmi, gumárenskými chemikáliami a pod., pričom boli výrazne prekračované indikačné a intervenčné limity,“ upozorňuje Bubla. Akékoľvek využitie územia si tak vyžaduje odstránenie tejto záťaže.

To je však finančne mimoriadne náročné – v médiách sa objavila suma 350-700 miliónov eur. Krok ministra životného prostredia prirodzene vyvoláva kritiku, že štát na seba preberie záväzky, pričom zhodnotí pozemky súkromnému investorovi. Ten následne zarobí na developmente, resp. predaji pozemkov ďalším súkromným investorom. Denník N cituje ľudí z developerského prostredia, ktorí potvrdzujú, že by hodnota plôch výrazne narástla.

Kritici Tarabovho postupu zároveň upozorňujú na podozrivé okolnosti, ku ktorým patrí pristúpenie k tomuto kroku len niekoľko dní po stretnuté s majiteľom areálu. Tým je prostredníctvom firmy Istrochem Reality, resp. jej materskej firmy Agrofert český politik a podnikateľ Andrej Babiš. Debatuje sa aj o tom, či by vôbec mal štát preberať zodpovednosť, či už vôbec Agrofert niečo do ekologizácie investoval (ako mu ukladala privatizačná zmluva), alebo či si môže štát následne investíciu do sanácie vymáhať.

Faktom je, že súčasný majiteľ nebol v zmysle znenia rozhodnutí vydaných Okresným úradom Bratislava určený povinnou osobou, zodpovednou za odstránenie záťaže. Príslušné konania boli zastavené. Ak nebolo možné určiť povinnú osobu, Vláda Slovenskej republiky musí na návrh ministerstva rozhodnúť o tom, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností povinnej osoby.

Ak plány ministra životného prostredia schváli vláda, rezort má následne do jedného roka predložiť plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže vrátane vyčíslenia nákladov. Využiť sa údajne majú eurofondy, pričom komentátori pripomínajú, že by sanácia Istrochemu vyčerpala všetky dostupné prostriedky, určené aj na iné záťaže (vrátane neslávne známej skládky vo Vrakuni). Návrh však pripomienkovalo aj Ministerstvo hospodárstva, ktoré dokonca navrhuje materiál vôbec nepredkladať.

V kauze sa aktivizuje predovšetkým opozičná strana Progresívne Slovensko. Avizovalo podanie na Generálnu prokuratúru SR vo veci rozhodnutia Okresného úradu, ktorým sa Agrofert zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž na pozemkoch bývalého podniku. Ministra Tomáša Tarabu PS tiež obvinilo z toho, že vychádza v ústrety záujmom oligarchov.

Taraba medzičasom podal podnet na Generálnu prokuratúru pre nekonanie svojich predchodcov pri ochrane zdrojov pitnej vody a odstraňovaní envirozáťaže v areáli bratislavského Istrochemu. Na problém v minulosti upozorňoval predovšetkým minister Ján Budaj.

Červená označuje lokalitu, za ktorú má prebrať zodpovednosť štát. Zdroj: Tomáš Grečko / Denník E / Ministerstvo životného prostredia SR

Majiteľ odmieta politizáciu

Samotná Istrochem Reality odmieta politizáciu problému a považuje to najmä za odbornú a environmentálnu otázku. „Riešenie environmentálnej záťaže si vyžaduje racionálne a vecné riešenia, nie emotívnu rétoriku. Nekonanie z minulosti je nepochybne spojené s vážnymi dôsledkami, dôležité však je sústrediť sa na riešenie, a nie na politizáciu,“ uviedol hovorca spoločnosti Pavel Heřmanský.

Zdôraznil, že spoločnosť si splnila všetky záväzky vyplývajúce z privatizačnej zmluvy. „Potvrdili to viaceré kontroly orgánov štátnej správy, ktorým sme vždy poskytovali plnú súčinnosť,“ upozornil. Pripomenul, že podľa platnej slovenskej legislatívy je v súčasnosti zákonnou povinnosťou štátu zabezpečiť sanáciu daného územia, keďže nie je známy iný pôvodca kontaminácie. „Sme pripravení zodpovedne spolupracovať so štátom pri plnení povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona,“ dodal Heřmanský.

Vyjadril presvedčenie o správnosti postupu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pri riešení ekologickej záťaže, deklaroval zároveň aj záujem spoločnosti o dosiahnutie čo najefektívnejšieho, najrýchlejšieho a zároveň ekonomicky zodpovedného riešenia.

Hlavné mesto k otázke riešenia záťaže pristupuje diplomaticky. „Návrhy na sanáciu dotknutého územia vyplynú z odborných posúdení spôsobilými osobami, ktoré spolu so zohľadnením všetkých podstatných skutočností, informácií a odborných podkladov predchádzajú samotnej sanácii,“ konštatuje P. Bubla. Zároveň ale potvrdzuje, že potrebná bude účinnosť všetkých dotknutých strán.

Kľúčové je v tomto smere rozhodnutie, kto vlastne bude za sanáciu zodpovedať. „Tento proces trvá veľmi dlho a očakávame jeho zrýchlenie. Následne bude hlavné mesto apelovať na určenú osobu, aby bola ekologická záťaž odstránená,“ avizuje Bubla.

V susedstve areálu Istrochemu sa už pripravuje prvý veľký developerský projekt. Zdroj: Penta Real Estate

Potenciál územia je obrovský

O čosi otvorenejšie je už mesto v prípade potenciálnej budúcnosti územia. „Areál bývalej chemickej továrne Istrochem pre hlavné mesto predstavuje najväčší brownfield na území vnútorného mesta o  výmere 138 hektárov. Hlavné mesto by rado videlo jeho reanimáciu na plnokrvnú mestskú štvrť pri zachovaní hodnotných stavieb industriálnej architektúry,“ popisuje hovorca Bratislavy.

Pri tvorbe koncepcie štvrte sa chce inšpirovať postupom, ktorý aplikovalo pri tvorbe vízie pre lokalitu Mlynské Nivy. Keďže tu viacero developerov žiadalo o zmenu Územného plánu, mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy vypracovali Mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské Nivy, ktorá stanovila základné pravidla rozvoja územia. Vzniknúť tu má kvalitná polyfunkčná štvrť s blokovou zástavbou a udržateľnými verejnými priestormi.

Čosi podobné by mohlo byť aj na mieste Istrochemu. „Funkčne zmiešaná urbánna štruktúra, ktorá by tu mohla vzniknúť podľa vzoru MUŠ Mlynské nivy, či iných príkladov zo zahraničia, s primeraným podielom zelene, by bola dobre napojená na verejnú dopravu prostredníctvom dvoch električkových radiál,“ sumarizuje Bubla.

Stále však platí, že hlavným predpokladom je vyčistenie podložia. „Samozrejme, predpokladom takejto revitalizácie je dôkladné odstránenie envirozáťaží, spolupráca mesta s vlastníkmi v území a zmena regulácie v územnom pláne, na ktorú máme prijaté zásady kontribúcie,“ uzatvára hovorca Bratislavy. Vzniknúť by tu teda mali aj nájomné byty, prípadne iná mestská infraštruktúra.

Budúce riešenie problému areálu Istrochemu je pre Bratislavu strategická téma. Znečistenie je obrovské a môže mať negatívny dosah na zdravie obyvateľstva a kvalitu podzemných vôd. Mesto taktiež prichádza o rozsiahle územie, do ktorého by mohlo v budúcnosti expandovať. V kontexte zlej dostupnosti bývania je lokalita s potenciálom výstavby päťciferného počtu bytov nesmierne vzácna.

Rozhodne by ale nebolo v poriadku, keby štát zhodnotil pozemky súkromnému majiteľovi a sám z toho nič nemal. Panuje všeobecná zhoda na nutnosti odstránenia záťaže, spôsob jej vysporiadania ale musí byť vyriešený tak, aby z toho mal profit napokon aj verejný sektor. Z doposiaľ zverejnených informácií sa zdá, že túto problematiku plán Tomáša Tarabu neadresuje dostatočne. Rovnako nie je riešená ani otázka susediacich pozemkov, na čo upozornilo Ministerstvo hospodárstva SR. Patrí k nim aj Žabí majer, kde sa nachádza vážna záťaž taktiež. 

Kým tieto témy nie sú vhodne adresované, vláda by mala so schvaľovaním akýchkoľvek materiálov počkať. Nejde totiž o banálne rozhodnutie, ktoré sa dá odbaviť za krátku dobu. Pre Bratislavu ide o jednu z najvýznamnejších rozvojových otázok v tomto storočí.

(YIM.BA, TASR, Denník N)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.