Adrian Gubčo 08.10.2025 16:41

Namiesto Rotterdamu Dubaj či Belehrad? Vláda chce na premene prístavov spolupracovať so Spojenými arabskými emirátmi

Bratislavu čaká v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach masívna transformácia prístavov. Kým prístav v Pálenisku má prejsť rozsiahlou modernizáciou, Zimný prístav sa má zmeniť na atraktívnu polyfunkčnú štvrť a rozšírenie centra mesta. Štát už v tomto smere podniká prvé kroky. Ako sa teraz ukázalo, uvažuje pritom nad spoluprácou so Spojenými arabskými emirátmi.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava je významným dunajským prístavom. Týka sa to osobnej prepravy, v rámci ktorej tvorí dôležitú zastávku pre výletné lode, ako aj nákladnej. V priebehu 20. storočia boli vybudované prístavné bazény v rámci Zimného prístavu, ako aj novší prístavný bazén v Pálenisku. Štát má záujem modernizovať prístavné zariadenia a zlepšiť tak predpoklady pre rast objemu prekladaného tovaru.

V tejto súvislosti bol nedávno potvrdený významný krok. Štát sa rozhodol prevziať objekty (superštruktúru) a infraštruktúru v prístavoch, ktoré boli po privatizácii pod kontrolou operátora, súkromnej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP – LOD). Pre akýkoľvek rozvoj územia bolo potrebné vyrovnanie vzťahov, ktoré boli v posledných rokoch predmetom sporov.

Ako ale oznámil minister dopravy Jozef Ráž ml., Slovenskej republike sa podarilo prevziať pod svoju kontrolu prístavy v Bratislave aj Komárne. Vyžiadalo si to investíciu vo výške 170 miliónov eur, na ktoré štát získal pôžičku od ČSOB vo výške 165 miliónov eur. Podľa Ráža sa tým otvorila cesta pre výrazné zmeny. „V Bratislave v najbližších rokoch tým pádom vie vyrásť jeden z najmodernejších európskych riečnych prístavov,“ naznačil.

Nie je tajomstvom, že v priestore prístavu Pálenisko má vzniknúť intermodálny terminál, určený pre prekládku nákladov medzi viacerými druhmi dopravy. Nový logistický uzol ponúkne rozšírené kapacity a má byť schopný preložiť až trojnásobok súčasného objemu. Kompletná modernizácia má byť dokončená do roku 2035, pričom štátny prístav má byť konkurencieschopný voči súkromným projektom.

Druhou časťou transformácie je premena Zimného prístavu. Dnes je využívaný len na štvrtinu, preto je vhodné ho otvoriť inému využitiu. „Zároveň spoločne pripravujeme zmenu Územného plánu mesta, čo nám umožní, aby vzniklo jedno nádherné nové centrum v kontakte s riekou,“ povedal Ráž. „Na tomto pracuje dnes Metropolitný inštitút Bratislavy spoločne s Verejnými prístavmi.“

Pozemky o výmere asi 400-tisíc metrov štvorcových majú byť ponúknuté developerom v rámci medzinárodného tendra, pričom výnos sa odhaduje na teoreticky až 300 miliónov eur. Konkrétnu podobu rozvoja územia má určiť urbanisticko-architektonická súťaž. Do konca tohto roka by mali byť podľa informácii YIM.BA hotové základné princípy rozvoja lokality.

Teraz ale nastal v plánovaní rozvoja lokality ďalší zvrat. Na rokovaní Vlády SR sa objavil materiál, podľa ktorého chce Slovensko zapojiť do spolupráce na rozvoji prístavov Spojené arabské emiráty. Má ísť o súčasť hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami.

V zmysle materiálu považujú za strategický projekt pre splnenie cieľov dohody obe vlády vybudovanie a prevádzkovanie nového multimodálneho nákladného prístavu v Bratislave v Pálenisku za minimálne 250 miliónov eur a rekonštrukciu oblasti bratislavského prístavu v lokalite Zimného prístavu za minimálne miliardu eur.

Denník N v tomto smere oslovil predkladateľku správy, teda podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas). Pôjde podľa nej o realitný projekt. Samotná investícia ale ešte podpísaná nie je, nie sú známe ani pripomienky zo strany vlády. Podľa materiálu majú vzniknúť spoločné podniky pod väčšinovou kontrolou Ministerstva dopravy a účastníkom majú byť firmy so sídlom v Spojených arabských emirátoch.

Pohľad k prístavu Pálenisko. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

V tomto momente je známych málo informácií. Nie je jasné, či táto spolupráca predpokladá organizáciu urbanisticko-architektonickej súťaže. YIM.BA v tomto smere oslovila MIB, ktorý naďalej pracuje na príprave súťaže. Nateraz sa tak nič nemení na tvorbe konceptu. Ak by však bola jeho účasť vylúčená, bola by to nesmierne zlá správa pre prístav aj pre Bratislavu.

O Zimnom prístave sa celkom otvorene hovorí ako o klenote mesta, ako stvorenom pre rozvoj špičkovej zástavby po vzore európskych veľkomiest. Mnohé z nich – Hamburg, Rotterdam, Amsterdam, Kodaň, Oslo a ďalšie – transformovali bývalé prístavy a premenili ich na lákavé štvrte, tvorené polyfunkčnou zástavbou, verejnými budovami, promenádami a parkami. Od bratislavského prístavu sa očakáva čosi podobné.

Účasť investora zo Spojených arabských emirátov by však mohla Bratislavu skôr priblížiť k projektu typu Beograd na vodi (Belgrade Waterfront), na ktorom pracuje spoločnosť zo SAE Eagle Hills. Aj tu ide o spoluprácu na úrovni vlád jednotlivých štátov. Pre srbského prezidenta Aleksandra Vučića, ktorý je zároveň blízky spojenec slovenského premiéra Roberta Fica, ide o prestížnu realizáciu, ktorou demonštruje svoje úsilie rozvíjať Belehrad a Srbsko aj bez toho, aby bola krajina súčasťou európskych štruktúr.

Účasť investora zo SAE má svoje špecifiká. Beograd na vodi skutočne priniesol transformáciu zdevastovaného územia a premenil ju na prestížnu časť mesta. Vznikli tu výškové budovy, nové nábrežie či parky. Urbanizmus a architektúra v lokalite však vo výsledku viac pripomínajú Dubaj ako Belehrad či strednú Európu. V kontexte Bratislavy by bolo „dubajské“ prostredie krajne nevhodné, čo je dané aj inými priestorovými parametrami.

Zimný prístav je korunným šperkom, čo sa týka bratislavských brownfieldov. Žiadne iné územie v meste neponúka také vysoké predpoklady pre tvorbu výnimočného a atraktívneho prostredia, kde sa spája mestská zástavba, verejný priestor, industriálna minulosť a vodný prvok. Vláda by urobila chybu, keby vystavila akémukoľvek investorovi bianko šek na jeho premenu bez toho, aby stanovila jasné pravidlá pre transformáciu. Tie však budú známe až po ukončení korektne zorganizovanej urbanistickej súťaže, teda o niekoľko rokov.

Je v záujme Bratislavy, aby takúto krok nedopustila. Ak chce byť jednou z najvyspelejšie pôsobiacich európskych metropol, musí v prípade Zimného prístavu postupovať vzorovo. Uprednostniť rýchly zisk pred dlhodobými benefitmi by bolo nenapraviteľnou katastrofou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.