Adrian Gubčo 13.09.2026 19:15

Namiesto obnovy deštrukcia nábrežia. Verejné prístavy ohrozujú najkrajšiu časť promenády

Bratislavské ľavobrežné nábrežie Dunaja by mohlo byť jedným z najkrajších verejných priestorov v meste, keby naplno využilo svoj potenciál. V súčasnosti je však len jediné miesto, kde sa to naozaj podarilo – úsek pred prvou etapou projektu Eurovea, kde vznikol atraktívny nábrežný park. Teraz je však jeho rekreačný potenciál výrazne narušený, keď sa tu v dôsledku dohody Verejných prístavov a firmy Slovenská plavba a prístavy – LOD začali umiestňovať pontóny pre pristávanie lodí.

Hrozí narušenie výhľadov na rieku z oboch brehov Dunaja. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Hoci je život Bratislavy úzko previazaný s Dunajom, mesto sa od neho v priebehu 20. a na začiatku 21. storočia odklonilo. Ľavobrežná nábrežná promenáda je od vodného toku oddelená niekoľkometrovým zvažujúcim sa spevneným brehom bez možnosti priameho prístupu k rieke. V roku 2010 bola navyše dokončená protipovodňová ochrana v podobe hrubého betónového múru, ktorá narušila aj vizuálny vzťah mesta a druhého najväčšieho európskeho veľtoku.

V tom istom čase však bola dokončená prvá etapa projektu Eurovea, ktorá priniesla realizáciu atraktívneho nábrežného parku. Jeho autorom je špičkový francúzsky krajinný architekt Michel Desvigne, ktorý priestor naplánoval tak, že rokmi sa jeho kvalita bude vďaka rastúcim stromom ešte zvyšovať. Tento predpoklad sa potvrdil, park je dnes rovnako, ak nie ešte viac obľúbený ako pri otvorení. Na rekreáciu ho využívajú obyvatelia aj návštevníci Bratislavy a výrazne z jeho prítomnosti profituje majiteľ komplexu Eurovea.

V poslednom období sa však výhľady z promenády začínajú meniť. Ako upozornili Bratislavské noviny, v lokalite začínajú pribúdať pontóny, slúžiace na pristávanie výletných lodí. Nejakú dobu sa už pontón nachádza v blízkosti Starého mosta, lode ale začali kotviť aj východnejšie a po novom vo väčšej miere aj v priestore pred Skladom č. 7. To je však len začiatok.

Bratislavské noviny totiž pripomínajú, že štátne Verejné prístavy uzatvorili so súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – LOD rámcovú dohodu, ktorá umožňuje zriadenie až desiatich prístavných polôh, ktoré si bude privátna firma prenajímať. Verejným prístavom má platiť 13.200 eur za polohu na rok, pričom zarábať má na poskytovaní polôh lodným spoločnostiam, ale teoreticky aj prevádzkovateľom botelov či plávajúcich barov.

Táto novinka je spojená hneď s niekoľkými problémami. Prvý je samozrejme vizuálny, spočívajúci v narušení výhľadov z nábrežia na rieku. Ide o dôležitú hodnotu, ktorá prispievala k návštevnosti lokality. Mnohí potenciálni návštevníci si rozmyslia, či sa budú pozerať na atraktívnu rieku a protiľahlý zelený breh, alebo na loď, pristavenú pri pontóne. Negatívne sa to môže podpísať aj na tržbách reštaurácií a zariadení v rámci komplexu Eurovea.

Druhým je zásobovanie pristavených lodí. Vyskytli sa už prípady, keď dodávky prechádzali po promenádnom chodníku, ktorý na nič také nie je prispôsobený. Okrem poškodzovania chodníka to viedlo aj k tomu, že peší museli obchádzať zásobovacie autá po tráve alebo nespevnených plochách. Z pokojného miesta sa navyše stal rušný, dopravne zaťažený priestor. Ide o neprípustný stav.

Naostatok, o celej situácii neboli vopred informovaní ani prevádzkovateľ komplexu Eurovea, ktorý je zároveň správcom parku, ani Hlavné mesto. Eurovea doteraz nemá informácie o harmonograme príchodov lodí a ich zásobovaní, čo narúša jej vlastné aktivity.

Bratislavské noviny sa pozastavujú aj nad tým, že sa Bratislava nedávno stala súčasťou aliancie miest Swimmable Cities, ktoré zlepšujú prístup k vodným tokom. Aktuálne zriadenie nových pontónov v najexponovanejších polohách – pred Námestím Milana Rastislava Štefánika a pred parkom – je v priamom rozpore so záväzkami a vyhláseniami Bratislavy. Mesto sa však v tomto prípade nedostalo do danej situácie vlastnou vinou. 

Vrcholom celej kauzy je reakcia Verejných prístavov, ktoré mesto ani Euroveu neoslovili preto, lebo to podľa vlastných slov robiť nemuseli. Keďže príslušné pozemky sú v ich vlastníctve a zariadenia sú na vodnej hladine, účasť mesta či správcu promenády „nebola dôvodná“. Platí to aj napriek tomu, že existujú určité koncepcie a politiky, ktoré kooperáciu príslušných aktérov nariaďujú.

Verejné prístavy sa nevedia postarať o existujúce plochy vo svojom majetku, ničiť chcú aj tie upravené. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

S celou situáciou je spojených viacero ďalších nejasností. Spomenúť možno fakt, že na polohy nebola vyhlásená verejná obchodná súťaž, alebo že prevádzkovatelia plávajúcich zariadení si nezabezpečili potrebné povolenia pre vjazd a zásobovanie cez promenádu. Okrem toho reálne hrozí, že sa pontóny objavia aj na pravom brehu Dunaja východne od Starého mosta, a to aj napriek tomu, že tu práve vznikol Lesopark Staré Lido a pripravuje sa lagúna pre návštevníkov aj nové zariadenia pre vodákov.

Bratislavské noviny v neobvykle rozsiahlom a prepracovanom článku upozorňujú aj na určité politické prepojenia. Kým výkon akcionárskych práv vo Verejných prístavoch zabezpečuje Ministerstvo dopravy SR pod vedením Jozefa Ráža, nominovaného stranou SMER-SSD, štatutárkami SPaP-LOD sú Ľudmila Masariková a Eleonóra Fedorová, dcéry dlhoročného poslanca za SMER-SSD a aktuálne „hosťujúceho“ v klube SNS, Dušana Muňka.

Verejné prístavy z celej situácie vychádzajú ako nekultúrna a arogantná firma, ktorá takto prispieva k znehodnocovaniu jednej z najvzácnejších častí bratislavského nábrežia. Namiesto zveľaďovania lokalít v blízkosti Dunaja, napríklad v lokalite Fajnorovho nábrežia, tak Verejné prístavy ich úroveň skôr zhoršujú. SPaP-LOD zas očividne využila politické vzťahy na to, aby zarobila, bez ohľadu na zníženie kvality verejného priestoru pre desaťtisíce obyvateľov mesta aj jeho návštevníkov.

Prístavy sa vyhovárajú na nedostatočnú kapacitu existujúcich prístavných polôh. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Pravidelnou výhovorkou v podobných situáciách je nedostatočná kapacita bratislavského osobného prístavu. Objem osobnej prepravy v podobe zážitkových plavieb rastie a lodné spoločnosti majú na itinerári aj Bratislavu. Potrebujú však miesta pre pristávanie lodí, ideálne v blízkosti centra mesta, nakoľko je jednoduchšie potom organizovať program pre turistov, nezriedka v seniorskom veku (treba zároveň pripomenúť, že Bratislava má z týchto turistov len málo, nakoľko neplatia daň z ubytovania, stravu majú zabezpečenú a program organizovaný, takže v meste míňajú minimum peňazí).

Slovenská metropola nie je na danú situáciu celkom pripravená. Zlepšenie má priniesť až transformácia Zimného prístavu, ktorý sa má premeniť na osobný prístav. Časť lodí tak môže pristávať tu, pričom sa ráta aj príslušnou infraštruktúrou pre turistov (napríklad parkoviskom pre autobusy, ktorým sa budú presúvať na program v meste). To je však otázka ešte na niekoľko rokov.

Medzičasom nie je riešením znehodnocovať existujúce verejné priestory a rozširovať pontóny – nebodaj aj na pravom brehu, kde by tak mohlo dôjsť k deštrukcii vodáctva. Zariadenia tak v blízkosti Lida, ako aj Eurovey, sú neprípustné. Prevádzkovatelia by sa mali uspokojiť s existujúcimi možnosťami alebo sa presunúť do priestoru medzi Mostom Lanfranconi a Mostom SNP.  Aj to by ale mala byť len dočasná možnosť, kým celé nábrežie nedostane ucelenú víziu aj podobu, kde hrá verejný záujem prím.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.