Omyly namiesto bulváru. Najdôležitejší verejný priestor mesta je predmetom sporov, chýba mu vízia
Dlhé mesiace bola jednou z najvýznamnejších verejných tém v podstate banálna zmena organizácie dopravy v podobe zriadenia cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží v Bratislave. Podľa niektorých politológov dokonca ovplyvnila výsledky celonárodných volieb. Stavebníkovi, teda bratislavskému Magistrátu, sa nepodarilo presvedčiť verejnosť, že ide o súčasť širšej vízie ukľudňovania nábrežia – možno aj preto, lebo táto stratégia neexistuje.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Ľavobrežné nábrežie Dunaja v úseku medzi Mostom Lanfranconi a Mostom Apollo je v súčasnosti jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejším verejným priestorom v Bratislave. Zabezpečuje kontakt s riekou, je dôležitou líniovou spojnicou viacerých významných bodov, nachádzajú sa tu dôležité verejné budovy a je súčasťou klasických vedút mesta. Napriek tomu je v naozaj dobrom stave len nábrežie v susedstve komplexu Eurovea.
Verejnosť v súčasnosti od rieky delí spevnené nábrežie, vybudované na konci 19. storočia staviteľom Lanfranconim. Išlo o dôležitú stavbu, ktorá priniesla reguláciu rieky, čím sa obmedzilo riziko povodní a zabezpečili podmienky pre dunajskú plavbu. Projekt otvoril dvere výstavbe na nábreží aj vybudovaniu Petržalky, ktorá už nebola natoľko ohrozená deštrukciou v dôsledku záplav.
V minulosti siahala zástavba takmer až k nábrežnému múriku, čo sa týkalo najmä priestoru na úrovni súčasného hotela Park Inn. Na začiatku 20. storočia sa však začali tvoriť konkrétne vízie pre rozvoj Bratislavy. Už autor prvého regulačného plánu, budapeštiansky profesor Antal Palóczi, navrhol vznik veľkého nábrežného bulváru, ktorý by si vyžiadal dramatickú prestavbu územia.
Rozvoj lokality sa prakticky doteraz nesie v znamení tejto myšlienky, hoci v pozmenenej podobe. Bulvár sa totiž transformoval na širokú cestu, ktorá dnes tvorí dopravnú spojnicu medzi západnou a východnou časťou Bratislavy. Jej význam posilňuje prítomnosť Mosta SNP, ktorý zabezpečuje napojenie na Petržalku, centrum mesta a oblasti severne od neho. Historické jadro tak je od Dunaja oddelené aj takýmto spôsobom.
Dopravný význam a úloha nábrežnej cesty sa stali kritickými otázkami v lete 2023. Hlavné mesto vtedy rozbehlo zmenu organizácie dopravy, ktorá priniesla vznik širokých cyklopruhov na mieste vonkajších pruhov pre automobily. Toto rázne riešenie sa nestretlo s pochopením veľkej časti verejnosti. Podľa mnohých prinieslo výrazné zhoršenie dopravy a spojenia medzi jednotlivými časťami Bratislavy.
Či sa doprava naozaj zhoršila, ostáva sporné. Bratislavský Magistrát však kritikov nedokázal presvedčiť svojou argumentáciou, že ide o logický krok v procese ukľudňovania nábrežia. Ako tvrdil, kvalita verejného priestoru v tejto lokalite sa má jedného dňa zlepšiť, čoho súčasťou bude aj útlm individuálnej automobilovej dopravy. Nábrežie nemá byť miesto pre tranzit. Motoristi mali namiesto toho využiť kapacitnejšiu komunikáciu v podobe Einsteinovej ulice.
Tieto vízie nenašli vo verejnosti výraznejšiu odozvu. Doteraz je cyklotrasa na nábreží pre vedenie mesta problematickou témou, ktorá mala hlboký dosah na rozvoj mobility v Bratislave. Využiť sa ju pokúša politická opozícia (voči vedeniu Bratislavy), či už vo forme novej legislatívy (ktorá sa označuje ako Lex Vajanského) alebo v predvolebnej kampani. S blížiacimi sa budúcoročnými voľbami sa už objavili náznaky oživovania témy.
Mesto plánuje vymeniť oddeľovače na kontroverznej cyklotrase. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Negatívny dopad na imidž vedenia mesta aj snahy o opätovné priživovanie sa na cyklotrase majú spoločný základ – hoci mesto hovorí o budúcom ukľudnení nábrežia, v skutočnosti nemá nič konkrétne a uveriteľné v rukách. Nateraz plánuje len mierne úpravy kontaktu cyklotrasy a vozovky.
„Platí, čo sme v danej veci komunikovali, a síce, že po dôležitých rokovaniach sme pre Vajanského nábrežie našli riešenie, ktorým vyhovieme požiadavkám ministerstva dopravy, s ktorým súhlasí Krajský dopravný inšpektorát a zároveň spĺňa predstavu mesta,“ hovorí Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „A teda, že odstránime betónové obrubníky, ktoré delia cestu od cyklotrasy a osadíme tu nové, bezpečnejšie, mestotvornejšie a krajšie oddeľovače.“
Má ísť o bezpečnejšie a kvalitnejšie riešenie, keďže oddeľovače budú vyššie aj príjemnejšie pre cyklistov. „Zároveň, vďaka mäkšiemu materiálu z recyklovaného plastu, viacerým zabudovaným reflexným prvkom a skoseným hranám, budú šetrnejšie aj k autám,“ dopĺňa Bubla.
Ich inštalovanie je len otázkou času. „Oddeľovače sú v tejto chvíli už vyrobené, čakáme na ich doručenie, následne budú osadené,“ sľubuje P. Bubla. Primátor Bratislavy Matúš Vallo v priebehu minulého týždňa oznámil, že by mali byť vymenené na začiatku augusta. Stále ale ide len o lokálny zásah, nie o súčasť širšej stratégie revitalizácie nábrežia.
Potvrdzuje to samotné mesto. „V súčasnosti tu neuvažujeme nad výraznejšou revitalizáciou,“ konštatuje Peter Bubla. Hoci sa pri snahe o obhajobu cyklotrasy argumentovalo súťažou na tzv. Južné predmestie, kde sa s ukľudnením lokality rátalo tiež, s výsledkami súťaže sa nepracuje. Tá bola v kompetencii Starého Mesta, ktoré na jej výsledky nenadviazalo.
Úpravy sa nechystajú nielen na najviac exponovaných priestranstvách medzi Mostom SNP a Slovenským národným múzeom, ale ani na iných plochách – napríklad na Fajnorovom nábreží, ktorého podstatnú časť tvorí parkovisko. „Spomínané parkovisko aktuálne nie je predmetom rokovaní s jeho vlastníkom alebo prevádzkovateľom,“ špecifikuje hovorca mesta. Pozemky patria Verejným prístavom a.s., ktoré nevyvíjajú aktívnu snahu, smerujúcu k zmene situácie.
Jedinou zmenou by mohla byť obnova električkovej trate, ktorá je vo výhľade. „Momentálne spracúvame stavebný zámer. Čo sa týka koľají, ktoré sú teraz zabudované, nezvažujeme zmenu ich geometrie a miesta,“ uzatvára Peter Bubla. V kontexte celého nábrežia ale ide len o drobnosť.
Víťazné riešenie Južného predmestia. Zdroj: Patrik Domanický / Archinfo.sk
Kým mesto nebude mať skutočnú stratégiu rozvoja nábrežia, nové zásahy budú vyvolávať kritiku a teoreticky spôsobovať problémy. Prvý potvrdený kandidát na primátora už naznačil, že jeho riešením pre cyklodopravu na nábreží je obnovenie štvorprúdovej cesty a vybudovanie segregovanej trasy cez parčík na Vajanského nábreží. Nejde ani zďaleka o ideálny ani vhodný návrh.
Správnym postupom by v tomto momente bola príprava veľkej medzinárodnej urbanisticko-architektonicko-krajinárskej súťaže (alebo súťažného dialógu), ktorá by sa komplexne zaoberala celým územím od Mosta Lanfranconi až po Starý most. Riešila by pritom aj plochu nábrežnej komunikácie od fasád domov až po vodný tok. Zapojené by pritom do nej bolo nielen mesto, ale aj mestská časť, lokálni investori, Verejné prístavy a správa vodného toku.
Výstupom by mohlo byť také riešenie, ktoré by skutočne premenilo túto komunikáciu na mestský bulvár s pridruženou promenádou, kde by prím hrali chodci, cyklisti, verejná doprava a až potom automobily. Výsledky by pritom boli záväzné a neviedli len k teoretickému konceptu, ako v prípade súťaže na Južné predmestie. Súčasťou návrhu by bola aj etapizácia, príp. stratégia postupných úprav.
Ak by malo mesto v rukách takýto materiál, omnoho jednoduchšie by dokázalo verejnosti komunikovať, prečo zvolilo dané riešenie. Taktiež by sa vedelo vyhnúť omylom, ktorých je v území dosť – či už je to výber piatich rôznych typov povrchov prakticky na jednom mieste, umiestňovanie nevhodných monumentov alebo otázne zásahy do dopravy.
Špičkovo obnovené nábrežie by obraz Bratislavy zmenilo dramatickým spôsobom. Išlo by o najkrajšiu promenádu v meste a ikonický priestor, ktorý by bol rovnako dôležitý ako historické jadro alebo Bratislavský hrad. Cesta k nemu je dlhá, určite ale nevedie cez nedostatočne vysvetlené alebo náhodilé aktivity, ktoré môžu v konečnom dôsledku spôsobiť viac problémov ako osohu.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


















