Adrian Gubčo 18.08.2026 21:21

Slovenské fiasko. Krajina chce rozvíjať cestovný ruch, namiesto toho sa prepadla

Cestovný ruch by mal patriť k významným pilierom ekonomiky krajiny. Hlása to prakticky každá vláda za posledné desaťročia, napriek tomu sú dáta neúprosné – oproti roku 2019 je počet návštevníkov nižší, kým mnohé blízke krajiny naopak výrazne stúpli. Krajina v čomsi zlyháva a nie je to len marketing.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Pre Slovensko je cestovný ruch potenciálne významný zdroj príjmov. Podľa OECD, v roku 2023 sa podieľal na tvorbe HDP v objeme 2,3% a pracovalo v ňom 7% celkovej pracovnej sily. To je v preklade asi 169,5-tisíc pracovných miest. V roku 2025 krajinu navštívilo asi 2,4 milióna zahraničných turistov, čo je nárast o 11,8% oproti roku 2024. Domáci návštevníci tvorili asi 62% zo všetkých návštevníkov.

Tak OECD, ako aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR si všímajú, že ku koncu roka narástol počet zahraničných cestujúcich, čo je dané pravdepodobne otváraním nových leteckých liniek na bratislavskom letisku. Bratislava je zároveň s prehľadom najnavštevovanejšou destináciou, keď do Bratislavského kraja smeruje až 40% návštevníkov (a do Bratislavy až 37,7% zahraničných turistov). Do Vysokých Tatier smerovalo 4,2% zahraničných turistov, do Košíc 4,1%, rovnako ako do Demänovskej doliny.

Jednotlivé čísla vyznievajú pomerne trúchlivo v porovnaní s predpandemickým rokom 2019. Počet prenocovaní klesol o 8,6%, klesol priemerný počet prenocovaní a celkový počet návštevníkov klesol o 0,8% (podľa OECD dokonca o 2%). Slovensko sa tak dostalo do rebríčka krajín, ktoré turistov skôr strácali, je na 19. mieste. Mnohé iné krajiny pritom rástli – z európskych možno spomenúť Nórsko (28%), Srbsko (27%) a Dánsko (22%).

Analýza OECD prináša pohľad na existujúce politiky vo vzťahu na rozvoj cestovného ruchu. Krajina chce v tomto roku investovať asi 41,7 miliónov eur do podpory cestovného ruchu a ďalších 17,2 miliónov na marketing. Stratégia pre rozvoj (udržateľného) cestovného ruchu je vo vývoji, pričom sa bude pracovať s výhľadom do roku 2035.

K prioritám má patriť konkurencieschopnosť sektora s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu, udržateľné destinácie s vysokou kvalitou pre život domácich alebo funkčný a flexibilný model manažmentu cestovného ruchu. V praxi to znamená menej podpory pre sezónne typy produktov a atrakcií, napríklad lyžiarskych stredísk v nižších polohách, naopak sa posilní podpora celoročných aktivít (turistika, wellness, kultúra).

Taktiež sa podporuje ekologický cestovný ruch, má sa transformovať vzdelávanie a zvýši sa dôraz na využívanie digitálnych technológií, čo zahŕňa aj lepší dohľad nad online poskytovateľmi ubytovania (vrátane AirBnB). Štát by chcel posilniť návštevnosť rurálnych a zaostalejších regiónov a znížiť tlak na najnavštevovanejšie lokality.

Je otázne, či tieto ciele prispejú k zvýšeniu významu cestovného ruchu v ekonomike. S podielom 2,4% na HDP je Slovensko hlboko pod priemerom OECD, kde sú to zhruba 4%. Počet zamestnaných v tomto segmente je o čosi vyšší, keďže pre krajiny OECD je to 6,3%, čo zas hovorí o efektivite. Turisti tu navyše míňajú menej peňazí.

Zdroj: OECD

Tento problém sa pravdepodobne nevyrieši len investovaním do marketingu – hoci mnohí tvrdia, že problém spočíva v tom, že sa „nevieme predať“. Aj keď to je čiastočne možné, susedné Česko investuje do cestovného ruchu asi jeden a pol miliardy korún, teda zhruba 62 miliónov eur. Napriek tomu sa mu podarilo v roku 2025 pritiahnuť 10,9 milióna zahraničných turistov, čo je síce minimálny nárast oproti roku 2019 (0,1%), ale ide stále o veľkorysé číslo.

Netreba si robiť ilúzie, že Slovensko niekedy dosiahne české alebo nebodaj rakúske čísla (33,5 milióna turistov). Na to mu chýbajú silné a medzinárodne známe destinácie ako Praha, Viedeň alebo Alpy. Napriek tomu sa aj v tomto skrýva jeden z problémov, ktorým krajina trpí.

Nedostatkom nie je totiž len menší počet atrakcií a destinácií, ale aj ich stav, ktorý je ruka v ruke so stavom infraštruktúry. V tomto smere sa stačí pozrieť do niektorých z našich najnavštevovanejších lokalít vrátane Vysokých Tatier, Demänovskej doliny, Košíc, Liptovského Mikuláša, Piešťan a v neposlednom rade aj do Bratislavy. Všetky tieto miesta spája zlý stav infraštruktúry verejnej dopravy, predovšetkým železničnej, rovnako ako katastrofálna úroveň verejného priestoru aj viacerých pamiatok.

V prípade Vysokých Tatier sú oslavované pohľady na horskú panorámu alebo ikonické plesá, chodníky v jednotlivých osadách sú však spravidla z asfaltu, narušené, niekedy úplne chýbajú. To isté platí o cyklotrasách. Rekonštrukcia Námestia sv. Egídia v Poprade začala len tento rok. Demänovská dolina miestami pripomína mesačnú krajinu a Jasná nekoncepčné stavenisko. Donovaly sú príkladom, ako sa nemá rozvíjať horské prostredie, v Piešťanoch musel byť uzatvorený Kolonádový most a na Kúpeľnom ostrove chýbajú udržiavané chodníky, Liptovský Mikuláš je prerazený širokou cestou.

V Košiciach je na južnom konci Hlavnej parkovisko, Námestie osloboditeľov aj so Štúrovou sú učebnicovým príkladom neschopnosti využiť verejný priestor a Jakabov palác chátra už dlhé roky. V Bratislave sa začala obnova Námestia SNP len v minulom roku, stále však zostáva mnoho priestranstiev, ktoré potrebujú veľkú investíciu – ľavobrežné dunajské nábrežie, podmostie Mosta SNP, Kollárovo námestie, Panenská, Štefánikova a významné kultúrne pamiatky vrátane Slovenského národného divadla alebo Slovenského národného múzea.

Potom sú tu ešte železničné stanice a predstaničné priestory, ktoré od návštevy skôr odrádzajú. Vedenie ŽSR sa dosiaľ nenaučilo, že sa oplatí spolupracovať s dobrými architektmi, ojedinelé rekonštrukcie staníc preto prinášajú len zmiešané výsledky a pocit, že sa vlastne veľa nezmenilo. Napokon aj jeden z najväčších úspechov posledného obdobia – rozlietanie bratislavského letiska – čoskoro narazí na limit v podobe kapacity aj podoby terminálu. Ide totiž o utilitárnu stavbu bez výraznejšej dizajnovej ambície. Čo stačilo v roku 2012, nestačí v roku 2026.

Ak chce byť Slovensko príťažlivé, úspešné, lákať ľudí na opakované návštevy a zároveň aj zvyšovať cestovných ruchom kvalitu života, malo by popri marketingu začať investovať do toho, ako vyzerá: dať samosprávam peniaze na obnovu námestí, ulíc a parkov, vybudovať špičkové medzinárodné kongresové centrum alebo centrá, opraviť stanice a ich okolie po architektonických súťažiach, spraviť z letiska dizajnovú ikonu, rozširovať cyklotrasy, zvýšiť investície do záchrany pamiatok, najmä hradov, kaštieľov či kláštorov, alebo podporovať zoologické záhrady. Zároveň by malo odstraňovať reklamu, nepodporovať nekvalitnú architektúru a dbať na ochranu prírodných krás.

Druhá Praha sa vybudovať nedá a Slovensko by sa o to nemalo ani pokúšať. Súčasný cestovný ruch hľadá v čoraz väčšej miere iné kvality – autenticitu, bezpečné a zdravé prostredie, kvalitné životné podmienky. V konečnom dôsledku tak môže byť omnoho príťažlivejšia krajina, z ktorej cítiť záujem o okolie, ako miesto, kde sú slová ako dobrý vkus, kultivovanosť, primeranosť a kultúra považované za nadávky. Napriek tomu sú práve to kľúčové heslá, okolo ktorých by sa mal točiť rozvoj (nielen) cestovného ruchu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.