Adrian Gubčo 21.07.2026 10:02
Veľké očakávania sa potvrdili. Z Bratislavy sa stáva turistický hit, silnejšie letisko mení tvár mesta
Za posledný rok sa dramaticky zmenil význam bratislavského letiska. Veľký nárast počtu liniek sa prejavil aj na počte cestujúcich, pričom podstatná časť z nich nie sú Slováci, ale návštevníci zo zahraničia. Mnoho z nich zostáva v Bratislave, resp. za ňou cielene chodí. Výsledkom je citeľné zlepšenie situácie v cestovnom ruchu, čo ovplyvní tvár slovenskej metropoly.
Ilustračné zábery. Autori: Nino Belovič, Adrian Gubčo / YIM.BA
Medzinárodné letisko M. R. Štefánika prešlo za posledný rok výraznou premenou. Otvorenie bázy spoločnosti Wizz Air a zvýšenie aktivity existujúcej aerolinky Ryanair prispelo k dramatickému nárastu počtu liniek a spojení. Ešte nikdy nebola Bratislava tak dobre prepojená s európskymi metropolami ako v súčasnosti, a to aj napriek absencii iných ako nízkonákladových aerolínií. Táto zmena sa prejavila aj na náraste počtu cestujúcich.
Potvrdzujú to aj pravidelne zverejňované štatistiky, pri ktorých letisko štandardne vykazuje viac ako dvojnásobný nárast počtu pasažierov oproti minulému roku. Kým za celý minulý rok prešlo letiskom 2.438.215 cestujúcich – a to bol najlepší rok – tento rok bol dvojmiliónty cestujúci zaznamenaný na začiatku júla. Celkovo sa očakáva, že tento rok ním prejdú viac ako štyri milióny ľudí, čo bude absolútny rekord.
Tento nárast sa neprejavuje len na letisku, ale aj Bratislave ako celku. Letiskom totiž prechádzajú nielen slovenskí cestujúci, odchádzajúci sa a vracajúci sa z pobytov v zahraničí, resp. na východe republiky, ale aj množstvo cudzincov – pri niektorých letoch je to dokonca väčšina. Niektorí z nich sú pracujúci, smerujúci do Bratislavy alebo Viedne, veľká časť z nich sú však aj turisti, ktorí chcú navštíviť tento región vrátane slovenskej metropoly.
Kladný vplyv rastu letiska potvrdzuje aj Nina Erneker, predsedníčka predstavenstva Bratislava Tourist Board. „Určite áno. Pozitívny vývoj leteckej dostupnosti sa odráža aj na výsledkoch cestovného ruchu v meste,“ konštatuje. „Už dnes môžeme potvrdiť, že Bratislava sa v niektorých ukazovateľoch dostala nad úroveň roku 2019.“ Tento rok bol pritom v histórii cestovného ruchu najúspešnejším.
Jej slová potvrdzujú aj štatistiky. V počte prenocovaní boli tento rok výrazne prekonané čísla za minulý rok a vyššie sú aj oproti roku 2019. V januári bolo napríklad v Bratislave zaznamenaných 146-tisíc prenocovaní (oproti 126-tisíc v januári 2025 a 142-tisíc v januári 2019) a toto číslo priebežne rástlo až do mája, keď to bolo 246-tisíc prenocovaní. Za február, marec aj apríl má Bratislava lepšie čísla ako v roku 2019, výnimkou je len máj, treba však pripomenúť, že v máji 2019 sa v meste konali Majstrovstvá sveta v hokeji.
Podľa Bratislava Tourist Board vyplývajú zo štatistík niektoré kľúčové závery. Prenocovania rastú rýchlejšie ako počet návštevníkov, čo indikuje dlhšie pobyty a vyššiu kvalitu záujmu o mesto. Ten je zároveň vyšší ako pred pandémiou, čo je nemalý úspech. Prenocovania sú navyše lepšie rozložené aj mimo kľúčové dni.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Návštevnosť letiska tak začína meniť tvár cestovného ruchu. Erneker vidí vzťah aj na základe návštevníkov, ktorí vo zvýšenej miere do Bratislavy prichádzajú – sú to najmä ľudia z regiónov, kde sa v najväčšej miere posilnilo spojenie. „Oficiálne dáta o profile návštevníkov v tejto súvislosti nemáme k dispozícii, avšak zdrojové trhy naznačujú veľmi priaznivý vývoj. Aktuálne evidujeme výrazné nárasty najmä návštevníkov z Talianska a Španielska. Cítime to aj v návštevnosti nášho turistického informačného centra a na predaji destinačnej karty Bratislava Card,“ približuje. Za dôležité destinácie považuje najmä Berlín, Rím, Londýn či Barcelonu.
Z prítomnosti nových návštevníkov by mali profitovať aj hotely, ktoré mali v Bratislave tradične problém s obsadenosťou, najmä mimo sezóny. Teraz sa ale podľa Erneker dvíha. „Obsadenosť hotelov v centre Bratislavy sa aktuálne pohybuje približne na úrovni 75–80%. Ide však o neoficiálne údaje získané z trhu. Mierne sa dvíha aj ADR (Average daily rate),“ konkretizuje.
Nízka obsadenosť hotelov bránila príchodu nových hotelových reťazcov, iní majitelia dokonca zvažovali transformáciu existujúcich hotelových kapacít na iné funkcie. „V minulosti sme zaznamenali úvahy niektorých hotelov o konverzii hotelových kapacít na apartmánové bývanie,“ súhlasí aj Erneker. Ide síce o podobné využitie, v konečnom dôsledku ale slúži inému typu zákazníka.
V tejto chvíli ešte nevie povedať, či došlo zo strany prevádzkovateľov hotelov k prehodnoteniu plánov na ich ďalšie udržiavanie. Podľa informácií YIM.BA sa skutočne pripravovala premena minimálne dvoch známych hotelov na iné funkcie. Minimálne jeden z nich si však funkciu ponechá, pri druhom je ale táto perspektíva menej pravdepodobná.
Čo sa týka nových hotelových reťazcov, zatiaľ sa vstup novej značky predpokladá len v prípade hotela Kyjev. Ten je pred začiatkom rekonštrukcie, po ktorej sa premení na dizajnový mestský hotel, za ktorým bude stáť jeden z najväčších globálnych operátorov.
V iných prípadoch považuje ich príchod Erneker nateraz za predčasný. „Pri niektorých developerských projektoch sa spolupráca s medzinárodnými hotelovými značkami zvažuje. Ide však o projekty v prípravnej fáze s horizontom viacerých rokov, preto v súčasnosti nie je možné príchod konkrétnej značky oficiálne potvrdiť,“ zhŕňa. Hotely aktuálne chýbajú aj v novom downtowne, kde sa nachádza v podstate len jeden významnejší.
Za dôležité Erneker považuje, že sa mení legislatívne prostredie v súvislosti s krátkodobými prenájmami. „Vítame zmenu v legislatíve, vďaka ktorej sa sprehľadní trh s krátkodobým prenájmom (Airbnb / Booking.com). Sľubujeme si od toho aj vyšší výber dane za ubytovanie v meste,“ uzatvára. Už dnes mesto inkasuje zo zvýšenej dane z ubytovania vďaka rastúcemu cestovnému ruchu milióny eur navyše, takýmto spôsobom by sa mohli príjmy ešte zvýšiť.
Zvyšujúca sa miera návštevnosti Bratislavy má v súčasnosti pozitívne dopady na tvár aj ekonomiku mesta. Napriek určitej kritike, namierenej voči bytom, poskytovaným ako AirBnB, a ich prevádzkovateľom, ide skôr o drobné, lokálne problémy. Ako celok slovenská metropola z rastúceho záujmu profituje.
Dôvodov je viacero. Ako bolo spomínané, rastú príjmy z dane za ubytovanie, ktoré sa momentálne pohybujú v miliónových hodnotách. Tento rok sa očakáva výber vo výške deväť miliónov eur (oproti bezmála 8,5 miliónom z minulého roka), čo je pre finančne podvýživené mesto ako Bratislava obrovská pomoc. Paradoxne, Bratislava Tourist Board dostane tento rok menej peňazí, čo je chyba.
Prílev návštevníkov zároveň prispieva k udržaniu a rozvoju hotelového segmentu. Mnohé hotely sa nachádzajú vo vzácnych budovách a prispievajú k ich udržiavaniu, zároveň sú spojené so službami nielen pre turistov, ale aj domácich. Hotelieri platia dane štátu, z čoho v konečnom dôsledku profituje celá krajina.
Napokon sú tu poskytovatelia rozličných služieb pre návštevníkov – či už ide o segment gastronómie, kultúry, retailu, prevádzkovateľov rozličných atrakcií atď. Ich aktivita prispieva k vitalite mestského prostredia, zvýšeným daňovým príjmom a zlepšovaniu imidžu mesta. Bratislava môže mať (a aj má) vďaka maloobchodu celkom priaznivý obraz, nakoľko tu vznikajú kvalitné reštaurácie, kaviarne, otvárajú sa galérie, prichádzajú prostriedky na revitalizáciu pamiatok či múzeí a existuje aj priestor pre rozvoj domácich konceptov.
Mesto má zatiaľ len veľmi čerstvú stratégiu rozvoja cestovného ruchu a jeho aktivity sú v tomto smere obmedzené. Podľa toho, čo tvrdia napríklad predstavitelia letiska, je komunikácia s mestom minimálna. BTB má menej zdrojov na marketingové aktivity, hoci práve teraz prichádza moment, aby ich posilnilo. Konečne sa ale ukazuje, aký objem potenciálnych príjmov sa v cestovnom ruchu skrýva.
Niektorí azda vychádzajú z porovnania s Prahou, Amsterdamom, Barcelonou či Lisabonom a obávajú sa, že aj Bratislave hrozí, že ju turisti „prevalcujú“. Na rozdiel od týchto miest ale slovenská metropola objektívne postráda takú veľkú atraktivitu, preto možno len sotva očakávať prítomnosť masového turizmu. Slovenské hlavné mesto je ešte vo veľkosti, keď dokáže prítomnosť turistov zvládať a takmer výlučne z nich profitovať. Musí to ale najprv chcieť.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
