Simona Schreinerová 01.05.2026 13:35

Podoba mesta ako pilier lepšej kvality života. Verejný priestor treba udržiavať, inak hrozí celkový úpadok, zhodli sa odborníci v centre TU-BA

Podoba a funkčnosť verejného priestoru výrazne ovplyvňuje každodenný život v mestách – od správania obyvateľov až po kvalitu vzťahov a celkovú atmosféru. Jeho význam si v čoraz väčšej miere uvedomujú aj samosprávy a verejnosť. O tom, prečo je dôležité venovať pozornosť jeho stavu, ako aj vizuálnemu smogu či zanedbaným lokalitám, diskutovali odborníci na podujatí MIB Talk v bratislavskom Centre rozvoja mesta TU-BA.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mestský priestor ovplyvňuje správanie ľudí

Vzhľad mesta nemožno vnímať ako okrajovú tému. Podoba prostredia, v ktorom sa každodenne pohybujeme, má zásadný vplyv na kvalitu života, zdravie aj medziľudské vzťahy. Charakter verejných priestorov zároveň spätne ovplyvňuje správanie obyvateľov – kultivované prostredie vedie ku kultivovanejšiemu správaniu a naopak.

Výskumy opakovane poukazujú na to, že neporiadok má tendenciu sa koncentrovať tam, kde už existuje. Ak je priestor zanedbaný, pravdepodobnosť jeho ďalšieho zhoršovania rastie. Jedným z prvých prejavov degradácie býva aj vizuálny smog v podobe nadmernej reklamy.

Aj tejto téme sa venovala ďalšia diskusia MIB Talk v rámci TU-BA, kde vystúpili Veronika Rút z iniciatívy Naše kultivovaná města, Oto Nováček, gestor koncepcií verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy, a Dušan Ševela, head of design development v spoločnosti Alto Real Estate.

Význam estetiky a kvality prostredia podľa konzultantky miest Veroniky Rút dávno potvrdzujú dáta. „Zo všetkých dostupných výskumov je jasné, že priestor okolo nás výrazne ovplyvňuje a pokiaľ chceme úspešne čeliť všetkým výzvam, ktoré sa na nás dnes valia, musíme sa o prostredie v meste starať -  to nás urobí silnejšími,“ zdôraznila česká medziodborová dizajnérka, autorka niekoľkých manuálov verejných priestorov a konzultantka miest v procese eliminovania vizuálneho smogu. 

Veronika Rút spolu so svojím tímom spolupracuje s desiatkami českých aj slovenských miest, ktorým pomáha odstraňovať reklamu a kultivovať priestor. Vo svojej práci postupne prišla na to, že vonkajšou reklamou to len začína – keď chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, potrebujeme sa zamerať aj na dopravné značenie, infraštruktúru, mobiliár, informačné systémy v meste či zeleň. „Reklamný smog sa dá vyriešiť relatívne rýchlo, ale tie ostatné témy sú zložitejšie – to už sú vzťahy, vyjednávanie, legislatíva,“ konštatuje.  

Konzultantka uviedla príklady z viacerých miest, kde absolvovala náročné rokovania. „Niekedy to vyzeralo, že sa na mieste´zožerieme´, ale napriek tomu sa nám podarilo nájsť konsenzus. To ma len presvedčilo v tom, že akýkoľvek problém je možné vyriešiť,“ potvrdila.  

Reklamný vizuálny smog podľa nej nie je dobrý pre nikoho – napokon ani pre samotného podnikateľa. Estetický, funkčný a živý priestor pritiahne zákazníkov oveľa viac ako priestor zahltený reklamou. Česká dizajnérka uviedla príklad piatich obchodníkov v jednom z českých miest, ktorí spoločne dobrovoľne vyčistili priestor a zainvestovali do sedenia, zelene, mobiliáru. „Tržby sa im takmer okamžite zdvihli o desiatky percent,“ zhodnotila. 

Obchodná ulica v roku 2022. Autor: Adrian Gubčo

Reklamným smogom to začína 

Oto Nováček z MIB ozrejmil, že Metropolitný inštitút Bratislavy sa v téme odstraňovania reklamného smogu od začiatku angažuje spolu s Hlavným mestom a mestskými časťami – najprv pri príprave Princípov a štandardov vonkajšej reklamy, v rámci ktorých sa mapovali v mestských častiach hlavne veľké reklamné plochy, potom pri zmene Územného plánu a zonácii reklamy.  

Vonkajšiu reklamu administratívne a prakticky odstraňuje magistrát ako exekutívny orgán. Podľa posledných dát sa od roku 2019 podarilo mestu odstrániť okolo 1.290 reklamných stavieb.  

Nováček, architekt a gestor koncepcií MIB, na diskusii v TU-BA spomenul viac ako dvadsať hotových manuálov od roku 2019 (konkrétne PaŠ – princípy a štandardy) na skvalitňovanie mesta. Prítomným v publiku priblížil najmä konkrétne príklady, ako sa návody v meste pretavujú do praxe. „Jedno z prvých zadaní pre MIB bolo navrhnúť spôsob, ako správne a funkčne umiestňovať mobiliár v meste,“ zaspomínal si.  

To viedlo k vzniku bratislavského setu Sadni si! aj zavedeniu pražskej lavičky. Neskôr sa manuály venovali povrchom, s čím súvisel aj vznik originálnej Bratislavskej mestskej dlažby. „Povrchy patria k úplne základným a integrálnym mestotvorným prvkom, ktoré zásadne ovplyvňujú to, akým spôsobom si vytvárame obraz o meste,“ vysvetlil Oto Nováček a publiku predviedol viacero rôznych typov povrchov.  

MIB sa od svojho vzniku postupne detailne venoval jednotlivým prvkom - MHD zastávkam, košom, cyklostojanom, balíkomatom, zeleni a množstvu ďalších tém, ktoré rozpracúval do jednotlivých manuálov. Tieto manuály sú dnes zdarma a k dispozícii na stiahnutie aj pre iných odborníkov, samosprávy či investorov.  

Park na Dunajskej prešiel revitalizáciou v rámci iniciatívy Živé miesta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Potrebujeme návody? 

Ďalší hosť a zástupca súkromného sektora Dušan Ševela z Alto Real Estate potvrdil, že bratislavské manuály vo svojich projektoch používajú. „Všetky princípy a štandardy mesta by som rád podčiarkol a povedal, že toto je ten správny smer,“ vyzdvihol ich existenciu. 

Ako vedúci na oddelení dizajnu Alto Real Estate vysvetlil, že ich projekty nie sú len investíciou do objektov, ale súvisia aj s okolím jednotlivých budov. „Nepozeráme sa len po hranicu nášho pozemku, ale zaujíma nás aj, čo sa bude diať za ňou - snažíme sa urobiť čo najširší presah, aby bol projekt verejnosťou prijatý. Snažíme sa komunikovať a radi sa necháme ovplyvňovať architektmi, porotcami súťaží či inými partnermi,“ dodal.  

Princípy a štandardy mesta podľa neho poskytujú prehľadné návody a odporúčania, ktorými sa môžu investori vo svojich projektoch riadiť. „Keď je to pravidlo jasné a zrejmé od začiatku, tak viete, do čoho vstupujete, viete sa na to pripraviť. Dôležité je ako investor nemať prekvapenia po ceste,“ uzavrel na diskusii v TU-BA.  

Diskusia MIB Talk priniesla jasný záver. Aj keď sa niekedy môže zdať, že o všetkom dnes rozhodujú financie, dobrý priestor stojí a padá na aktívnych ľuďoch, či už v samospráve, komunitách, podnikaní či politike. Aj v druhom najchudobnejšom európskom hlavnom meste v rámci EÚ – Bratislave – je preto možné realizovať väčšie či menšie zmeny. „Je to otázka politickej vôle,“ zdôraznila Veronika Rút. 

Prítomní hostia aj publikum potvrdili, že dobrá politická vôľa je výsledkom komunikácie, spolupráce, kreativity, odvahy a energie, ktorú sú skupiny či jednotlivci ochotní do pozitívnej zmeny spoločne investovať. Život v meste nezávisí len od činnosti samosprávy, alebo investorov, mesto často výrazne transformujú aj miestne komunity. Tie majú silu a energiu realizovať zmeny, ktoré nestoja veľa peňazí, ale vyžadujú čas. Práve preto má podpora komunít v mestách taký význam.  

(YIM.BA, MIB)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.