Adrian Gubčo 15.04.2026 20:37

Sen o lepšej Bratislave s konkrétnou podobou. Umelá inteligencia zmení diskusiu o budúcnosti mesta, jej potenciál je obrovský

Rozvoj umelej inteligencie dramaticky mení a zmení mnohé oblasti ľudskej práce. Inak to nebude ani v prípade tvorby mesta – alebo minimálne diskusií o jeho budúcnosti. Skvalitňujúce sa aplikácie na tvorbu obrázkov už dnes predstavujú účinný nástroj na vizualizovanie možných zmien tváre verejných priestorov alebo zanedbaných lokalít. V optimistickom prípade by to mohlo prispieť k presadzovaniu zmien vo verejnom priestore.

Ideové vízie zmien bratislavských ulíc. Zdroj: YIM.BA

Verejná diskusia o budúcnosti miest priťahuje obrovskú pozornosť. Nezapájajú sa do nej len profesionáli a experti – architekti, urbanisti, geografi, úradníci, investori a ďalší – ale aj široká verejnosť vrátane nadšencov a sledovateľov mestských trendov. Odborníci aj občania prezentujú svoje pohľady a názory na riešenie rozličných problémov a snažia sa presvedčiť o ich správnosti širšie publikum.

Problémom zdieľania takýchto predstáv je často obmedzená priestorová predstavivosť mnohých prijímateľov. Veľa ľudí má problém zvizualizovať si, ako sa má zmeniť ulica alebo námestie. Popisy zo strany architektov nezriedka pôsobia abstraktne, nemalej časti verejnosti chýba orientačný zmysel. S týmito komplikáciami sa stretol každý, kto už verejne publikoval svoje úvahy o zásahoch vo verejnom priestore.

Architekti majú v tomto smere výhodu. Ich vzdelanie a profesia ich vybavili schopnosťami, ktoré im umožňujú ich návrhy prezentovať vizuálnym spôsobom, teda v podobe vizualizácií, skíc, situácií, axonometrií, rezov, pohľadov a podobne. V prípade iných aktérov (ak si nechcú zaplatiť architektov) je to horšie. Doteraz boli závislí predovšetkým od slov a neumelých nákresov.

Nástup umelej inteligencie môže toto všetko zmeniť. Ešte dlho nenahradí prácu architektov – rozličné služby pre bežných užívateľov nedosahujú úroveň, aby dokázali spracovať obrovské množstvo podkladov, obmedzení, parametrov, noriem a požiadaviek, s ktorými sú architekti pri tvorbe konkrétnych projektov konfrontovaní. Zatiaľ tak možno výstupy, spracované pomocou AI, vnímať len ako ideové návrhy, ktoré môžu neskôr poslúžiť pri tvorbe skutočných dokumentácií.

Stále však ide „gamechanger“, teda o zmenu hry v kvalite diskusií o budúcnosti mesta. Dnes už prakticky ktokoľvek vie vytvoriť realisticky pôsobiacu víziu, ktorá by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobila (na prvý pohľad) ako dielo skúseného odborníka. Na debatu ostáva, či to prinesie aj vyššie tempo zmien napríklad vo verejnom priestore mesta.

Radlinského ulica. Zdroj: YIM.BA

Táto úvaha je relevantná aj pre Bratislavu. Kvalita verejných priestranstiev je v súčasnosti ťažiskovou témou pre vedenie mesta, ale aj významnú časť verejnosti. Diskurz sa postupne presúva od podpory automobilizmu a rozširovania ciest k zvyšovaniu podielu cyklistickej a pešej dopravy, rozširovaniu chodníkov, vytláčaniu parkovania a lepšej integrácii zelene do prostredia. Nové vízie však naďalej narážajú na odpor ľudí, ktorí sa obávajú zhoršenia kvality života.

Nezriedka ide o zlyhanie predstavivosti. Vcelku konzervatívna slovenská spoločnosť ťažšie prijíma zmeny, s ktorými nemá priamu skúsenosť, prípadne netuší, čo od nich má očakávať. Preto preferuje zachovaniu statusu quo, a to aj napriek tomu, že sama cíti, že nejde o ideálne riešenie. Bratislava sa v tomto smere od zvyšku krajiny veľmi neodlišuje.

Preto zlyhávajú mnohé projekty, a to na vcelku podivných argumentoch. Na Dulovom námestí napríklad verejnosť protestuje proti obnove časti námestia kvôli obave so zvýšenia pohybu počtu ľudí a prítomnosti osôb s asociálnym správaním. Na Košickej sa niektorí obávajú deštrukcie zelene v dôsledku prítomnosti pripravovanej električkovej trate. Všeobecným terčom odporu je strata parkovania a cyklotrasy sú pre niektorých nepriateľom číslo jedna.

Už dnes však možno argumentovať kvalitnejším a príťažlivejším prostredím, príjemnejšími ulicami, zdravšou mobilitou a vyššou udržateľnosťou – a to všetko sa dá veľmi realisticky zobraziť vďaka výstupom umelej inteligencie. Séria jednoduchých príkazov (promptov) dokáže úplne zmeniť pohľad na potenciál niektorých priestorov.

Prirodzene, nové technológie nezmenia pohľady najzarytejších odporcov. Práve naopak, výstupy z AI budú pre nich muníciou, tak ako to je už dnes v prípade akýchkoľvek iných materiálov. Vždy ale existuje veľká skupina nerozhodnutých ľudí, ktorým chýba dostatok zreteľne podaných informácií, aby si vedeli utvoriť vlastný názor.

Záhradnícka ulica. Zdroj: YIM.BA

Bratislava by tak mohla byť na prahu novej éry v tvorbe verejného priestoru. Dlhodobo trpel nezáujmom, nedostatkom financií, nízkou odbornosťou aj priamym ničením, najmä v dôsledku divokého parkovania. Dnes sa jeho perspektíva obracia, slovenská metropola však stále zaostáva za vyspelejšími mestami. Netreba pritom chodiť do Kodane, Amsterdamu alebo iných omnoho bohatších miest. Exceluje aj Ľubľana, Krakov či v poslednej dobe aj Trnava.

Vďaka umelej inteligencii si vieme omnoho lepšie predstaviť, akým mestom by naopak mohla byť – omnoho modernejším, funkčnejším a reprezentatívnejším. Zlepšiť by sa mohli dlhodobo prehliadané lokality aj hlavné mestské ulice. 

Druhým krokom je samotná verejná diskusia. Len obrázky totiž na zmenu nestačia. Nasledovať musí presvedčivá vízia, ako zmeny zrealizovať, stratégia, ako zlepšiť život čo najviac ľuďom bez toho, aby sa iným ublížilo, a plán, ako úpravy aj zaplatiť. To je však problematika, pri ktorej zostane umelá inteligencia ešte dlho pozadu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.