Adrian Gubčo 28.03.2026 15:25

Veľa muziky za málo peňazí. Zmena charakteru krajiny nemusí byť drahá, ak sa robí s vkusom

Slovensko má množstvo problémov, ku ktorým patrí kolabujúca ekonomika, ohrozený sociálny systém, zastarané zdravotníctvo a školstvo, odliv mozgov a mnoho ďalších. Menej sa hovorí o tom, že akékoľvek vyhliadky na lepšiu budúcnosť ohrozuje aj dlhodobo panujúca „blbá nálada“, ktorá vyvoláva obavy zo zmien a bráni reformám. Napraviť by to mohlo vhodne premyslené využitie prostriedkov – a s ním aj dávka dobrého vkusu.

Ilustračné zábery. Zdroj: Andrej Kocian, Mesto Trenčín

Štandardná odpoveď veľkej časti obyvateľov na otázku, čo je najväčšou hodnotou Slovenska, je príroda. V omnoho menšej miere sú to slovenské mestá a obce a ich prostredie. Nemožno sa čudovať. Hoci krajina disponuje mnohými atraktívnymi sídlami, v minulosti bola podstatná časť Slovenska zdevastovaná. Pôvodná komorná zástavba v mestách i na vidieku bola odstránená a nahradená modernistickými sídliskami, historické pamiatky zničené a tradičná krajina narušená.

Posledné desaťročia neboli taktiež láskavé. Regionálne cesty aj vnútromestské ulice sú pokryté záplavou reklamy, zatepľovanie posunulo hranice gýča do netušených diaľav a viaceré verejné priestory sa premenili na sklady automobilov. V mnohých smeroch sa prehĺbil úpadok infraštruktúry, zvlášť v porovnaní so susednými krajinami. To všetko pôsobí na obyvateľov a prispieva k zlej nálade.

Slovensko v posledných desaťročiach zažilo niekoľko období, keď existovali dôvody na optimizmus – ekonomike sa darilo, rástli mzdy a znižovala sa nezamestnanosť. Napriek tomu to viditeľné veľmi nebolo. Krajina „využila“ ekonomický rozvoj na masívne financovanie sociálnych programov a zanedbala investície, čo sa dnes naplno prejavuje.

Spokojnosť ľudí klesá – podľa World Happiness Report bolo Slovensko v roku 2025 54. najšťastnejšou krajinou na svete, čo je najhoršie od roku 2011. Predbehli ho aj mnohé chudobnejšie štáty. Zo susedov sú na tom horšie Maďarsko a neprekvapivo Ukrajina, Rakúsko, Česko a Poľsko sú však na tom výrazne lepšie.

Optimizmus v týchto krajinách je daný viacerými faktormi. Jedným z nich je však nepochybne aj fakt, že Rakúsko, Česko aj Poľsko viditeľne napredujú. Verejné investície smerujú do rozvoja školstva, vedy, výskumu, zdravotníctva, infraštruktúry, bývania, kultúry a v neposlednom rade aj do verejných priestorov. Naostatok, tieto projekty sú nezriedka na špičkovej úrovni, čo dodáva ďalšiu úroveň každému investovanému euru.  

Slovensko prirodzene dnes nie je v stave, aby si mohlo dovoliť miliardy eur na veľké strategické projekty (hoci niekoľko ich – najmä vďaka európskej podpore – realizuje). Aj napriek konsolidácii však má dostatok prostriedkov na to, aby sériou premyslených investícií vedelo realizovať zlepšenia, ktoré zmenia pocit mnohých obyvateľov z toho, v akom stave ich okolie a krajina vlastne je.

Neveľmi náročné investície by vedeli zmeniť charakter mnohých slovenských miest. Zdroj: Totalstudio / Mesto Pezinok

Štát by mal začať tam, kde je najviac obyvateľov a kde budú najviac benefitovať z relatívne nenáročných zásahov. Ide predovšetkým o verejné priestory miest a obcí, ktoré sú na Slovensku vo všeobecnosti v zlom stave. Fond vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur – menej, ako „konzultačné služby“ zo strany spriaznených spoločností na niektorých ministerstvách – určený pre samosprávy priamo na tento účel by mohol dokázať zázraky.

Dotácia z takéhoto fondu by bola pritom podmienená dôrazom na kvalitu projektu. Podporované by boli tie úpravy, ktoré by boli výsledkom architektonickej súťaže, mali by za sebou renomovaného architekta alebo vychádzali z manuálu verejných priestorov. Vhodný by bol azda aj bodový systém, aby mali výhodu krajské mestá, lokality UNESCO, mestské či vidiecke pamiatkové rezervácie alebo kúpeľné mestá.

Išlo by v podstate o reprízu systému, ktorý v minulosti zaviedlo Ministerstvo kultúry SR za účelom revitalizácie obecných knižníc. Vďaka tomu sa v Bratislave aj inde na Slovensku podarilo obnoviť viacero inštitúcií s fantastickými výsledkami. Nie je prekvapením, že súčasné vedenie ministerstva už takúto podporu neposkytuje.

Nanešťastie, zdá sa, že práve výkon súčasného vedenia rezortu kultúry je verným obrazom úrovne a kultúrnosti pri riadení štátu. Asi nemožno očakávať, že by Slovenská republika dnes začala masívne iniciovať architektonické súťaže, podporovať samosprávy a rozvíjať verejné priestory, keď v prípade súťaží už dvakrát ukázala, že o ne nemá záujem a v iných prípadoch nevyužila šancu na lepšie riešenie (Hlavná stanica). Napriek tomu ide o jednu z najmenej náročných možností, ako zmeniť celkovú náladu v spoločnosti.

Bratislava často opakuje, že v kvalitnom verejnom priestore sa k sebe ľudia správajú lepšie a sú milší. Opiera sa pritom o medzinárodné výskumy a štúdie, ktoré túto domnienku potvrdzujú. Tento prístup by sa mal zreplikovať naprieč celou krajinou. Samosprávy by získali nové možnosti, ako skvalitniť život občanov a pritom aj zatraktívniť svoje prostredie. V konečnom dôsledku by išlo o investíciu nielen do spokojnosti ľudí, ale aj atraktivity Slovenska ako takého.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.