Zelená oáza v centre Bratislavy sa otvára. Kochova záhrada je obnovená, do mesta sa vrátil klenot záhradnej architektúry
Bratislava je bohatšia o ďalší zrevitalizovaný verejný priestor. Tento je však výnimočný – ide o obnovenú funkcionalistickú Kochovu záhradu, ktorá vznikla v 30-tych rokoch 20. storočia. Už v tom čase bola oslavovaná, v posledných desaťročiach ale bola zdevastovaná. Po aktuálnej rekonštrukcii sa prinavrátila jej atraktívna podoba, vďaka čomu obyvatelia aj návštevníci mesta získali výnimočné zelené zákutie.
Autor: Dominik Jursa / YIM.BA
Namiesto vzácnej zelene tony odpadu
Spomedzi bratislavských verejných priestorov patrí Kochovej záhrade mimoriadne miesto. Vznikla už na začiatku 30-tych rokov minulého storočia, keď významný lekár Karol Koch transformoval vinohrad v susedstve súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia. Už toto sanatórium bolo výnimočné – ide o významné dielo medzivojnovej funkcionalistickej architektúry od Dušana Jurkoviča, Jindřicha Merganca a Otmara Klimeša.
Na vysokej úrovni bola aj záhrada. Výsadbu zelene v záhrade spracoval a realizoval český botanik, záhradník a tvorca Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák, vďaka čomu sa Kochovej záhrade zvyklo hovoriť aj „Malé Mlyňany“. Využil terénne a mikroklimatické podmienky, čiastočne dané aj umiestnením sanatória, vďaka čomu sa tu uchytili rozličné exotické alebo vždyzelené rastliny. Zeleň bola doplnená o sochy, chodníčky a slnečný kúpeľ.
Až do prvej dekády 21. storočia však záhrada zápasila s nedostatočnou údržbou a záujmom, čo viedlo k jej zanedbaniu, zarasteniu a koncentrácii sociopatogénnych javov. Rekonštrukcia sanatória na exkluzívnu pôrodnicu na tom veľa nezmenila.
Rozhodujúcim hráčom sa stala až nezisková organizácia Národný trust, ktorá začala od roku 2007 záhradu sprístupňovať v rámci podujatí Víkend otvorených parkov a záhrad alebo Dní európskeho kultúrneho dedičstva. O návštevu priestoru bol obrovský záujem, čo viedlo aj k veľkej dobrovoľníckej aktivite. To pomohlo aspoň pri základnom čistení záhrady a udržiavaniu záujmu o jej budúcnosť.
Ďalším zásadným míľnikom bol rok 2022, keď záhrada prešla do vlastníctva a správy Hlavného mesta. S predošlým vlastníkom, Ministerstvom vnútra SR, sa dohodlo na zámene pozemkov pod hasičskými zbrojnicami. Ako bolo zistené, v dôsledku absencie systematickej údržby došlo k úbytku druhovej pestrosti drevín alebo narušeniu architektonických súčastí a výtvarných diel.
Napriek tomu sa záhrada začala už v tom čase čiastočne upravovať a sprístupňovať. „Som veľmi rád, že sme osud Kochovej záhrady zobrali do vlastných rúk a v podstate okamžite po jej prevzatí sme tu začali s postupnými úpravami,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo. Ich súčasťou bolo upratovanie, vyvezenie desať ton odpadu, orezy, opravy schodísk alebo oporných múrov pri bazéne či osadenie lavičiek. Aj provizórne upravená záhrada si našla obľubu.
Zároveň sa ale začala pripravovať aj komplexná revitalizácia celého priestoru vďaka spolupráci s partnermi aj dostupnosti európskych zdrojov. „Veľké poďakovanie patrí partnerom v rámci programu Interreg Slovensko – Rakúsko ako aj Nadácii VÚB banky, vďaka ktorým sme sa mohli pustiť aj do komplexnej obnovy tohto unikátneho miesta,“ povedal Vallo.
Práce začali v lete 2025, pričom sa postupovalo podľa projektu, vypracovaného Katedrou architektúry na Stavebnej fakulte STU pod vedením architektky Emy Ruhigovej a v spolupráci s krajinnou architektkou Tamarou Reháčkovou. Víťazom verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby sa stala spoločnosť KONTI za 545.863,69 eur s DPH.
Atraktívnym prvkom je bývalý bazén, premenený na vodný prvok. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA
Pokojný priestor pre oddych v zeleni
V rámci obnovy boli zrekonštruované vonkajšie oporné múry okolo záhrady, vybudované návštevnícko-interpretačné centrum, ako aj zázemie pre návštevníkov. Obnovené boli chodníky, lavičky a celý mobiliár. Vyčistené a ošetrené boli aj sochy v záhrade a došlo tiež k rekonštrukcii bazéna, ktorý poslúži ako vodný prvok.
Taktiež bola zrealizovaná nová výsadba. Ako približuje mesto, jej cieľom je čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovávať zbierkový charakter záhrady. Okrem viac ako desiatky nových, mladých, zdravých stromov tu pribudlo aj vyše 500 kríkov, tisíce trvaliek či vodné rastliny. Všetky zásahy boli konzultované s Krajským pamiatkovým úradom, nakoľko záhrada je chránená ako národná kultúrna pamiatka.
Podľa Zuzany Stanovej z Národného trustu má byť záhrada pre verejnosť naplno otvorená v priebehu zajtrajška, teda stredy, 20. mája. Ako pripomenula, oproti minulosti sa predĺžia prevádzkové hodiny, a to aj vďaka novému osvetleniu či kamerovému systému, čo zvýši bezpečnosť. V informačnom centre bude pracovať jeden zamestnanec alebo dobrovoľník Národného trustu.
Zaujímavým prvkom je absencia smetných košov. Išlo o vedomý krok, ktorým chceli zástupcovia Národného trustu dosiahnuť, aby sa ľudia správali uvedomelo a prípadné odpadky si brali so sebou. Druhým dôvodom je aj obava z narušenia architektonickej podoby chránenej záhrady. Nejde však o definitívne rozhodnutie.
Revitalizáciu privítali napokon aj zástupcovia pôrodnice Koch. Podnet na predĺženie otváracích hodín prišiel údajne od nich, preto sa pravdepodobne neobávajú, že by záhrada narúšala prevádzku pôrodnice.
Riešenie záhrady totiž neumožňuje ani nepodporuje masívnu návštevnosť. Priestor nie je vhodný pre stretnutia väčšieho počtu ľudí, oslavy ani návštevy rodičov s kočíkmi, nakoľko je výrazne členitý. Povrchy boli s ohľadom na históriu riešené mlatom, čo tiež nie je pre túto skupinu návštevníkov ideálne. Umiestnená tu nie je (minimálne nateraz) ani žiadna kaviareň. Pôjde tak vyslovene o pokojné, oddychové miesto s mimoriadne zeleným charakterom.
Informačné centrum. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA
Nová atrakcia pre Bratislavu
Pre aktivistov, ktorí sa dlhé roky venovali oživeniu a úpravám priestoru, je dnešok veľkým zadosťučinením. „Po mnohých rokoch dobrovoľníckej práce a úsilia o záchranu Kochovej záhrady sa tešíme, že sa napokon našiel zodpovedný vlastník, ktorý pochopil jej historický, kultúrny aj spoločenský význam a pustil sa do jej komplexnej obnovy,“ ocenila Michaela Kubíková, riaditeľka Národného Trustu n.o.
V tomto smere je podľa nej významný vznik informačno-interpretačného centra. Bude tvoriť zázemie pre vzdelávacie aktivity, komunitné podujatia či aktivity podporujúce fyzické a duševné zdravie. „Prirodzene tak nadväzujeme na odkaz zakladateľa Kochovej záhrady Karola Kocha, ktorý už v medzivojnovom období aktívne presadzoval pozitívny vplyv prírody a kvalitného životného prostredia na zdravie človeka,“ skonštatovala Kubíková.
Význam záhrady pripomenuli aj hostia z Rakúska, ktorí prispeli k jej revitalizácii. „Práve v mestách sú živé a druhovo rozmanité zelené plochy pre ľudí vzhľadom na globálne otepľovanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ povedala Alexandra Strickner za projektového partnera Global 2000. „Teší nás, že sme ako organizácia na ochranu životného prostredia z pozície vedúceho partnera mohli v rámci programu Interreg „Mestá.Záhrady.Rozmanitosť – Bratislava a Viedeň sa spoločne zelenajú“ prispieť k tomu, aby Kochova záhrada opäť rozkvitla – pre obyvateľov Bratislavy, ako aj pre prírodu a biodiverzitu v tomto nádhernom meste.“
Bratislava spoločne s mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto v posledných rokoch urobila pomerne dosť, aby zvýšila kvalitu verejných priestorov v kopcovitých štvrtiach nad Bratislavským hradom a pod Slavínom. Okrem Kochovej záhrady sa postupne zveľaďuje aj Prüger-Wallnerova záhrada (opäť za výdatnej podpory Národného trustu) alebo okolie Horského parku. Obnovená bola Kalvária alebo Hlboká cesta.
Ide o príťažlivú časť metropoly s množstvom hodnotnej architektúry a predovšetkým zachovanou zeleňou. Postupné skvalitňovanie verejných priestorov v území prispieva k zvyšovaniu atraktivity centra a rozširovaniu možností pre trávenie voľného času. Navyše sa tým prekonáva aj nesprávny mýtus, že Bratislava nie je zelené mesto. Práve naopak, hodnotných areálov je tu množstvo a teraz pribudol ďalší.
Štvrť neďaleko centra mesta tak získala doslova novú oázu. Ide o príjemné, komorné, tiché a vzorne upravené miesto. Záhrada prispeje k vyššej biodiverzite, zhodnotí okolie známeho sanatória (pôrodnice) a je v podstate aj atrakciou sama osebe. Ide tak o veľmi vydarený projekt, ktorý obohatil nielen Staré Mesto.
(YIM.BA, HMBA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.




























