Adrian Gubčo 24.05.2023 20:19

Žiadna tragédia sa nechystá. Mesto prezentuje víziu rozvoja Centrálnej rozvojovej osi

Petržalka môže mať pred sebou skvelú budúcnosť. Jej súčasťou je nepochybne aj transformácia Centrálnej rozvojovej osi, teda centrálneho nezastavaného koridoru v susedstve rozostavanej električky. Do budúcna sa na niektorých miestach predpokladá výstavba, voči čomu sa ohradzuje časť verejnosti. Mesto presviedča, že stavebný rozvoj je vo verejnom záujme.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

V urbanistickej štúdii Riešenie centrálnej rozvojovej osi bratislavskej Petržalky sa háji záujem mesta, nie developerov. Uviedol to hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan počas jej utorňajšej (23.5.) verejnej prezentácie. Oproti tomu, čo umožňuje platný územný plán mesta (ÚPN) z roku 2007, štúdia podľa zástupcov mesta výstavbu výrazne redukuje.

„Neprojektujeme, regulujeme. Štúdia neslúži na umiestnenie stavieb. Slúži ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu mesta. Platný územný plán počíta s intenzívnejšou zastavanosťou,“ skonštatoval Šujan. Bližšiu špecifikáciu rozvoja majú priniesť aj územné plány zón (ÚPZ), ktoré môže obstarať mestská časť.

Spracovatelia štúdie i predstavitelia Hlavného mesta poznamenali, že Hlavné mesto je odkázané na rozvoj, nie zánik. Práve so štúdiou treba hovoriť o spoločenskej dohode, ako sa bude mesto rozvíjať, nie o tom, „čo vidím z okna“. Preferujú tiež vnútorný rozvoj daného územia, nie rozširovanie výstavby tak, aby sa prípadne zaberala cenná poľnohospodárska pôda s pozemnou vodou. Hlavný architekt okrem toho pripomenul, že mesto má byť kompaktné, polycentrické, klimaticky odolné, polyfunkčné, obsahovať atraktívne verejné priestory, podporovať verejnú dopravu a zelené.

Centrálna os, teda územie okolo Chorvátskeho ramena, preto nemôže podľa nich zostať naďalej absolútne nezastavaná. „Centrálna os nemôže byť len zelená,“ odkázali občanom, žiadajúcim zachovať viac zelene. Bolo by to podľa nich aj finančne náročné na údržbu.

Niektorí občania sa tiež obávajú, či nová výstavba existujúce bytové domy neznehodnotí. Takéto obavy spracovatelia štúdie označujú za neopodstatnené. Ceny bytov podľa nich zvýši napríklad vytvorenie prestupného dopravného uzla, vnútrobloky so zeleňou či nové miesta na parkovanie. Hlavné mesto sa neobáva ani toho, že by sa mala zhoršiť doprava. Občania totiž poukázali na pravidelné kolóny na mostoch ponad Dunaj. Magistrát verí, že keď sa dobuduje električková trať až na koniec Petržalky, ľudia si na električku zvyknú a budú ju využívať viac než autá. 

Mesto zároveň vyvracia tvrdenia o absencii, prípadne nedostatočnom participatívnom procese pri spracovaní štúdie. Deklaruje, že všetky došlé pripomienky boli zaevidované a so zástupcami všetkých petičných výborov sa dorokovalo. „To však neznamená, že sa všetkým vyhovelo. Nie je však pravda, že sa s nimi nepracovalo. Hľadalo sa optimálne riešenie," poznamenal Šujan. 

Cieľom urbanistickej štúdie bolo pripraviť podklad pre novú reguláciu zástavby územia, podporiť prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena, rozvinúť jeho potenciál, priniesť nové služby i verejné priestory s preferenciou hromadnej a cyklistickej dopravy. Oproti platnému územnému plánu má územiu priniesť väčšiu ochranu. Štúdia nadväzuje na projekt predĺženia električkovej trate, ktorá má viesť pozdĺž Chorvátskeho ramena. Následne sa má začať s obstarávaním územnoplánovacích dokumentov.

Riešené územie má rozlohu 165 hektárov a je rozdelené na sedem sektorov. Väčšinovým majiteľom pozemkov je Hlavné mesto.

 

Vízia možnej budúcnosti prostredia okolo električky. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Verejná prezentácia bola pomerne dlhá a po úvodnom vstupe respondenti – Hlavný architekt aj spracovatelia štúdie – takmer dve hodiny odpovedali na otázky obyvateľov. Nanešťastie, ukázali sa limity daného spôsobu prezentácie. Mnoho občanov odmietalo vnímať odborný názor expertov, ktorí na štúdii pracovali, a nevhodným spôsobom vstupovalo do podujatia. Ako je pri obdobných podujatiach zvykom, počuť bolo najhlasnejších, čo ale nie je reprezentatívne.

Na riziko podobného prístupu poukázala počas nedávnej návštevy Bratislavy aj americká dopravná plánovačka Janette Sadik-Khan. Za osvedčený spôsob označila rozdelenie návštevníkov do menších skupín, pričom každú viedol moderátor. Takto sa k slovu dostali úplne všetci a narušitelia boli umravnení. 

Na druhej strane, racionálnejšia časť verejnosti musela uznať, že pripravované zmeny v Petržalke sú v záujme miestnej komunity. Rozvoj mesta je o robení kompromisov, keďže do prostredia vstupuje množstvo aktérov s rozličnými predstavami o budúcnosti, ktoré sú úplne legitímne. Hľadať medzi nimi balans je extrémne náročné, čo je asi aj príčina, prečo od urbanistickej súťaže po schválenie štúdie prešlo 10 rokov. Jej súčasná podoba nie je z pohľadu jednotlivca dokonalá, ale je to v rámci možností takmer maximum, čo sa dalo dosiahnuť.

Petržalka tak snáď smeruje k lepšej regulácii územia, ktorá sa stane predpokladom pre stavebný rozvoj na oveľa vyššej úrovni. Až po dokončení konkrétnych projektov sa ukáže, že tieto nemajú na lokálne prostredie deštrukčný vplyv. Dovtedy ale prejde ešte mnoho rokov.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.