Adrian Gubčo 03.08.2026 15:32
Odbornosť nahrádza populizmus. Petržalka zvažuje obmedzenie výstavby v blízkosti električkovej trate
Vo vyspelých mestách je štandardom, že cieľom výstavby kapacitnej koľajovej infraštruktúry nie je len riešenie dopravných problémov a prepravy cestujúcich, ale aj podpora stavebného rozvoja. Aspoň čiastočne sa o to usilovala aj Bratislava v prípade predĺženej Petržalskej radiály. Teraz sa to však usiluje prekaziť vedenie Petržalky spoločne so skupinou miestnych poslancov, ktoré si na tejto téme robí kampaň.
Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, zdronu.sk
Výsledok zložitého procesu
Súčasná Petržalka začala vznikať ako naplánované sídlisko v 70-tych rokoch 20. storočia. Jeho koncepcia rátala nielen so vznikom obytných štvrtí, ale aj vybudovaním jednoznačne definovaného centra v blízkosti nosnej linky verejnej dopravy – pôvodne rýchlodráhy (alebo metra), dnes električkovej trate. Išlo o logické riešenie, ktoré by pomohlo znižovať dopravnú záťaž v rámci obytných zón a vnútrosídliskových komunikácií a priblížiť vybavenosť čo najväčšiemu počtu ľudí.
Vývoj v postsocialistickom období však bol odlišný od predstáv urbanistov. Výstavba metra sa zastavila, čo zároveň viedlo k zablokovaniu developmentu v jeho bezprostrednej blízkosti – v území, označovanom ako Petržalská centrálna, príp. rozvojová os. Za desaťročia pasivity lokalita zarástla a vyrástli tu veľké stromy. V mysliach mnohých obyvateľov sa os premenila na park, hoci ním v skutočnosti nebola ani nemala byť.
V minulej dekáde sa rozhodlo o vybudovaní nosného systému MHD na báze električky. Miestna verejnosť sa však postavila voči riešeniu, ktoré vychádzalo z Územného plánu. To rátalo nielen so vznikom tohto systému, ale aj vybudovaním paralelnej štvorprúdovej cesty naprieč Petržalkou. Nasledovať mala rozsiahla výstavba.
Po výraznom odpore sa mesto zaviazalo, že celé územie preplánuje. Zmene Územného plánu mala predchádzať medzinárodná urbanistická súťaž, participácia a príprava urbanistickej štúdie, ktorá by zohľadňovala pripomienky všetkých strán. K hlavným princípom malo patriť odstránenie cesty a zachovanie líniového parku v bezprostrednom okolí Chorvátskeho ramena.
Všetky tieto kroky reálne nastali. Mesto zorganizovalo súťaž, v ktorej sa presadil známy urbanista (a Petržalčan) prof. Kováč. Následne prebehli aj rozsiahle participačné aktivity a po intenzívnych rokovaniach bola spracovaná urbanistická štúdia. K zmene Územného plánu zatiaľ nedošlo, ide však len o otázku času. Vzhľadom na to, že Hlavné mesto je kľúčovým vlastníkom pozemkov v lokalite, už dnes sa v podstate rozhoduje v zmysle štúdie.
O rozsahu prípravných aktivít hovorí aj architekt Viktor Kasala, ktorý bol v tíme prof. Kováča a v súčasnosti pracuje na Útvare Hlavného architekta. „Tento proces trval takmer desať rokov,“ pripomína. „Zahŕňal odborné analýzy, hĺbkové rozhovory s obyvateľmi, dotazníkový prieskum, komunikáciu odborníkov priamo v území, verejné participačné stretnutia, ako aj pripomienkovanie, prerokovanie územnoplánovacieho podkladu a vyhodnotenie podnetov obyvateľov.“
Vznikol tam mimoriadne komplexný a prepracovaný materiál. Nevyhol sa pritom určitým kompromisom – rozsah zachovávanej zelene bol priveľký, na mnohých miestach, kde by bola vhodná zástavba, sa nenavrhovala, a potenciál osi zostal nevyužitý. Napriek tomu ide o drasticky lepšie riešenie oproti súčasnému stavu, keď je električková trať vložená do prakticky prázdneho územia.
Štúdia zachováva množstvo zelených a nezastavaných plôch, kritikom sa nepáči. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Politici chcú referendum
Aj napriek tomu, že má Petržalka k dispozícii takúto víziu, časť miestnej politickej reprezentácie sa ju snaží torpédovať. Politické zoskupenie Krajina, ktoré vzniklo na troskách strany Jablko, totiž prichádza s „občianskou iniciatívou“ v podobe Petržalského referenda. Podpísaní sú pod ňou traja poslanci a jedna poslankyňa z okruhu súčasného starostu.
Odpovedať má na štyri otázky: či bude v Petržalke len jedna parkovacia zóna, či bude prístup k (Veľkému) Draždiaku zadarmo, či má Petržalka od Hlavného mesta dostávať viac peňazí a či sa zakáže výstavba v Petržalskej centrálnej osi, ktorá je bližšie ako 50 metrov od okien existujúcich domov. Iniciátori pripomínajú, že štúdia ráta aj s výstavbou bližšie k existujúcej zástavbe. Výnimku majú mať projekty, ktoré budú obrátené k štítovým stenám existujúcich domov alebo budú nízke.
Politici chcú pre podporu svojho referenda zorganizovať petíciu s cieľom vyhlásiť referendum na dátum komunálnych volieb. V priebehu dneška sa majú na miestnom zastupiteľstve určiť poslanci na overenie petície.
Ako pripomína Viktor Kasala, ide o nahradenie odborného procesu politickou akciou. „Jedno univerzálne číslo nemôže nahradiť odbornú reguláciu konkrétneho územia, ktorá musí zohľadňovať jeho charakter, existujúcu zástavbu, dopravné riešenie, verejné priestory, zeleň a iné potreby obyvateľov,“ vysvetľuje Kasala. „Úlohou územného plánovania je nastaviť pravidlá tak, aby každý nový zásah priniesol existujúcemu územiu vyššiu kvalitu života.“
Ak by naozaj došlo k takémuto zákazu, o vyššej úrovni nemožno ani hovoriť. Ako hovorí aj Kasala, kvalitné mesto nevzniká vytláčaním zástavby, ale jej vhodným začlenením do územia. Dnes už panuje všeobecná zhoda, že mesto sa má rozvíjať najmä vo svojom vnútri, čo je omnoho ekologickejší a udržateľnejší spôsob tvorby prostredia s vyšším potenciálom revitalizácie územia.
Kasala zároveň upozorňuje, že keby takéto pravidlo platilo, nevznikla by ani veľká časť existujúcich domov. „Ak by sme napríklad navrhované pravidlo 50 metrov aplikovali na dnešnú Petržalku, veľká časť panelových bytových domov by túto podmienku nespĺňala. Znamená to snáď, že ľudia v týchto bytových domoch žijú v nekvalitnom prostredí? Že byty v týchto domoch nemajú hodnotu?“ pokladá rečnícku otázku.
V konečnom dôsledku tak ide o populistické referendum. „Mrzí ma, že výsledok dlhoročného odborného a participatívneho procesu sa dnes stáva predmetom politického zápasu. Komplexná otázka rozvoja mesta v ňom bola zjednodušená na jedno číslo – 50 metrov – ktoré síce môže pôsobiť ako jednoduchá odpoveď na zložité obavy, ale v skutočnosti nereflektuje realitu územia ani princípy kvalitného urbanizmu,“ zhŕňa Kasala.
Iniciátori referenda chcú zabrániť projektom ako City Park Petržalka, hoci sa s nimi v štúdii neráta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Petržalka bojuje proti sebe
Postrehy Viktora Kasalu presne vystihujú celú aktivitu skupiny poslancov a zároveň vedenia mestskej časti. Územné plánovanie je mimoriadne zložitá disciplína, nakoľko tvorcovia regulácií musia hľadať kompromis medzi mnohokrát protichodnými požiadavkami množstva skupín. Nemožno pritom preferovať len jednu, nakoľko verejným záujmom je nielen tvorba určitej podoby prostredia, ale aj ekonomický a stavebný rozvoj či doplnenie vybavenosti a bývania.
Poslanci sa však populisticky obracajú na miestne voličstvo so snahou o znegovanie dlhoročného procesu zavedením odborne nepodloženého, amatérskeho a extrémneho návrhu, ktorý má eliminovať akékoľvek zmeny. Ich cieľom je nielen zisk hlasov, ale aj udržiavanie centrálnej časti Petržalky v súčasnom stave, ktorý má ďaleko od kvalitného prostredia pre život.
Poslanci tvrdia, že ide o dôsledok toho, že ich mesto nepočúvalo – ide však o hrubé zavádzanie zo strany ľudí, ktorí sa nevedia zmieriť s výsledkom korektného odborného procesu. Kasala presvedčivo argumentuje, že participácia obdobného rozsahu sa na Slovensku pravdepodobne ešte nikdy neorganizovala (čo vie autor týchto riadkov ako človek, ktorý sa spolupodieľal na jej organizácii, potvrdiť). Taktiež pripomína, že štúdia stanovuje veľkorysú ochranu okolia ramena a zamedzuje aj vzniku podobných projektov, ako je City Park Petržalka.
V konečnom dôsledku tak ide o ďalšie pokračovanie nekonečného príbehu boja Petržalky proti sebe. Vedenie mestskej časti zároveň ukázalo, že nedbá na odbornosť ani férové postupy vo svojej honbe za voličskými hlasmi a tvrdohlavým presadzovaním spiatočníckych postojov, ktoré vo všeobecnosti vedú k zníženiu potenciálnej kvality života obyvateľov. Ak by sa toto referendum podarilo zorganizovať a bolo úspešné, išlo by o tragédiu – a to aj v prípade, že by mesto po správnosti odignorovalo jeho výsledky.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
