Adrian Gubčo 26.05.2025 11:31

Obrovský projekt a architektonická príležitosť zároveň. Bude z nového ZEVO turistická atrakcia?

Jedným z najväčších aktuálne pripravovaných projektov v Bratislave je generálna modernizácia Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). Mesto a jeho spoločnosť OLO a.s. sa tým chce postupne prepracovať medzi lídrov v spracovaní odpadu. Popritom rieši aj otázku podoby zmodernizovaného komplexu – napokon, existujú mestá, kde sa z podobných zariadení stali turistické atrakcie.

Zdroj: Lukáš Ildža Architekti

V bratislavskej lokalite Vlčie hrdlo sa pripravuje modernizácia zariadenia na energetické využitie odpadu. Ide o reakciu na stav existujúcej spaľovne, ktorá je technicky a morálne zastaraná. Investícia sa považuje za kľúčový krok v rozvoji odpadového hospodárstva hlavného mesta, ako aj jeho spádového územia.

Rekonštrukciou a modernizáciou by sa mala zvýšiť celková kapacita, teda všetkých troch kotlov, na 180.000 ton odpadu ročne. Zvýšiť by sa mal tiež tepelný výkon, zo súčasných desiatich megawattov (MW) na 40 MW, rovnako tak elektrický výkon zo súčasných 6,5 MW na 16,5 MW. Kladie sa pritom dôraz na zníženie emisií, zvýšenie energetickej účinnosti a zníženie podielu skládkovania.

Vyrobené teplo by mohlo byť distribuované do väčšieho množstva domácností. Kým v súčasnosti vykuruje OLO 4.000, v budúcnosti by to mohlo byť približne 30.000 domácností. Podľa odhadov by sa použitím už vyrobeného tepla na vykurovanie domácností mohla eliminovať spotreba približne 20 miliónov kubických metrov plynu ročne, čím by sa mohli v Bratislave znížiť emisie CO₂ o približne 40.000 ton ročne.

Predpokladané náklady na výstavbu sa pohybujú v rozmedzí 190 až 250 miliónov eur. V tejto súvislosti už podalo OLO žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Modernizačného fondu vo výške približne 30 miliónov eur, monitoruje tiež iné možnosti financovania a rokuje s bankami. Financovanie z eurofondov zatiaľ nie je možné, keďže nie je vyhlásená žiadna výzva.

Okrem funkčného rozmeru sa projekt vyznačuje aj ambíciou priniesť kvalitné architektonické riešenie, ktoré má presah do urbanistického a environmentálneho kontextu. Štúdiu architektonického riešenia vypracoval ateliér Lukáš Ildža Architekti, ktorého oslovil projektant stavebnej časti Energyline. Generálnym projektantom je VÚEZ.

Návrh sa opiera o snahu vizuálne zjednotiť a esteticky pozdvihnúť areál a všetky dotknuté objekty, ako aj obohatiť ho o jasný koncept. „Je pokusom vytvoriť z tohto doposiaľ výhradne utilitárneho zariadenia jednu z ikon mesta, podobne ako sa ňou stal napríklad CopenHill v Kodani,“ tvrdí architekt Lukáš Ildža.

Ako dopĺňa, z „továrne“ na periférii mesta sa má stať zaujímavosť prístupná verejnosti, turistická atrakcia, ktorá je súčasťou Bratislavy. Architekt v komplexe vidí príležitosť pre popularizáciu vedy a techniky prostredníctvom prezentácie technológií a prevádzky.

Koncept je založený na troch pilieroch. Prvým je farebné zjednotenie jednotlivých častí areálu, pričom by mohla byť využitá tmavosivá farba. Druhým je „zavinutie“ budov do predsadených fasád z ťahokovu, ktoré hmotovo a tvarovo nesúrodé objemy zväzujú do ucelených celkov. Tretím pilierom je červená stuha, teda návštevnícka trasa, ktorá má symbolicky reprezentovať aj cestu odpadu.

Súčasťou návrhu sú tak doplnkové funkcie, ktoré presahujú rámec bežného technického zariadenia. Počíta sa s vytvorením vyhliadkovej plošiny, edukačného a výstavného priestoru či menšieho občerstvenia pre návštevníkov. Aj v tomto smere sa projekt inšpiruje realizáciami v zahraničí vrátane CopenHill. Tu sa kombinuje spaľovanie odpadu s rekreačnými a vzdelávacími funkciami v podobe umelej zjazdovky.

Zámer aktuálne vstupuje do povoľovacieho konania v podobe posudzovania vplyvov na životné prostredie. V prevádzke by mohlo byť okolo roku 2032.

Zdroj: Lukáš Ildža Architekti

Projekt otvára otázku, do akej miery je možné zmeniť vnímanie infraštruktúrnych stavieb v mestskom prostredí. Kým technické objekty boli v minulosti vnímané najmä ako záťaže či vizuálne rušivé elementy, v súčasnosti čoraz viac dominujú prístupy, ktoré hľadajú estetickú, ekologickú aj spoločenskú hodnotu takýchto stavieb.

Navrhované ZEVO by sa tým mohlo stať pilotným príkladom tohto trendu na Slovensku. Výsledná podoba bude každopádne závisieť od množstva faktorov – technických, legislatívnych, finančných aj spoločenských. Bolo by preto predčasné očakávať vznik atrakcie na úrovni CopenHill, ktoré je skutočným architektonickým unikátom. To však nevylučuje, že ZEVO napokon zaujímavé bude. 

Zariadenie na energetické využitie odpadu v Bratislave má potenciál prispieť k modernizácii komunálnej infraštruktúry a súčasne priniesť nový typ mestského priestoru. Z hľadiska ekológie ide o priaznivý projekt. Vyhýbajú sa mu tak kontroverzie, ktoré sa dotýkajú podobného zámeru Centra energetického zhodnotenia odpadu, ktoré chce zrealizovať spoločnosť Slovnaft v blízkej lokalite.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.