Simona Schreinerová 22.01.2026 14:13

Zlom v nakladaní s odpadom sa priblížil. Technologický park OLO prekonal prvú prekážku, nezastavil ho ani neslávne známy aktivista

Mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v spolupráci s Hlavným mestom pripravuje výstavbu Technologického parku OLO. V Bratislave tak má vzniknúť komplexné centrum spracovania odpadu. Do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie však vstúpil známy aktivista.

Ilustračné zábery. Zdroj: OLO

V marci minulého roka bol na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložený zámer Technologický park OLO. Jeho účelom má byť zhodnocovanie a spracovanie odpadu prostredníctvom moderného komplexu technologických zariadení. Projekt má prepájať environmentálnu udržateľnosť s ekonomickou efektivitou, podporiť rozvoj zeleného hospodárstva a reagovať na potrebu efektívneho nakladania s odpadmi.

Bratislava v súčasnosti nedisponuje vlastným zariadením na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Bioodpad je preto vyvážaný k externým spracovateľom, čo pre mesto predstavuje výlučne finančnú záťaž bez priameho úžitku. Vybudovaním vlastnej infraštruktúry by samospráva získala kontrolu nad celým procesom nakladania s týmto druhom odpadu.

Po šiestich mesiacoch vydal Okresný úrad Bratislava záväzné záverečné stanovisko o ďalšom neposudzovaní zámeru, čím mal byť proces EIA ukončený. Stanovisko však nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo úradu doručené odvolanie. Jeho autorom bolo Združenie domových samospráv (ZDS), vedené aktivistom Marcelom Slávikom.

Autor odvolania pritom nespochybňoval samotný technologický park, ale najmä postup úradu. Podľa ZDS nemal byť dôvodom na ďalšie neposudzovanie zámeru (tzv. veľkú EIA) ani fakt, že dotknuté orgány jej vykonanie nepožadovali. Združenie navyše tvrdí, že vydané rozhodnutie je „založené na plagiáte – extenzívnom prekopírovaní rozsiahlych častí zámeru bez označenia, že ide o citáciu zámeru, a ich vydávaní za vlastné vyhodnotenie úradom“.

Združeniu sa nepozdávalo ani mechanické preberanie vyjadrení dotknutých orgánov do podmienok rozhodnutia. Podľa jeho názoru to naznačuje nedostatočné zisťovanie skutkového stavu a vyvoláva pochybnosti o tom, či nemala vzniknúť potreba ďalšieho posudzovania. Z viacerých dôvodov preto ZDS považovalo rozhodnutie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Združenie, ktoré sa v minulosti „preslávilo“ zapájaním sa do drvivej väčšiny procesov EIA a požiadavkami na realizáciu fontán, detských ihrísk či umeleckých diel v priemyselných parkoch, v poslednom období zmenilo stratégiu a sústreďuje sa predovšetkým na procesné pochybenia a samotné rozhodnutia úradov. V predmetnom odvolaní dokonca pomerne hrubým spôsobom spochybňuje odbornú kvalifikáciu úradníkov príslušného orgánu.

Odvolanie síce realizáciu zámeru časovo zdržalo, no nezastavilo. Odbor opravných prostriedkov ho zamietol a pôvodné stanovisko okresného úradu potvrdil. Záväzné stanovisko je tak právoplatné a proces EIA definitívne ukončený.

Štúdia podoby ZEVO. Zdroj: Lukáš Ildža Architekti

Zámer vybudovania Technologického parku OLO je koncipovaný ako moderné centrum spracovania odpadu s dôrazom na recykláciu a princípy obehového hospodárstva. Jeho cieľom je znížiť environmentálne zaťaženie územia a zároveň zvýšiť hodnotu odpadu prostredníctvom materiálového a energetického zhodnocovania.

Areál má vzniknúť na pozemkoch spoločnosti OLO v blízkosti zariadenia ZEVO vo Vlčom hrdle, v dotyku s novovybudovanou rýchlostnou cestou R7. Navrhovaný koncept prepája spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu s účinným dotrieďovaním komunálnych zložiek, čím sa má zvýšiť miera recyklácie a využívania druhotných surovín. Súčasťou projektu majú byť zariadenia využívajúce najlepšie dostupné technológie, ktoré sú energeticky efektívne, environmentálne šetrné a v súlade s prísnymi legislatívnymi normami.

Projekt kombinuje environmentálne prístupy s ekonomickou racionalitou a má podporiť rozvoj zeleného hospodárstva v súlade s potrebami mesta. Zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu bude založené na kombinácii suchej fermentácie a kompostovania, čím vznikne ucelený systém spracovania bioodpadu. Prevádzka je navrhnutá ako uzatvorený celok so systémami na minimalizáciu zápachu a s plánovanou kapacitou približne 50-tisíc ton odpadu ročne.

Súčasťou areálu bude zariadenie na dotrieďovanie odpadov, ktoré zabezpečí ich príjem, dočasné skladovanie, automatizované triedenie, lisovanie do balíkov a následnú expedíciu na ďalšie zhodnotenie. Úlohou technológie bude oddelenie plastov, kovov a nápojových kartónov tak, aby spĺňali požiadavky následného spracovania.

Vysoká účinnosť separácie má byť dosiahnutá kombináciou magnetických separátorov, optických triedičov a ručného dotrieďovania. Vyseparované suroviny budú smerovať na materiálové využitie, zatiaľ čo nerecyklovateľné zvyšky sa použijú na energetické zhodnotenie.

Realizáciou projektu dôjde k transformácii územia na moderný komplex technologických zariadení určených na spracovanie odpadu. Jadrom zariadenia na zhodnocovanie bioodpadu budú objekty prijímacej haly a skladovania, predúpravné linky, suchá anaeróbna digescia, kompostovacie plochy, sklady kompostu, kvapalného digestátu a bioplynu.

Spoločnosť OLO v spolupráci s Hlavným mestom deklaruje, že nad rámec zákonných povinností boli vypracované odborné analýzy potvrdzujúce minimálny negatívny vplyv projektu na okolité prostredie. Nevyhnutný výrub drevín má byť kompenzovaný náhradnou výsadbou. Podrobné architektonicko-stavebné riešenie bude predmetom územného a následne stavebného konania. Presný termín spustenia prevádzky zatiaľ nebol stanovený.

Nový dotrieďovací závod, ktorý bude súčasťou projektu, patrí k strategickým zámerom modernizácie a ekologizácie ZEVO (zariadenia na energetické využitie odpadu). Jeho presun bližšie k technologickému parku umožní úpravy v existujúcom zariadení a prispeje k vyššej environmentálnej udržateľnosti a efektivite spracovania odpadu v Bratislave.

Modernizácia ZEVO má zvýšiť kapacitu na 180-tisíc ton odpadu ročne a výrazne posilniť tepelný i elektrický výkon. Projekt sa zameriava na znižovanie emisií, vyššiu energetickú účinnosť a obmedzenie skládkovania. Odhadované investičné náklady dosahujú 190 až 250 miliónov eur. Spoločnosť OLO žiada približne 30 miliónov eur z Modernizačného fondu. Architektonickú štúdiu spracoval ateliér Lukáš Ildža Architekti, generálnym projektantom je VÚEZ.

Technologický park OLO predstavuje jeden z kľúčových krokov Bratislavy smerom k systémovému a udržateľnému nakladaniu s odpadmi. Napriek sporom v procese EIA projekt získal právoplatné stanovisko a otvára sa mu cesta k ďalším povoľovacím konaniam. Jeho realizácia môže výrazne prispieť k zníženiu environmentálnej záťaže mesta, posilneniu obehového hospodárstva a k modernizácii existujúcej infraštruktúry v lokalite Vlčieho hrdla.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.