Bratislava YIMBY

Author photoAdrian Gubčo 02.07.2018 14:00

Kľúčom k dostupnejšiemu a udržateľnejšiemu mestu je hustota

Nedávno som načal tému dostupnosti bývania. Možno povedať, že väčšina ľudí sa zhodne, že dostupné bývanie v meste je mimoriadne dôležité, rozpory sa však objavia pri konkrétnej voľbe opatrení, ako a kde toto bývanie zabezpečiť. Je nutné si uvedomiť, že hlavnou cestou k lepšiemu mestu musí byť zahusťovanie, teda mesto rozširovať dovnútra.

Article Big

Zdroj: Ročenka slovenskej architektúry 2016/2017

Bratislava je vo všeobecnosti veľmi riedko zastavané i zaľudnené mesto. K relatívne hustému vnútornému mestu s kompaktnou zástavbou sú pripojené sídliská, ktoré majú vyššiu hustotu zaľudnenia, ale už nie zástavby, nehovoriac o rozrastajúcich sa predmestiach rodinných domov.

V nedávno vydanej publikácii Ročenka slovenskej architektúry 2016/2017 sa autori pokúsili o výpočet hustoty zaľudnenia v niektorých rozvíjajúcich sa oblastiach (viď titulná fotka - zdroj Moravčíková a kol. in Trend Reality, 2018), pričom k najvyššiemu číslu prišli vo vznikajúcom downtowne, kde napočítali hustotu zaľudnenia 14 060 obyvateľov na km štvorcový, čo v porovnaní napríklad s Ružinovom (1738 obyv./km štvorcový) vyznieva radikálne. Pri pohľade do zahraničných miest sú to však stále nízke čísla - najhustejšie časti Prahy majú odhadovanú hustotu 23.249 obyv. na km štvorcový, Štetína v Poľsku 32.752 a v Barcelone je to až 53.119 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Prirodzene, daná hustota má svoje praktické následky: okrem toho, že umožňuje na menšej ploche žiť viac ľuďom (t.j. pri zvýšení hustoty v niektorých oblastiach by sme vedeli v Bratislave zabezpečiť tisíce a tisíce nových bytov), vytvára to potenciál pre lepšiu správu mesta a jeho verejného priestoru ako takého, ako aj možnosti pre ekologickejší životný režim. Doteraz však nebolo v našich podmienkach presne vyčíslené, aké sú náklady na správu podľa určitých typov zástavby. S cieľom prekonať tento nedostatok prišli autori z Českého vysokého učení technického, z Institutu plánování a rozvoje Hlavního města Prahy a z Pavel Hnilička Architekti a spísali publikáciu Hustota a ekonomika měst.

Autori určili niekoľko základných typov zástavby, od rastlej štruktúry stredovekých centier miest, cez kompaktnú blokovú zástavbu, sídliská, vilové štvrte, suburbánne štvrte rodinných domov, štvrte radových domov, zmiešané štruktúry až po sídliská. Na základe kvalitných podkladových dát a výskumu boli schopní zmerať hustotu zaľudnenia, odhadnúť súčasné náklady na správu a vďaka vhodnej selekcii modelových štvrtí výsledky zovšeobecniť. Vďaka relatívnej podobnosti urbanistického vývoja a spôsobu výkonu verejnej správy sú závery štúdie platné aj pre Bratislavu a iné slovenské mestá.

K záverom jednoznačne patrí, že výstavba v podobe malých rodinných domov je najmenej výhodná. Čo sa týka priamych finančných nákladov, síce si takýto typ zástavby vyžaduje najmenšie investície, pri prepočítaní na obyvateľa však jednoznačne najvyššie. Najdrahšou štruktúrou, čo sa týka priamych nákladov, sú modernistické celky, teda sídliská - to je dané obrovským rozsahom verejných priestranstiev, teda zelene a parkov, do ktorých sú obytné celky vložené. V tom spočíva aj jeden z koreňov nízkej kvality zelene v Bratislave: je jej príliš veľa, aby sa o ňu verejná správa dokázala pri súčasnom financovaní postarať. Sídliská vychádzajú lepšie pri prepočítaní nákladov na obyvateľa, jednoznačne najlepšie však vychádza bloková kompaktná zástavba, ktorá je ekonomicky najvýhodnejším spôsobom zástavby.

Nejde však len o ekonomické ukazovatele. Autori na základe rozsiahleho výskumu určili hranice, od ktorých sa oplatí prevádzkovať niektoré verejné služby: od približne 50 obyvateľov na hektár sa oplatí prevádzkovať verejnú dopravu, od 100 obyvateľov na hektár môžeme uvažovať o meste peších vzdialeností, teda dostatočne hustom na to, aby boli všetky základné potreby a očakávania voči vybavenosti v pešej dostupnosti.

To je niečo, čo sa dá docieliť už radovou zástavbou rodinných domov, podstatná je otázka, aký podiel bude prenechaný verejným priestranstvám: za ideálne sa považuje 30% celkovej plochy územia, na sídliskách je to však v mnohých prípadoch až 70%. Aby sa dané číslo dalo do súvisu s vyššie popísanými hustotami, 100 obyvateľov na hektár znamená približne 10 000 obyvateľov na kilometer štvorcový. V Bratislave bude tak len jedna štvrť, ktorá ideálne spĺňa predpoklady pre efektívnu správu územia - bude to nový downtown.

Jeden z autorov sa vo skvele napísanom úvode a ďalších kapitolách pýta, prečo sa pri plánovaní miest tak málo zaoberáme budúcimi nákladmi a pripomína, že rozhodovanie o meste má ďalekosiahle dôsledky. Z týchto dôvodov, ako aj kvôli mimoriadnej zložitosti mesta, čo si vyžaduje na čele človeka, ktorý dbá na odborný názor, je potrebná veľká kvalita podkladov. Vďaka tejto publikácii dostali starostovia (ale nielen tí) v Česku, ale v podstate aj na Slovensku, skvelý nástroj, ktorý im umožní lepšie sa zorientovať v náročnej a previazanej problematike urbanizmu a verejnej správy.

Aby som to zhrnul, z danej publikácie jasne vyplývajú závery, ktorých by sme sa mali do budúcna držať:

  • Najlepšie je stavať husto, pričom efektívnejšie využitie územia znamená možnosť vybudovať omnoho viac bytov, čím sa zvýši jeho dostupnosť. Nemusí ísť o výškové budovy, pri dobre naplánovaných celkoch môže ísť aj o relatívne malopodlažnú zástavbu.
  • Vyššími hustotami dosiahneme lepšie možnosti pre investície do verejných priestranstiev, ktoré budú mať vyššiu kvalitu, čo sa týka aj zelene. Menej je niekedy viac.
  • Zvýšením hustoty môžeme redukovať dopravné zápchy, keďže bude výhodnejšie pre ľudí ísť pešo, príp. verejná doprava obslúži oveľa širšiu skupinu obyvateľov a bude efektívne ju prevádzkovať. To následne uvoľní priestor pre tých, ktorí auto naozaj potrebujú.
  • Náročnosť daných otázok si vyžaduje existenciu aparátu, ktorý bude mať schopnosti a možnosti spoluriadiť rozvoj mesta kvalifikovane a poskytovať zastupiteľom objektívne informácie. Bratislava potrebuje svoj IPR.
  • A nakoniec, politici a kandidáti, ktorí napriek faktom hlásajú boj proti zahusťovaniu, zvlášť v riedko zastavanej Bratislave, jednoducho problematike nerozumejú a preto si nezaslúžia zastávať miesta, kde sa rozhoduje o kvalite života nielen súčasných, ale aj budúcich obyvateľov mesta.

Hustota zástavby a zaľudnenia sama osebe pre vytvorenie kvalitného mesta nestačí. Bez nej sa však kvalitné mesto vytvoriť nedá.

Galéria

  • Nové centrum mesta bude pravdepodobne jedinou časťou Bratislavy, ktorá bude mať hustotu dostatočne veľkú na to, aby sa dalo hovoriť o meste krátkych vzdialeností. Zdroj: JTRE

Súvisiace články

LAURBA #3: Bratislava Centrum: Nahradí rozum živelnosť?

09.04.2018 13:00:00 Adrian Gubčo

Štvrtého apríla sa konala už tretia debata v rámci debatného cyklu iniciatívy LaUrBa (Laboratórium Urbanizmu Bratislavy), vedenej architektom Petrom Žalmanom. Tento diel sa venoval centru Bratislavy a jeho rozvoju.

čítať viac

Najväčší problém Bratislavy?

20.06.2018 13:30:00 Adrian Gubčo

Keď sa spýtate ľudí na to, čo je najväčší problém Bratislavy, pravdepodobná odpoveď bude doprava. Niektorí ďalší povedia parkovanie, iní poukážu na znečistenie a znehodnocovanie vodných zdrojov. Osobne mám však iný názor.

čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

pozrieť viac

YouTube