Adrian Gubčo 15.04.2023 17:49

Bratislava potrebuje milión obyvateľov

Posledné desaťročia rozvoja Bratislavy sú poznačené neistým prešľapovaním na mieste, kedy sa zrážajú vízie a „vízie“ viacerých strán. Veľkolepé plány developerov sú nezriedka v konflikte s princípom „udržateľného nerozvoja“, razeného politikmi, občanmi aj početnými intelektuálmi. Chýba jasné pomenovanie cieľa, ku ktorému by malo mesto smerovať: dosiahnuť počet obyvateľov jeden milión.

Nové centrum Bratislavy. Zdroj: J&T Real Estate

Nad novým centrom Bratislavy sa v posledných rokoch týči čoraz viac veží. Výškové budovy a prvý mrakodrap sú najvýraznejším prejavom transformácie, ktorou mesto za vyše tri desaťročia demokracie prešlo. Nedá sa však povedať, že by túto novinku vítali všetci. Podľa mnohých takéto budovy do slovenského hlavného mesta nepatria, narúšajú jeho kolorit a sú len prejavom komerčných záujmov súkromných developerov. Tradičné kvality mesta, ako komunita, komornosť, zeleň či voľnosť, takouto výstavbou údajne trpia.

Ide o nostalgický pohľad na Bratislavu, ktorý formujú snové obrazy z kníh o monarchistickom Prešporku, zbierky starých pohľadníc a fotografií alebo spomienky na mladosť v inom zriadení a opare provinčnosti. Nie sú v súlade s tým, čo naozaj formuje dnešné mesto – globalizácia, voľné toky ľudí i kapitálu alebo politická a spoločenská integrácia. Cesta k lepšej Bratislave dnes nevedie k návratu do mylne idylickej minulosti, ale k prijatiu budúcnosti, s jej výhodami aj hrozbami.

Zmena optiky nám umožňuje lepšiu formuláciu cieľov, ktoré potrebujeme dosiahnuť. Prirodzene, je ich nepreberné množstvo, medzi ktorými si každý s ohľadom na svoje pozadie alebo nastavenie vie nájsť svoju kľúčovú prioritu. Ak by sme ale mali všetky tieto témy spojiť do jednej a vysloviť jeden naozaj zrozumiteľný cieľ, asi sotva by znel inak ako znie nadpis príspevku – Bratislava potrebuje získať viac obyvateľov, ideálne aby ich celkový počet presiahol minimálne jeden milión.

Je to hrozivý obraz alebo prehnaná megalománia? Podľa niektorých určite. Patrí k nim aj vedenie Hlavného mesta a Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý v priebehu minulého roka dokončil stratégiu Bratislava 2030, ktorá bola schválená na úrovni mestského zastupiteľstva. Popri mnohých plánoch inštitút zabudol – alebo, lepšie povedané, odmietol – napísať najzásadnejšiu vec: pre koľko obyvateľov má Bratislava v roku 2030 slúžiť. Ide o číslo, ktoré ovplyvňuje všetko, čo sa v meste deje.

Od počtu obyvateľov sa odvíja dimenzovanie infraštruktúry, vybavenosti aj plánovanie rozpočtu. Vplýva na územné regulácie aj mestskú politiku. Ide o veľmi dôležitý parameter pri rozhodovaní o kvalite života. V neposlednom rade, má dosah na dôležitosť mesta vo vnútroštátnom aj medzinárodnom kontexte.

Je zvláštne, že sa vedenie Bratislavy otvorene nehlása k myšlienke väčšieho rozvoja a rastu metropoly. O tom, prečo by to malo robiť, vynikajúco píše český novinár Michal Kašpárek, hoci v jeho prípade hovorí o Prahe. Podľa neho by malo české hlavné mesto taktiež pomýšľať o zdvojnásobení populácie (a dosiahnuť tak veľkosť tri milióny obyvateľov). Argumentuje pritom tromi dôležitými dôvodmi: po prvé, ľudia chcú v Prahe bývať, keďže sú tam lepšie možnosti pre uplatnenie ako v iných regiónoch krajiny. Po druhé, v meste dochádza ku koncentrácii talentu a následnému ekonomickému rozvoju. A po tretie, je to ekologické.

S malými obmenami platí to isté pre Prahu i Bratislavu. Hlavné mesto je jediným miestom, ktoré je ako-tak schopné zabrániť masívnemu úniku mozgov zo Slovenska – tie ale potrebujú príležitosti. Je generátorom ekonomického rozvoja pre celú republiku, v prípade väčšej veľkosti by však mohlo ešte viac lákať investorov a tvoriť vlastné inovácie. A je to výhodné a efektívne aj pre verejné financie.

Cesta k úspešnejšej metropole aj úspešnejšej krajine vedie cez prudký nárast počtu obyvateľov, a to ideálne čím skôr. Musí však ísť o koordinovaný proces, ktorého súčasťou bude investičná príprava nových štvrtí, výstavba na mieste brownfieldov, vrátane vzniku výškových budov, budovanie potrebnej technickej, dopravnej aj sociálnej infraštruktúry a rozumná politika podpory vedy, výskumu, vzdelávania a inovácii. V takom prípade bude Bratislava benefitovať z rozvoja najviac.

Ak sa to nepodarí, nie je vylúčené, že Bratislava dosiahne milión obyvateľov tak či tak – akurát nebudú žiť priamo v meste, ale v prstenci satelitných sídiel na veľkých plochách, do mesta sa budú prepravovať autom a nútení budú akceptovať nedostatočnú úroveň služieb a vybavenosti. Samosprávy aj štát to bude stáť obrovské peniaze na rozpočtoch, vrátane nákladov na cesty, inžinierske siete či zdravotníctvo.

Oproti Prahe má Bratislava jednu výhodu – v jej tesnej blízkosti sa už nachádza významné veľkomesto európskeho významu. Spolu s Viedňou by mohla tvoriť jadro veľkej aglomerácie, ktorá bude doslova srdcom svetadielu. V rukách má množstvo ingrediencií pre úspech. V tomto momente potrebuje najmä odvahu odhodiť ilúzie o návrate do minulosti a prijať budúcnosť. Oficiálne potvrdenie, že chce mať do polovice storočia milión obyvateľov, je základným krokom.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.