Adrian Gubčo 06.04.2023 12:53

Nové centrá Bratislavy: Kde bude mesto žiť v 21. storočí

Slovenská metropola bola donedávna mestom s typickým silným centrom a prstencom okolitých štvrtí, naviazaných na jadro. To sa však v poslednom období mení. Z Bratislavy sa stáva polycentrické mesto, pričom nové lokálne centrá budú samé na seba viazať rušný život. Kde sa takéto oblasti budú nachádzať a ako budú vyzerať?

Zdroj: J&T Real Estate, Nino Belovič / YIM.BA

Kombinácia jadro-periféria ja základným modelom fungovania nielen miest, ale aj štátov, spoločností a v podstate aj biologických organizmov. Mestá sú však mimoriadne komplexné systémy, ktorých zložitosť s veľkosťou narastá a vedie ku vzniku lokálnych koncentrácií aktivít a vzťahov. Vzniká tak polycentrické mesto, ktoré je predmetom pozornosti urbanistov a geografov najmä od 80-tych rokov 20. storočia.

V súčasnosti ide o preferovaný model rozvoja miest, keďže umožňuje rozložiť zaťaženie územia, skrátiť dochádzkové vzdialenosti a vytvoriť nové póly aktivity i atraktivity. Vízia polycentrických miest ide ruka v ruke s konceptom 15-minútových štvrtí, kde je možné všetky životné potreby vybaviť do 15 minút chôdze. Mnohé samosprávy tak priamo podporujú vznik a posilňovanie takýchto nových jadier.

Do istej miery k nim patrí aj Bratislava, ktorá otvorene hovorí o snahe premeniť sa na mesto krátkych vzdialeností. Strategický plán Bratislava 2030 naznačuje, že mesto treba skompaktniť a vytvoriť sídlo s mierkou, pričom rozvoj bude nasmerovaný „do viacerých centier, kde služby, občianska vybavenosť a kultúra sú dostupné v rámci jednotlivých mestských štvrtí a susedstiev“. Na rozdiel od mnohých vzletných koncepcií, táto môže byť reálna.

Už dnes totiž vznikajú zárodky budúcich centier a štvrtí, ktoré budú v budúcnosti na seba viazať život v ešte väčšej miere. Aktívni sú v nich súkromní investori, ktorí majú rozpracované mohutné schémy s novými bytmi, administratívou, komerčnými priestormi, ale aj verejnými priestranstvami, kultúrnymi objektami a vybavenosťou. Pôjde o nové ohniská života Bratislavy v tomto storočí.

 

Staré a nové centrum. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Downtown

Asi najznámejšou lokalitou, kde možno hovoriť o vzniku nového centra, v tomto prípade s celomestským významom, je bratislavský downtown. Oblasť, vymedzená Dostojevského radom, Karadžičovou, Páričkovou, Košickou, Plátenníckou, Pribinovou a Dunajom, je miestom obrovskej koncentrácie výstavby, vrátane vzniku najvyšších budov v meste. Štvrť tak pripomína podobné zóny (nielen) v amerických veľkomestách, čím si vyslúžila svoj dnes už zaužívaný názov.

Vznik nového centra v tejto oblasti nie je náhodný. V podstate ho predvídali urbanisti už v minulosti, kedy bola vytvorená vízia tzv. Priečnej osi. V 60-tych rokoch 20. storočia sa otvorene hovorilo o raste Bratislavy a potrebe vzniku reprezentatívnej centrálnej oblasti. Tradičné centrum, naviazané na Námestie SNP, už vtedy ambíciám Bratislavy nepostačovalo. Preto sa navrhol vznik veľkej mestskej triedy, ktorá by začínala pri Hlavnej stanici, viedla po severovýchodnom okraji starého centra a vyústila by na nábreží Dunaja.

Plán sa nepodarilo zrealizovať (z historicko-kultúrneho hľadiska našťastie – v ceste mu stála Medická záhrada a Ondrejský cintorín), v 80-tych rokoch však na nábreží Dunaja začali vznikať významnejšie objekty. V prvom desaťročí 21. storočia sa začal proces zániku pôvodnej priemyselnej štvrte a jej nahradenia súčasnou polyfunkčnou zástavbou. Z veľkej časti ukončený by mal byť v tomto desaťročí.

V downtowne sa bude koncentrovať predovšetkým komerčný život Bratislavy. Nachádza sa tu obrovské množstvo kancelárií aj nákupných priestorov, vrátane čoskoro najväčšieho nákupného centra na Slovensku. Okrem toho sú tu aj niektoré z najexkluzívnejších bytov v meste. Do budúcna možno očakávať prílev ďalších luxusnejšie zameraných služieb a teoreticky hotelov. Kultúrnu funkciu nateraz zastupuje len Slovenské národné divadlo.

Na druhej strane, vylúčiť nemožno ani expanziu downtownu východným a juhovýchodným smerom. Kľúčovou oblasťou je z tohto pohľadu Zimný prístav. Jeho vhodná transformácia by mohla obohatiť celé mesto a spraviť z downtownu skutočné nové centrum Bratislavy. V každom prípade, jej obraz už dnes mení radikálnym spôsobom.

 

Bratislavský downtown mení už dnes obraz celého mesta - a to ho ešte čaká výrazne zahustenie. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Celomestské centrum Petržalka – Nové Lido a Southbank

Za pokračovanie downtownu možno považovať rozľahlé územie medzi Starým mostom (resp. Sadom Janka Kráľa), Einsteinovou, Prístavným mostom a Dunajom. Oficiálny názov lokality znie Celomestské centrum Petržalka, čo jasne odkazuje na plán rozšíriť centrum Bratislavy týmto smerom. Opäť ide o dlhodobú víziu, ktorá vznikla už s výstavbou Petržalky v 70-tych rokoch minulého storočia. Na realizáciu doteraz čaká.

V tomto momente sa však zdá, že sa konečne blíži a spustiť by sa mohla ešte v tomto desaťročí. Developeri územia, spoločnosti J&T Real Estate a Penta Real Estate, pripravili koncept polyfunkčnej mestskej štvrte s bývaním, administratívou, retailom, kultúrou aj vzdelávaním. Jadrom územia bude veľkorysé námestie v predĺžení Námestia M.R. Štefánika, zakončené významným kultúrno-spoločenským objektom a s ľavým brehom prepojené promenádnym mostom. Smerom k Einsteinovej pravdepodobne vzniknú výškové objekty.

Doteraz známe informácie o projekte (projektoch) sú sľubné. JTRE na tvorbe koncepcie spolupracuje s poprednými domácimi kanceláriami (Compass Architekti, Marko&Placemakers), Penta Real Estate s poprednými svetovými (Snøhetta, Studio Egret West). Ak obaja developeri naplnia sľuby, pre Bratislavu pôjde o „game-changer“: slovenská metropola konečne získa charakter veľkomesta na oboch brehoch Dunaja. Rieka samotná sa stane omnoho významnejším faktorom v živote mesta. Súčasťou Nového Lida aj Southbanku totiž má byť veľký nábrežný park, ktorého súčasťou bude obnovená dunajská pláž, aká sa tu nachádzala v minulosti.

 

Nové Lido bude pokračovaním rozvoja downtownu, s ktorým bude spojené promenádnym mostom. Zdroj: JTRE

 

SOHO Petržalka

Petržalka je mimoriadne špecifickou mestskou časťou. S výnimkou obmedzeného rozsahu zachovanej zástavby v západnej časti ide o obrovské sídlisko, ktoré celé vzniklo v priebehu necelých dvoch desaťročí. Tlak na rýchlosť realizácie a počet dokončených bytov má za následok, že sa vybudovala len nevyhnutná vybavenosť a mnohé zariadenia vyššieho rádu sa nestihli postaviť. Naviazané mali byť na centrum štvrte v okolí Chorvátskeho ramena.

Úplné jadro malo vzniknúť v priestore medzi Rusovskou cestou a Romanovou. Ide o logické umiestnenie, súvisiace s ústrednou polohou v rámci sídliska, prítomnosťou hlavnej dopravnej osi, priestorovými pomermi aj krajinnou atraktivitou. Všetky koncepcie Petržalky od jej vzniku až doteraz počítali s tým, že tu vznikne centrálne námestie a bohatá občianska vybavenosť.

Počíta sa tým aj developer IURIS, ktorý pripravuje realizáciu veľkého developmentu v tejto oblasti. Vznikať bude vo viacerých fázach a dlhšiu dobu. Svojim riešením je na pomedzí tradičného mesta a modernistickej štruktúry. Napriek tomu by mal sľubuje vznik skutočného ústredného bodu mestskej časti, kultúrno-spoločenského centra, výškových dominánt aj veľkorysého parkového verejného priestoru smerom k Chorvátskemu ramenu. Centrálny význam SOHO Petržalka má posilniť uvažované presunutie miestneho úradu práve do tohto miesta.

 

Pri Chorvátskom ramene postupne vznikne veľký projekt SOHO, ktorý dá Petržalke jej dlhoočakávané jadro. Zdroj: IURIS

 

Nová Matadorka

Petržalka by sama osebe bola tretím najväčším mestom Slovenska. Je preto prirodzené, že aj ona bude mať viacero vlastných centier. Jedno z nich by mohlo vzniknúť v areáli niekdajšieho priemyselného podniku Matador. Po pozastavení výroby sa v ňom utlmila aktivita a celé územie schátralo. Dnes tu sídlia menšie firmy a časť objektov bola odstránená.

Územie však zároveň poskytuje obrovský potenciál pre novú výstavbu. Uvedomuje si to developer OXIO, ktorý spolu s investičnými partnermi získal rozľahlé plochy medzi Kopčianskou a Gogoľovou ulicou. V spolupráci s kanceláriou Compass tu chce vybudovať obrovský polyfunkčný development Nová Matadorka, ktorý počíta s tradičnou schémou byty – kancelárie – retail, ale aj s kultúrou, hotelom či školstvom. Územie majú dotvoriť verejné priestory či zachované relikty pôvodnej industriálnej zástavby.

Architektonická štúdia územia pracuje s výškovými budovami, blokmi aj centrálnym verejným priestorom – námestím. Do budúcna nie je vylúčené, že by bola do lokality zavedená električková trať, čo by dávalo zmysel z viacerých dôvodov. Petržalka je dosť veľká, aby sa jedna centrálna radiála rozšírila o bočné vetvy, nachádza sa tu možnosť prestupu medzi vlakmi a električkami a smerom k rakúskej hranici sa chystá výstavba ďalších komplexných štvrtí.

Nová Matadorka má zo všetkých týchto projektov najväčší potenciál pre hostenie lokálneho centra. Okrem prípadných nových budov sa tu totiž nachádzajú potenciálne pamiatkovo hodnotné stavby, ktoré sú ojedinelými reliktami starej Petržalky s jedinečným geniom loci.

 

Nová Matadorka transformuje dnešnú priemyselnú oblasť. Zdroj: OXIO

 

Ďalšie petržalské mikrocentrá: Janíkov dvor a Nesto

Okrem vyššie zmienených je teoreticky možný vznik nových lokálnych uzlov aktivity v nových zónach, ktoré sa už aktuálne realizujú a v budúcnosti budú veľkými štvrťami s päťciferným počtom obyvateľov. V tejto chvíli ešte nie je úplne známe, ako budú ich jadrá vyzerať, keďže v súčasnosti rastú skôr od okrajov k centru.

Prvými sú Slnečnice a ich väzba na lokalitu Janíkov dvor. V dohľadnej dobe pôjde o konečnú električkovej trate, ktorá sa v tejto chvíli v Petržalke realizuje. Pod Panónskou cestou vznikne konečná zastávka, ktorá má slúžiť ako uzol pre obrovský development od Cresco Real Estate. Developer dosiaľ predstavil koncepciu zástavby vo väčšine priestoru medzi Panónskou cestou a železničnou traťou do Rajky, bezprostrednému okoliu električkovej trate sa však vyhýba. To ale neznamená, že okolo trate vznikne nezastavaná zelená pláň.

O niečo konkrétnejšie je Hlavné mesto, ktoré zrealizovalo súťaž na zástavbu priestoru severne od Panónskej cesty a západne od električkovej trate. Naplánovalo tu vybudovanie nájomnej bytovky a veľkého parkovacieho domu. Čosi obdobné (minimálne hmotovo) by ale mohlo vzniknúť aj na východnej strane. Celý koncept je príhodne nazvaný „15-minútové mesto“.

Medzičasom, developer Lucron naštartoval výstavbu Nesta, ktoré zas má byť 20-minútovým mestom. Nová štvrť západne od diaľnice D2 smerom k rakúskej hranici má počtom obyvateľov takmer dosiahnuť veľkosť Slnečníc. Celkový koncept ešte nie je známy, verejnosť čaká na predstavenie severnej časti developmentu. Je však vysoko pravdepodobné, že aj tu sa počíta so vznikom komplexnej vybavenosti, naviazanej na dobre dostupný centrálny priestor.

 

Pri návrhu zóny Janíkov dvor mesto priamo narába s pojmom 15-minútové mesto. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Trnavské mýto

Na ľavom brehu sa pravdepodobne najsilnejším mikrocentrom mimo downtownu stane Trnavské mýto. Už dnes ide z dopravného hľadiska o jedno z najdôležitejších miest v Bratislave. Je tu silný uzol verejnej dopravy, čo sa môže v priebehu tohto storočia ďalej posilniť. Skôr či neskôr totiž pravdepodobne padne rozhodnutie o výstavbe novej železničnej stanice (alebo aspoň zastávky) Filiálka. Z Trnavského mýta sa tak stane do istej miery aj brána do vnútornej Bratislavy.

Okrem dopravného významu by sa mal posilniť aj kultúrno-spoločenský. Dané to bude najmä vznikom Nového Istropolisu. Developer Immocap tu plánuje vybudovať multifunkčný súbor, tvorený kanceláriami, bytmi, no predovšetkým veľkým kultúrno-spoločenským centrom a priľahlým kongresovým hotelom. Na projekt zrealizoval veľkú medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž, v ktorej sa presadil známy holandský ateliér KCAP v spolupráci s kanceláriou Cityförster. Projekt nahradí dnes už zasanovaný Dom odborov Istropolis.

Okrem toho je tu otázka, čo s objektom Novej tržnice, ktorá sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Doteraz si zachovala pôvodnú trhovú funkciu, diskutuje sa však aj o posilnení kultúrneho významu budovy. Istý nemusí byť ani osud nákupného centra Central, ktoré je najmä po otvorení nových kapacít v downtowne pod tlakom. Z mestotvorného hľadiska by bolo ideálne, keby nákupnú časť komplexu nahradil rezidenčný blok.

Ak sa má Trnavské mýto stať skutočne silným bodom centrálneho charakteru, bude musieť v budúcnosti dôjsť aj na premyslenie dopravného konceptu a zvýšenie významu verejného priestoru. Dopravná funkcia dnes potláča všetky ostatné. Pokiaľ k tomu dôjde, z Trnavského mýta sa môže stať bratislavský „midtown“.

 

Nový Istropolis pomôže zmeniť Trnavské mýto na subcentrum mesta. Zdroj: Immocap

 

Palma a okolie Železničnej stanice Vinohrady

Pokiaľ je južná časť Nív downtown a Trnavské mýto midtown, potom môže byť lokalita v okolí Palmy „uptown“. A skutočne, developer Corwin, ktorý pripravuje na mieste bývalého podniku Palma masívny redevelopment, už narába s týmto pojmom. Nemusí byť pritom ďaleko od pravdy. Zrevitalizovaný areál spolu s okolím má potenciál byť významným miestom na mape Bratislavy, kde sa spája dopravný, spoločenský aj komerčný význam.

V prvom rade treba vyzdvihnúť prítomnosť až dvojice železničných staníc, Vinohrady a Predmestie. Prvá menovaná patrí k najrušnejším na Slovensku, zároveň ale ide aj o najzanedbanejšiu stanicu v Bratislave. Už dlhodobo sa hovorí o potrebe jej komplexnej rekonštrukcie a modernizácie, ktorá by z Vinohradov spravila skutočný prestupný uzol, využívaný aj v rámci mestskej hromadnej dopravy. To isté by bolo vhodné v prípade Predmestia, ktoré je využívané minimálne.

Obe stanice by mohli obsluhovať významnú časť Bratislavy s nebývalou koncentráciou kultúrnych aktivít. Dnes tu pôsobí kultúrne centrum Nová Cvernovka, ktorého význam bude rokmi narastať. V jej susedstve by malo na spoločenské účely slúžiť Silo, ikonická súčasť areálu Palmy. Obostavané bude kompaktnou polyfunkčnou štvrťou, založenou na princípoch ľudskej mierky aj 15-minútového mesta. Corwin pri tvorbe konceptu pracoval s prestížnou dánskou kanceláriou Gehl Architects.

Nejde o jediného investora, ktorý sa v území pohybuje. Špecifickým projektom je nová centrála firmy Innovatrics, skôr či neskôr sa developeri vrhnú pravdepodobne aj na okolie sídliska Nobelova. To všetko urobí z Palmy a okolia živú a aktívnu štvrť, do ktorej môže spádovať severovýchodná časť Bratislavy.

 

Palma od Corwinu počíta so vznikom polyfunkčnej štvrte, ktorej jadrom bude zrenovované Silo. Zdroj: Corwin

 

Pasienky

Zatiaľ skôr hypotetická je budúcnosť štvrte Pasienky. V prípade dobrého uchopenia však môže ísť o ďalšie lokálne centrum, v tomto prípade naviazané na atraktívny prvok v podobe štrkoviska Kuchajda s okolím. Zo strany niektorých investorov a architektov už existuje pomerne konkrétna predstava, ako by sa malo toto územie v budúcnosti vyvíjať.

Ešte v priebehu roku 2010 prebehla urbanistická súťaž, ktorej sa zúčastnili popredné slovenské ateliéry. Zadávateľom bola spoločnosť TESAKO, spojená s developerom J&T Real Estate. V konkurencii sa presadila kancelária Compass s konceptom „najväčšieho parku v Bratislave“, ktorý urobil z Kuchajdy ústredný prvok kompaktnej a husto zastavanej štvrte s atraktívnymi priestranstvami a silným mixom funkcií. Nové budovy by nahradili súčasné exteriérové športoviská, predovšetkým futbalové ihriská.

Realizácii tejto vízie dnes bráni Územný plán, ktorý tu aj naďalej požaduje existenciu športovísk v súlade s históriou Pasienkov. Ide aj o politický problém, keďže vedenie mesta si pravdepodobne netrúfne meniť funkciu územia. Z dlhodobého hľadiska sa však ukazuje, že nejde o celkom udržateľný model. Obrovská monofunkčná lokalita pôsobí ako vákuum v mestskom priestore a vyvoláva nutnosť cestovať sem na dlhšie vzdialenosti, hoci vhodnejšie by bolo skôr dobré pokrytie iných štvrtí športoviskami. Naopak, nová zástavba by priniesla množstvo bytov či pracovísk, a to v dobrej dostupnosti vnútornej Bratislavy. Rozvoj nových infraštruktúrnych projektov (električková trať na Tomášikovej alebo jej predĺženie po Račiansku) by zónu ešte lepšie prepojil.

Kým sa bude čakať na rozhodnutie o budúcnosti okolia Kuchajdy, plochy, na ktorých sa dá stavať, sa postupne plnia. Atrios Real Estate alebo Cresco Real Estate už ohlásili vznik polyfunkčných projektov, ktorých súčasťou budú aj veže. Z neveľkej diaľky sa hlási Penta Real Estate, ktorá plánuje predstaviť svoj koncept pre postindustriálny pozemok pri Vajnorskej ulici. Na debatu je aj ďalší osud nákupného centra Vivo!, kde by sa už azda naozaj viac oplatilo premeniť plochu na bývanie.

Pasienky sa tak môžu stať enormne významným územím pre budúci rozvoj. Ak bude mať predpokladaný rozsah, Kuchajda bude fungovať ako jadro 15-minútovej štvrte. Na zvyšok mesta bude dobre napojená električkami aj železnicou.

 

Vízia Pasienkov z roku 2010. Kuchajda bude ústredným prvkom, okolo ktorého sa bude rozvíjať atraktívna zástavba. Zdroj: Compass Architekti

 

Nové centrum Ružinova

Veľké sídlisko Ružinov má pomerne zrozumiteľnú schému, podľa ktorej sa delí na štvoricu hlavných okrskov (Štrkovec, Ostredky, Trávniky, Pošeň). V blízkosti ich styku, teda neďaleko križovatky Ružinovskej a Tomášikovej, malo vzniknúť centrum sídliska s potrebnou vybavenosťou. Hoci sa nevybudovalo v pôvodne uvažovanom rozsahu, do začiatku 21. storočia ním do veľkej miery bolo.

Potom sa však objavili plány na vznik obrovského nákupného centra Yosaria Plaza, ktoré malo nahradiť pôvodný ružinovský Prior. Investor začal s prípravou projektu, čoho súčasťou bolo odstránenie podstatnej časti budovy – zachoval sa len jej skelet. Následne sa však práce zastavili a už nikdy neobnovili. Okolie schátralo a prišlo o svoj význam. 

Po dlhých rokoch čakania na nového investora bol na začiatku roka 2020 konečne predstavený koncept „Nového centra Ružinova“. Spoločnosť MiddleCap Group odprezentovala víziu prestavby lokality, spočívajúcej v nahradení starého skeletu mohutným polyfunkčným blokom, ale aj v doplnení okolia Domu kultúry Ružinov novou zástavbou a verejnými priestormi. V prípade prvého bloku sa už rozbehlo povoľovacie konanie.

Developer má dnes k dispozícii záväzné stanovisko pre prvú časť developmentu. V prípade zvyšných častí, teda administratívneho komplexu pri križovatke Tomášikovej a Ružinovskej, nového námestia či budovy miestneho úradu, nie je zatiaľ známe, aký bude vývoj. Treba ale podotknúť, že z urbanistického hľadiska dáva táto vízia zmysel a Ružinovu by prospela. Dnes tu chýba ústredný verejný priestor a podstatná časť vybavenosti a pracovísk je koncentrovaná inde. Parkov je tu dostatok (priamo v susedstve sú hneď dva), prestavba jedného trávniku by tak nebola žiadnou stratou.

Ak by sa skutočne podarilo development zrealizovať v plnom rozsahu, aj inak rozvoľnený a rozľahlý Ružinov sa zrazu priblíži k vidine 15-minútového mesta, kde je odvšadiaľ blízko k tomuto silnému lokálnemu centru.

 

Prvotná vízia Nového centra Ružinova aj s námestím či dodatočnou vybavenosťou. Zdroj: MiddleCap

 

Nové centrum Dúbravky

Mestská časť Dúbravka je v prevažnej miere tvorená veľkým sídliskom. Ide o jedno z mladších sídlisk, postihnuté tak bolo normalizačným tlakom na kvantitu oproti kvalite. Napriek tomu jeho tvorcovia okrem niekoľkých zaujímavých experimentálnych domov navrhli urbanistickú štruktúru, ktorá nabáda k vytvoreniu lokálneho centra pre desaťtisíce miestnych obyvateľov.

Toto centrum by sa malo nachádzať v susedstve križovatky Saratovskej a Janka Alexyho. Význam lokality posilňuje prítomnosť električkovej trate alebo Domu kultúry, z istého uhla pohľadu aj relatívne nového Kostola Ducha Svätého. Horšie to už je s bezprostredným okolím týchto stavieb, ktoré sú dnes skôr obrazom úpadku a neujasnenosti koncepcie rozvoja štvrte. Inak nemožno vnímať umožnenie výstavby dvojice supermarketov predmestského charakteru, hoci si táto časť Dúbravky vyslovene pýta polyfunkčné domy so službami v parteri.

Do budúcna však nie je celkom vylúčené, že sa tu posilní mestský charakter. Prázdne plochy v susedstve Domu kultúry aj jedného zo supermarketov majú nahradiť obytné komplexy, veľký blok má vzniknúť aj na mieste opustenej pošty. Nanešťastie, samospráva sa populisticky rozhodla nevyužiť príležitosť na výstavbu v susedstve ulice Pod záhradami, kde chce namiesto toho zachovať banálny trávnik. Dávnejšie avizovanú rekonštrukciu Domu kultúry sa zatiaľ nepodarilo rozbehnúť.

V najlepšom prípade – teda keby vznikli na mieste prázdnych či nevyužitých plôch kvalitné developmenty, supermarkety by nahradili mestotvorne pôsobiace domy, Dom kultúry sa zmodernizoval a priestor pred ním premenil na skutočné námestie – by Dúbravka razom zvýšila svoju kvalitu. Nateraz však nové centrum ostáva viac víziou ako budúcou realitou.

 

Dúbravka nevie, čo chce - projekty pre jej centrum nemajú mestotvorný potenciál, odmietla aj túto víziu. Zdroj: Arca Capital

 

Bory

Veľmi významné lokálne centrum, do ktorého by mohla spádovať celá záhorská časť Bratislavy, sa môže teoreticky vyformovať vo vznikajúcej štvrti Bory. Zatiaľ sa ale zdá, že tento mimoriadny potenciál sa nevyužije z čisto komerčných dôvodov. Ak sa tak stane, bude to z dlhodobého hľadiska škoda nielen pre obyvateľov novej štvrte a okolia, ale aj pre developera, ktorým je Penta Real Estate.

Bory totiž vznikajú na voľnom priestore v kontakte s terénnym prahom, oddeľujúcim Záhorskú nížinu od zvyšku Bratislavy – s tzv. Lamačskou bránou. Táto funguje ako lievik, v ktorého hrdle dochádza k vyššej možnosti koncentrácie tokov ľudí. Dnes je obmedzená absenciou lepších spojení, najmä z dôvodu chýbajúceho priameho cestného i električkového prepojenia s Dúbravkou, prípadne nevybudovanej železničnej zastávky na trati smerujúcej do centra celej Bratislavy. To všetko ale môže byť onedlho minulosťou, keďže tak predĺženie Saratovskej i Dúbravskej radiály sa už pripravuje a výstavba železničnej zastávky je dokonca pred spustením.

V mestách s pokročilou úrovňou mestského plánovania to sú ideálne podmienky pre vznik tzv. transit-oriented developmentu – lokálnej koncentrácie výstavby, naviazanej na excelentné spojenie kapacitnou verejnou dopravou. Južná časť Borov by podľa tejto koncepcie mohla byť tvorená hustou a možno aj vyššou polyfunkčnou zástavbou, kým zvyšok štvrte by mal pokojnejší rezidenčný charakter, hoci s dobrými možnosťami spojenia do tohto uzla (alebo lokálneho centra). Dnes sa tu ale rozvinul pravý opak tejto vízie – sú tu rozvoľnené súbory nákupných centier a boxov, závislé na automobilovej doprave.

Je na debatu, akú životnosť im developer predvída, pravdepodobne však neboli stavané len na niekoľko rokov – budú tu možno až desaťročia. Obsadzujú pritom vzácne pozemky, ktoré by mohli byť využité omnoho efektívnejšie. Penta Real Estate tvrdí, že postupne chce odstrániť veľké povrchové parkoviská a nahradiť ich obytnými blokmi. Susedstvo s big boxami ale štvrti veľa pôvabu nedodá.

Ideálny scenár počíta s ich vytlačením inde, odstránením nákupného centra Bory Mall a výstavbou nových polyfunkčných budov v hustej štruktúre zo všetkých strán pripravovaného TIOPu. Služby a obchody, ktoré sú dnes v nákupnom centre, by boli v plnej miere nahradené na prízemí jednotlivých domov – možno aj v rámci možného budúceho bulváru popri trati smerujúcej hlbšie do Borov. Takýmto spôsobom nebudú Bory len obyčajným, hoci veľkým developerským projektom. Stane sa z nich dôležitý bod, atraktívna štvrť a západná brána do metropoly.

 

Borom zatiaľ chýba mestskejší charakter, a to aj v ich južnej časti. Zdroj: Penta Real Estate

 

Ďalšie lokálne centrá

Tento zoznam nemožno nazvať kompletný, keďže v priebehu tohto storočia sa pre výstavbu pravdepodobne otvoria ďalšie veľké územia s vlastnými centrami. Veľká výstavba sa napríklad očakáva južne od Slnečníc, kde je opäť miesto pre desaťtisíce obyvateľov. To isté sa týka letiska vo Vajnoroch či plôch severne od Borov. Naostatok, v meste ostávajú aj obrovské brownfieldy, najmä Istrochem, ktorý by sa v prípade vyčistenia stali priestorom pre vznik štvrte s veľkosťou približujúcou sa slovenským krajským mestám.

Bratislava tak má skutočne potenciál byť 15-minútovým mestom. Zložená môže byť zo série lokálnych centier, na ktoré sa budú viazať štvrte so špecifickým štýlom zástavby, identitou alebo architektúrou. Pre metropolu to bude obohacujúce. Bratislava je mestom kontrastov, čo sa stáva jej pozitívnym definičným znakom. Do budúcna sa môže tento charakter ešte posilniť, hoci vždy je potrebné zachovať určité parametre kvality.

Napriek pochybnostiam a výhradám, Bratislava sa postupne mení na veľkomesto. Tento vývoj automaticky vyvoláva diskusie či konflikty, najmä v prípade zrážky s inou predstavou o jej budúcom vývoji. Nostalgické spomienky na starú Bratislavu, kde bolo jediným centrom korzo či Námestie SNP a „všetci“ sa navzájom poznali, ostanú navždy minulosťou.

Budúcnosť je spojená s novými štvrťami, výškovými budovami, (miestami) väčším ruchom, súčasnou architektúrou, zahraničnými vzormi (a pomenovaniami) a ideálne aj lepšími verejnými priestormi, kvalitnejšou verejnou dopravou či cyklodopravou a upravenejšou zeleňou. Súčasťou budovania Bratislavy bude aj vznik nových centier, ktoré najviac odzrkadlia posun mesta.

Nejde o víziu, ktorá teší každého. Je však nevyhnutná pre zdravý rozvoj, udržanie životnej úrovne a konkurencieschopnosť Bratislavy v globálnom kontexte. 21. storočie môže byť najúspešnejším v dejinách mesta. Kľúčové je však dobre naložiť s možnosťami, ktoré má v rukách. Dnes je ich viac ako kedykoľvek predtým.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.