Adrian Gubčo 12.09.2026 16:16

Prvé kroky k bohatšiemu mestu. Magistrát chce lákať investície, zverejnil ekonomické dáta

Bratislava ekonomicky stagnuje. Hoci sa to na prvý pohľad vďaka pomerne rozsiahlej výstavbe nezdá, v skutočnosti sa jej v posledných rokoch tak nedarilo ako v minulosti, keď bola považovaná za jedno z najperspektívnejších miest v Európskej únii. Vedenie Bratislavy konečne začína chápať, že lákanie investorov by malo byť aj jeho prioritou, a začína robiť prvé kroky. Z tohto dôvodu predstavilo nový ekonomický dashboard.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Za jeden z najvýznamnejších ekonomických indikátorov sa vo všeobecnosti považuje výška hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu, ideálne v parite kúpnej sily (purchasing power parity – PPP). V tomto smere bola Bratislava, resp. Bratislavský kraj, v minulosti európskym premiantom. V roku 2013 bola považovaná za štvrtý najbohatší región, keď ju predstihovali len Luxemburg, Brusel a Hamburg.

Medzičasom sa pozícia metropoly a jej zázemia dramaticky zhoršila. Podľa posledných údajov z roku 2024 by mal byť Bratislavský kraj na 18. mieste, čo je síce zlepšenie oproti 20. miestu z roku 2022, stále však ide o veľký rozdiel oproti štvrtej priečke. Okolo tejto pozície sa už nejakú dobu drží Praha (v roku 2024 bola 5.), ktorá bola pritom v roku 2013 na tom o čosi horšie ako slovenské hlavné mesto.  

Bratislava zaostáva v tvorbe pracovných miest v špičkových odvetviach, nedokáže v takej miere lákať talent a vzniká tu menej startupov. Noví investori prakticky neprichádzajú a mnohé existujúce nadnárodné korporácie, ktoré tu v minulosti zriadili centrá zdieľaných služieb, prehodnocujú svoje plány, čo môže viesť k veľkému prepúšťaniu. To ohrozuje celkovú stabilitu trhu práce aj bratislavskú ekonomiku ako takú. Na tieto dobre platené pozície je totiž naviazaný rozsiahly sektor služieb a ďalšie desaťtisíce pracovných miest.

Vedenie mesta tak začalo konečne chápať, že musí v tomto smere niečo robiť. Hoci nemá právomoc ovplyvňovať daňovú politiku štátu, legislatívu a do veľkej miery ani kvalitu podnikateľského prostredia, disponuje mäkkou silou a prostriedkami, ako vytvoriť atmosféru, nastavenú v prospech podnikania, investovania, inovácií či štúdia. V poslednom období preto začalo robiť prvé pozitívne kroky.

Jedným z nich je snaha o zvýšenie atraktivity voči zahraničným študentom, navštevujúcim bratislavské univerzity. Zatiaľ robí len obmedzené aktivity, napríklad spoluorganizuje podujatie Student Welcome Weekend, pričom sa aktuálne koná druhý ročník. Druhým je vybudovanie spolupráce medzi mestom a zamestnávateľmi prostredníctvom programu „Bratislava: Hlavné mesto možností pre talent a inovácie“.

Cieľom programu je posilniť postavenie Bratislavy ako atraktívneho mesta pre talent, inovácie a kvalitné pracovné príležitosti. V tejto súvislosti sa organizuje niekoľko programov (napríklad Future Founders Varsity, ktorý pomáha študentom rozvíjať podnikateľské zručnosti), rozbiehajú sa spolupráce (napríklad s viedenskou podnikateľskou agentúrou) a pripravuje sa aktívnejšie lákanie investorov. Cieľom je vytvorenie základov pre vznik tisícov, resp. desaťtisícov pracovných miest.

Teraz mesto podniklo ďalší krok – síce pomerne jednoduchý, ale inak celkom dôležitý. Na oficiálnej stránke Bratislavy bol zverejnený Ekonomický dashboard, ktorý na jednom mieste zhromažďuje takmer 70 kľúčových socio-ekonomických indikátorov. Potenciálni investori tak získajú pokope základné informácie, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa o príchode do slovenskej metropoly.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo tvrdí, že chce do Bratislavy lákať talent a firmy. Autor: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

S takýmto účelom bola táto zmena aj zrealizovaná. Priznáva to aj Hlavné mesto, keď hovorí, že je určený na získavanie investícií a má byť praktickým nástrojom pre agentúry a konzultantov pôsobiacich v tejto oblasti. „Dlhodobo presadzujem prístup k riadeniu mesta postavený na dátach,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. „To sa týka aj oblastí, ako nové pracovné príležitosti, kvalitné vzdelanie, dostupné bývanie a perspektíva pre mladých, ktoré rozhodujú o tom, či budú mladí ľudia budovať svoju budúcnosť v Bratislave.“

Dashboard je súčasťou vyššie zmieneného programu, na ktorom mesto spolupracuje s organizáciou Bloomberg Associates. Poukázať má na silné stránky mesta a jeho rozvojový potenciál. „Bloomberg Associates s hrdosťou spolupracovalo s mestom Bratislava na vytvorení Bratislavského ekonomického dashboardu, ktorý na jednom mieste prináša  kľúčové údaje o ekonomike, startupovom ekosystéme a trhu práce,“ približuje Todd Rufo, vedúci ekonomického rozvoja, Bloomberg Associates. „Tento dashboard bude dôležitou súčasťou prezentácie príbehu Bratislavy, jej rastu a transformácie.“

Magistrát sa chváli niektorými štatistikami, ktoré ukazujú, že Bratislavský kraj vytvára až 28% národného HDP, pričom tento podiel sa v poslednom období ešte zvýšil. Zvýšila sa aj produktivita práce, ktorá je na úrovni 76.300 eur na obyvateľa. Tým predbieha mestá ako Tallinn, Krakov či Brno.

K ďalším dôležitým informáciám má patriť rastúci počet zahraničných študentov, ktorých je už viac ako 8-tisíc a mesto v nich vidí potenciál budúcich odborníkov, podnikateľov, podnikateliek a inovátorov (ak tu aj zostanú). V meste pracuje asi 130-tisíc ľudí na vysokokvalifikovaných pozíciách, čo podľa Magistrátu potvrdzuje silnú pozíciu Bratislavy ako centra kvalifikovanej pracovnej sily a vytvára dobré podmienky pre ďalší rozvoj ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou.

Nie všetky štatistiky sú však také priaznivé. Miera nezamestnanosti v poslednom období stúpla, medziročne o 0,7%, klesá podiel ekonomicky aktívnej populácie, dramaticky stúpol počet zrušených firiem (medziročne o 30,2%) a veľmi nízky je aj počet založených startupov (15 v roku 2025 oproti 58 v roku 2019). Celkový počet aktívnych startupov v Bratislave je 361 (hoci iné zdroje hovoria o 188). Ak by boli presnejšie mestské údaje, Bratislava je na tom lepšie ako Brno alebo Krakov, v praxi o tom ale možno pochybovať. Dostupnosť kapitálu je naďalej problémom.

Dáta tak ukazujú nielen silné, ale aj slabé stránky mesta. Pre investorov a odborníkov sú to každopádne mimoriadne dôležité informácie, ktoré umožňujú formovať kvalifikované rozhodnutia, kým verejný sektor vidí, kde musí zabrať. Veľkým nedostatkom nielen tohto dashboardu, ale vo všeobecnosti aj ekonomického programu mesta je jeho zlá viditeľnosť na oficiálnom webe – chýba priamy odkaz na úvodnej stránke, čo by aspoň symbolicky ukázalo, akú váhu tejto téme Bratislava prikladá.

Mestu sa ekonomicky nedarí tak, ako by sa mohlo zdať. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V každom prípade, ide o posun dobrým smerom. Veľká časť verejnosti môže mať pod dojmom investícií do nových bytoviek, kancelárskych budov, verejných priestorov a infraštruktúry pocit, že mestu sa výborne darí a otázka jeho prosperity nie je takou dôležitou témou.

Opak je ale pravdou. Výstavba je previazaná s ekonomickým výkonom, ale je aj dôsledkom zotrvačnosti trhu a celkového rozsahu mesta, kde budú vždy záujemcovia o nové byty. Verejné investície sú zas v slovenskom prípade oveľa viac naviazané na dostupnosť európskych zdrojov. Šikovnejší primátor tak vie opravovať verejné priestory, nakupovať vozidlá MHD alebo rekonštruovať energeticky neefektívne objekty bez toho, aby spravoval obzvlášť úspešné mesto.

Otázka ekonomického úspechu mesta musí byť vždy medzi absolútnymi prioritami každej administratívy. Práve dobrý výkon je predpokladom k prílevu nových ľudí, rozvoju služieb a zvyšovaniu kvality života. Obyvatelia, zvlášť tí šikovnejší a mobilnejší, nebudú žiť v chradnúcom prostredí a uprostred úpadku. Ide tak v podstate o existenčnú problematiku, ktorá rozhoduje o budúcnosti mesta ako takého.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.