Adrian Gubčo 10.07.2026 20:27

Bratislava ako európsky Singapur: 10 vecí, ktoré musí urobiť, aby bola lídrom v konkurencieschopnosti

Keď sa povie Singapur, mnohí si predstavia mrakodrapy v objatí tropickej zelene, ikonický strešný bazén alebo supermoderné letisko. Tento ázijský mestský štát je však zároveň globálnym lídrom v konkurencieschopnosti, ekonomickej atraktivite a inovatívnosti. Bratislava by aspoň v menšom mohla mať podobnú pozíciu v rámci Európy. Na to však bude musieť realizovať viacero opatrení, aby zvýšila svoju atraktivitu.

Zdroj: MAPA Architekti, Immocap, Nino Belovič / YIM.BA

Pod označením konkurencieschopné mesto možno vnímať také, ktoré je schopné úspešne lákať investície, kapitál a ľudský talent a zároveň vytvárať vysokú ekonomickú hodnotu. V súčasnosti už nie sú najúspešnejšie priemyselné alebo ťažobné centrá. Najlepšie sú na tom metropoly, ktorým sa darí presadzovať sa v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a odkiaľ prúdia inovácie a myšlienky do sveta.

Existuje niekoľko popredných globálnych centier, ktoré sú v tomto smere lídrami. Okrem zmieňovaného Singapuru sú to najmä najvýznamnejšie mestá ako New York, Londýn a Tokio, ako aj relatívne menšie, no taktiež známe metropoly. V našom regióne sa to týka najmä Viedne, Prahy alebo Varšavy, ktoré nelákajú len turistov, ale aj firmy a množstvo šikovných prisťahovalcov, ktorí tu sami podnikajú alebo sa venujú výskumu, čím tvoria významné hodnoty pre ekonomiku, vedu a celkový pokrok.

Bratislava je na tom v porovnaní s týmito veľkomestami biedne – a pritom by to tak nemuselo byť. Disponuje viacerými výhodami vrátane polohy, relatívne vzdelanej a vyspelej pracovnej sily, priaznivého prírodného prostredia, geopolitického ukotvenia a i. Napriek tomu tieto silné stránky samé osebe nestačia, ak sa ďalej nepracuje na skvalitňovaní predpokladov pre rozvoj oproti iným mestám. Tie totiž nespia a aktívne pracujú na svojej atraktivite.

Pripravili sme preto zoznam viacerých nedostatkov, v ktorých má Bratislava medzery a musí na nich zapracovať. Vďaka posunu v tomto smere by mohla získať lepšiu medzinárodnú pozíciu a mať lepšie predpoklady v boji o talent a investície. Netreba si klamať, že ich nepotrebuje – práve naopak, ukazuje sa, že táto téma nebola nikdy tak dôležitá ako teraz. Od konkurencieschopnosti slovenskej metropoly bude závisieť, či bude schopná potiahnuť celú krajinu alebo ju, naopak, potopiť.

Aj Bratislava môže byť konkurencieschopným mestom na európskej úrovni. Ilustračná AI vizualizácia. Zdroj: YIM.BA

10. Mestský marketing

O najväčších a najvýznamnejších mestách sveta už počula väčšina ľudí, a to aj bez toho, aby sa tieto mestá museli nejako zvlášť promovať. Prakticky každý človek so základným prehľadom má nejakú predstavu o Londýne, Paríži, Berlíne, Amsterdame alebo Barcelone. Minimálne v rámci Európy majú solídnu poznateľnosť aj Viedeň, Praha alebo Budapešť. Pri Bratislave to však konštatovať nemožno.

V takýchto situáciách je enormne dôležitá rola mestského marketingu. Pod týmto spojením nemožno vnímať výber turistických sloganov a reklám. Ide skôr o súbor vedomých krokov a politík, ktoré prinášajú (v ideálnom prípade) pozitívne hodnoty s takým významom, že sa o ne zaujíma verejnosť aj za hranicami mesta. To potom dokáže pritiahnuť na seba pozornosť a zvýšiť atraktivitu z pohľadu investorov i talentovaných prisťahovalcov.

Príkladom môže byť Kodaň, ktorej úspech v transformácii verejných priestorov a rozvoji cyklodopravy viedol až ku vzniku samostatného slova (copenhagenization). Bratislava si tiež musí nájsť vlastný úspešný príbeh a veľmi hlasno o ňom hovoriť za hranicami. Tento by mal vychádzať z dokonalého poznania lokálnych špecifík, kultúry a predpokladov. Či už je to dokonalé spojenie mesta, lesov a rieky, ideálne prostredie pre deti či tvorba unikátnej panorámy, mesto si musí túto tému zobrať za svoju a byť v nej globálne známe.

Bratislava si chce budovať poznateľnosť cez opatrenia v prospech detí. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

9. Dramatické zvýšenie kvality školstva

Pôsobí to už ako klišé, ale úspech spoločnosti stojí na kvalite vzdelávania. Každé klišé je ale založené na pravdivom základe, preto skutočne platí, že konkurencieschopnosť miest je pevne prepojená s kvalitou škôl, od materských po univerzity. V tomto prípade ale hovoríme najmä o materských, základných a stredných školách.

Bratislava (a Slovensko) zdedila relatívne solídne historické základy, v posledných desaťročiach boli ale zanedbané potrebné reformy aj investície. Slovenské školstvo tak stráca oproti krajinám ako Fínsko alebo Poľsko dych, nehovoriac o školských budovách, ktoré sú zastarané. Pokrok je potrebný vo všetkých smeroch, teda v zlepšovaní fyzického stavu objektov, ich vybavení, zmene učebných osnov a výchove kvalitného a dobre zaplateného pedagogického i nepedagogického zboru.

Obnova škôl je v tomto kontexte paradoxne jednoduchšia. Mnohé samosprávy sa už o to usilujú s väčšími či menšími úspechmi. Dôležité je, aby boli tieto rekonštrukcie i nové projekty vo vysokej kvalite. Žiaci a študenti potrebujú nielen nové okná či toalety, ale aj moderné učebne, miesta pre socializáciu a dobre vybavené športoviská, aby sa dokázali v budúcnosti úspešne uplatniť v živote a na trhu práce.

V poslednom období pribúdajú projekty modernizácií či dokonca výstavby nových škôl. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

8. Rozvoj bratislavského letiska

Bratislavské Medzinárodné letisko M. R. Štefánika zažíva v posledných mesiacoch svoje najlepšie obdobie v dejinách. Ešte nikdy sa odtiaľto neletelo do toľkých destinácií a nikdy ním neprechádzalo toľko pasažierov. Efekty tohto posunu sa ukázali veľmi rýchlo – aktuálne sa mimoriadne darí aj cestovnému ruchu v slovenskej metropole.

Význam dobre prepojených letísk na príťažlivosť mesta nielen pre turistov, ale aj investorov je nespochybniteľný. Aj vďaka letiskám, slúžiacim ako globálne uzly, sa podarilo dosiahnuť mimoriadny rozvoj mestám ako Dubaj alebo Singapur. Aktuálne sa púšťa do budovania obrovského letiska aj Poľsko, ktoré dúfa, že získa jeden z najvýznamnejších leteckých prístavov v Európe.

Je tak v záujme Bratislavy i Slovenska, aby sa rozvíjalo aj miestne letisko. Znamenať to musí jeho budúce rozšírenie a modernizáciu, lepšie napojenie na verejnú dopravu vrátane vlakov či električiek, zvýšenie kvality poskytovaných služieb a rozumnú politiku vo vzťahu k aerolinkám. Bratislava síce nebude patriť k veľkým európskym letiskám, veľmi jej však pomôže, ak bude dostupná z kľúčových metropol. Pre globálne spojenia je tu napokon viedenské letisko, ktoré je dostatočne blízko na to, aby bolo čiastočne vnímané ako bratislavské.

Rozvoj bratislavského letiska patrí k úspešným príbehom posledného obdobia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

7. Podnikateľské inkubátory a podpora start-upov

Príťažlivosť miest súvisí aj s ich potenciálom pre rozvoj podnikania a úspešné založenie firmy. Mnohí talentovaní ľudia prúdia do metropol ako San Francisco, San Diego, Londýn, Berlín a ďalších, lebo vedia, že tu nájdu nielen veľké trhy, ale aj bohatú podporu či kapitál zo strany inštitúcií, zameraných na podporu podnikania. Podobne sú však na tom aj relatívne menšie mestá, napríklad Tallinn či dokonca neďaleké Brno.

Bratislava zatiaľ dostatočnú podporu neponúka. Existuje tu niekoľko málo anjelských investorov a podnikateľských centier, no nič podobné Juhomoravskému inovačnému centru, ktoré počas svojej existencie podporilo stovky firiem a vytvára podmienky pre vznik českých jednorožcov (firiem s valuáciou nad miliardu dolárov). Začínajúcim slovenským podnikateľom sa o tom môže v Bratislave len snívať.

Mesto musí v tomto zmeniť prístup. Nemôže sa vyhovárať, že to nie je v jeho priamej kompetencii alebo z toho nemá priame príjmy (čo nie je v skutočnosti pravda). Nie je až taký problém obetovať niekoľko miliónov z rozpočtu ročne a vytvoriť inkubátory, fondy rizikového kapitálu, podporné mechanizmy alebo tvorbu sociálnych sietí podnikateľov a investorov. Vrátiť sa to môže mnohonásobne.

V Bratislave chýba inštitúcia, akou je Jihomoravské inovační centrum. Autor: BoysPlayNice

6. Vyššia miera autonómie a kvalitnejšie financovanie

Tento bod súvisí s bodom vyššie. Bratislava potrebuje mať jedna vyššiu mieru autonómie v rozhodovaní o veciach, ktoré sa jej týkajú, rovnako ako mať väčší objem prostriedkov na vlastný rozvoj. Len tak bude schopná agilnejšie reagovať na rozličné trendy či potreby, rovnako ako podporovať kľúčové investície za účelom zvyšovania kvality života aj vlastnej atraktivity.

Príkladom je stavebná legislatíva. Mnoho investorov sa zhoduje, že čelí veľkým problémom kvôli dĺžke povoľovania aj komplikovaným normám. Mesto by preto malo k dispozícii vlastné normy, ktoré by zohľadňovali jeho špecifiká, napríklad v oblasti preslnenia, parkovania či odstupov. Takýmto spôsobom by sa dali ušetriť nemalé náklady pri výstavbe a v konečnom dôsledku aj pri výslednej cene bývania.

V prípade financovania zas experti na samosprávu už dlho hovoria o potrebe prenastavenia daňového mixu. Keby sa aplikoval hoci len systém z Česka, obce by mohli mať o tretinu vyššie príjmy. Rozpočet Bratislavy by sa tak mohol nafúknuť na bezmála miliardu eur, čo by otvorilo bohaté možnosti pre zveľaďovanie mesta pri súčasnom znižovaní dlhu – a to nielen v relatívnom, ale aj absolútnom objeme.

Mesto zatiaľ nedokázalo presvedčiť politické špičky na úrovni štátu o potrebe lepšieho financovania. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

5. Kvalitnejšie a modernejšie univerzity

V tomto prípade do veľkej miery platí to, čo v prípade nižších úrovni vzdelávania. Univerzity mimoriadne potrebujú lepšie financovanie, ktoré by mohli preorientovať na modernizáciu existujúcich budov či kampusov, výstavbu a vytváranie nových výskumných kapacít a v neposlednom rade aj rozširovanie a zlepšovanie ubytovacích kapacít. Práve špičkové univerzity sú základným kameňom úspechu mnohých svetových veľkomiest.

V Bratislave už dnes pôsobia viaceré významné inštitúcie. Univerzita Komenského či Slovenská technická univerzita sa síce hrdia tým, že patria medzi desatinu najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta, v realite sú ale prinajlepšom v druhej päťstovke. Bratislava však potrebuje pretlačiť svoje vysoké školy ideálne do prvej, prinajhoršom druhej stovky najšpičkovejších svetových univerzít.

S touto pozíciou sú totiž spojené viaceré silné stránky – takéto inštitúcie spravidla realizujú mimoriadne dôležitý základný i aplikovaný výskum, viažu na seba spolupráce s poprednými firmami, lákajú najlepších absolventov z domova i zo zahraničia a stávajú sa základom ekonomického a spoločenského pokroku. Nanešťastie, takýto rozvoj stojí nemalé peniaze, v čom Slovensko trestuhodne zaostáva.

Bratislavské univerzity sa zatiaľ zlepšujú len pomaly, zvlášť oproti zahraničiu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

4. Národné kongresové centrum

Bratislava v súčasnosti zostáva posledným hlavným mestom v Európe, kde chýba špičkové kongresové centrum, schopné hostiť podujatia na najvyššej úrovni. Istú dobu sa zdalo, že sa k jeho vzniku blíži, v súčasnosti je ale k takémuto projektu ďaleko.

Kongresové centrá sú mimoriadne dôležité z viacerých dôvodov. Najvýznamnejšie podujatia na seba viažu tisíce delegátov, často špičky vo svojich odboroch, a slúžia ako dôležité miesto pre výmenu skúseností, inšpirácie, ale aj ako miesto zásadných rozhodnutí. Pomáhajú pri rozvoji podnikania, kompetencií a znalostí publika, v ktorom sú spravidla aj domáci účastníci. V neposlednom rade, majú zásadný vplyv na cestovný ruch, keďže s prestížnymi podujatiami prichádzajú aj najbonitnejší klienti.

Kvalitné kongresové centrum je spojené s vysokou kapacitou hlavnej sály alebo sál, množstvom bočných sál pre komornejšie stretnutia a paralelné podujatia, vysokou flexibilitou priestoru, bohatým cateringovým zázemím, kvalitnými hotelovými kapacitami a dobrou dopravnou dostupnosťou. V Bratislave malo takéto centrum vzniknúť v Istropolise. Nanešťastie, už rozostavaný projekt vzniká bez podpory verejného sektora, preto ho developer zmenšil. Pre kongresy svetového významu postačovať nebude.

Veľké kongresové centrum sa nanešťastie v Bratislave nateraz budovať nebude. Zdroj: Immocap

3. Rozvoj kampusu SAV

Popri univerzitách Bratislava disponuje ešte jednou inštitúciou, kde sa už dnes realizuje špičkový výskum a viaceré pracoviská dosahujú medzinárodnú úroveň. Je ňou Slovenská akadémia vied (SAV), ktorej podstatná časť sídli v rozľahlom kampuse na Lamačskej ceste. Nanešťastie, ako celok SAV ale čelí investičnému dlhu a bojuje s nedostatkom záujmu mladých vedcov o prácu v akadémii. Takisto vníma ako problém, že verejnosť vie len málo o jej aktivitách.

Aby dokázala tieto nedostatky prekonať, musí zásadne zmodernizovať a pozdvihnúť svoj kampus. Našťastie, v tomto smere už začala SAV robiť prvé kroky. Zrealizovaná bola veľká urbanistická súťaž na nové riešenie kampusu a tri súťaže na trojicu pracovísk, resp. objektov – Centrum experimentálnej medicíny, Pavilón spoločenských vied a predsedníctvo SAV. Postupne začína realizovať viaceré zásahy a v najbližších rokoch chce postaviť aj zmienené budovy.

Pre Bratislavu ide o dôležitý krok. V ideálnom prípade by boli vyčlenené dostatočné prostriedky na to, aby rozvoj kampusu prebiehal rýchlejšie a vytvoril ideálne podmienky pre spoluprácu vedcov a firiem, ako aj umožnil prezentáciu vedeckých aktivít širokej verejnosti. Supermoderné pracoviská by mohli pomôcť udržať domácich vedeckých pracovníkov a prilákať zahraničných. Ide o pilier tvorby vedomostnej spoločnosti.

Budúce Centrum experimentálnej medicíny v SAV. Zdroj: Pelčák a partner architekti

2. Dostupnosť bývania

Problémom vysokej konkurencieschopnosti mesta je obrovský záujem ľudí o život v ňom. To následne vedie k dopytu po bývaní, ktorý mnohokrát nedokáže existujúci stavebný rozvoj saturovať. Výsledkom je nízka dostupnosť bývania, ktorá trápi väčšinu svetových veľkomiest. Týka sa to aj Bratislavy, hoci jej pozícia medzi globálnymi mestami nie je taká vysoká.

Za predpokladu, že by sa to ale zmenilo, však možno očakávať ďalšie zhoršenie situácie. Mesto i štát preto musia už dnes vytvárať predpoklady pre rozvoj dostupnejšieho bývania prostredníctvom masívnej výstavby nových bytov. Dôvodom je aj demografický a spoločenský vývoj, predovšetkým zmenšovanie rodín, väčší počet jednotlivcov, hľadajúcich bývanie, či priemerný vysoký vek odchodu od rodičov oproti priemeru Európskej únie.

Opatrení, ktoré by prispeli k dostupnejšiemu bývaniu, je mnoho a sú v kompetenciách rozličných orgánov. Jedným z nástrojov je znížená DPH na bývanie, ďalej rýchlejšie povoľovanie či zmena noriem. Tieto zásahy sú v réžii štátu. Mesto či miestne samosprávy vedia prispieť najmä otvorením územných plánov v prospech výstavby bytov, lepšou prípravou území alebo odborným riadením povoľovacích procesov, teda bez politických zásahov.

Zefektívnenie budovania bývania by pravdepodobne viedlo aj k širšej škále rezidenčných produktov. Okrem klasického bývania na predaj by sa pravdepodobne lepšie darilo aj budovaniu nájomných či družstevných bytov, študentských ubytovní, bývania pre seniorov a i. V každom prípade, pre úspech mesta je zásadné, či dokáže poskytnúť priestor pre život talentovaným prisťahovalcom. Inak si môže zarobiť na problémy, ktoré zhoršia kvalitu života.

Otváranie Územného plánu musí prebiehať rýchlejšie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Čestné zmienky

Popri vyššie zmienených projektoch či opatrenia možno spomenúť ďalšie, ktoré majú veľký dosah na celkovú konkurencieschopnosť miest. V niektorých prípadoch ide o konkrétne projekty, v iných skôr o politiky, legislatívne nástroje a strategické zásahy či opatrenia. Ich význam sa líši a inak ho posudzujú pravdepodobne aj rozličné skupiny obyvateľstva.

Časť ľudí určite zdôrazní, že pre úspešné mesto je kritická úroveň zdravotníctva. To je nepochybne pravda a v tomto smere má Bratislava obrovské rezervy. Okrem novej koncovej nemocnice potrebuje zásadne modernizovať aj existujúce, rovnako ako skvalitňovať základnú zdravotnícku starostlivosť. Podobné veci by ale dali povedať aj o úrovni bezpečnosti, efektivite verejnej dopravy, fungujúcom právnom štáte, rozvoji kompetencií v oblasti AI a najmä architekti by pravdepodobne pripomenuli aj kvalitu verejného priestoru.

Za zmienku jednoznačne stojí aj kultúra. Mnohí experti pripomínajú, že atraktivita významných miest nespočíva len v možnostiach uplatnenia a zárobku, ale aj šanci pre socializáciu s podobnou skupinou ľudí vrátane budovania rodín. Niektorí mestá označujú ako „svadobné trhy“, pričom najlákavejšie sú práve metropoly typu New York alebo Londýn. Preto je extrémne dôležitá kultúrna ponuka, ktorá vytvára príležitosti pre trávenie voľného času v prostredí podobne naladených ľudí.

Bohatá kultúrna ponuka zároveň prispieva k rozvoju kreativity, tvorbe nápadov, atraktivite mesta pre návštevníkov a zlepšovaniu imidžu mesta. Bratislava tak nesmie zabúdať na to, aby život v nej bol „zábavný“ a poskytoval mnoho podnetov aj príležitostí pre utužovanie sociálnych vzťahov. Napokon, mnohé z najúspešnejších svetových miest v poslednej dobe rástli práve vďaka extrémne živej kreatívnej scéne. Menovať možno Berlín, Miláno, Paríž, Rotterdam, Kodaň a mnoho ďalších.

Úspešné mesto potrebuje kvalitnú kultúrnu ponuku v dobre vedených inštitúciách. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

1. Vysokorýchlostné trate a modernizácia železničnej dopravy

Na pomyselnú prvú priečku medzi opatreniami, ktoré by mohli zvýšiť význam a atraktivitu Bratislavy, dávame totálnu prestavbu, reorganizáciu a modernizáciu Železničného uzla Bratislava, spojenú s vybudovaním vysokorýchlostnej trate (VRT). Tá by slovenskú metropolu prepojila s ďalšími regionálnymi veľkomestami, najmä Prahou, Brnom, Viedňou či Budapešťou, a to skôr v priebehu minút ako hodín.

Budovanie VRT v rámci Európskej únie má byť do budúcna alternatívou voči lietaniu. Tento krok má ekonomický aj ekologický zmysel a otvára nové možnosti rozvoja pre mestá, ktoré budú na sieť VRT napojené. Podľa aktuálnych stratégií by k nim mala patriť aj Bratislava, hoci komentátori upozorňujú, že pôjde o extrémne náročný projekt, ktorého predstavená vízia má mnoho nedostatkov.

Štát chce totiž vznik VRT využiť zároveň na modernizáciu výrazne zastaraného bratislavského železničného uzla. Existuje však odborný názor, že tieto zámery by sa mali vnímať ako samostatné projekty. Kým modernizáciu uzla treba realizovať v zmysle doteraz známych projektov, VRT by mala Bratislavu preťať prostredníctvom vizionárskej stavby, známej ako Bratislavský Ypsilon.

Išlo by o tunelové vedenie trate, ktoré by prepojilo stanicu Lamač či Vinohrady s Hlavnou stanicou, odkiaľ by ďalej pokračovalo do Petržalky. Takýmto spôsobom by sa dali prekonať mnohé problémy mesta – nedostatočné kapacity Hlavnej stanice, jej poloha v oblúku, pomalé prechádzanie vysokorýchlostných súprav mestom, stav Hlavnej stanice, vytvorenie kapacít pre nákladnú železničnú dopravu a ďalšie.

Daný projekt možno prepojiť aj s inými víziami – napríklad uvažovanou traťou na viedenské letisko, zrušením plánu na obnovu Filiálky a i. V kombinácii so zmodernizovaným uzlom by Bratislava získala vysoko funkčnú železničnú sieť, ktorá by sa mohla významne podieľať na obsluhe mesta vďaka uvoľneným kapacitám na existujúcich tratiach. Vznikli by tak zároveň predpoklady pre veľký rast metropoly a prestavbu mnohých lokalít, ktoré by získali kvalitnú obsluhu.

Dnes už existujú odhady, koľko by takéto dielo stálo – Ypsilon by mohol vychádzať na 3,3 miliardy eur, modernizácia uzla má stáť bezmála miliardu. Zároveň sa ale v prípade Ypsilonu počíta s pomerne dlhým obdobím výstavby, trvajúcim minimálne do polovice tohto storočia. V konečnom dôsledku by tak nešlo o tak drahý projekt, ako sa to na prvý pohľad zdá. Pre fungovanie a zasadenie Bratislavy do medzinárodného kontextu je absolútne zásadný.

Ideový návrh spoločnosti Sudop Praha (Ypsilon) výhľadového usporiadania uzla Bratislava. Zdroj: ÚHP

Úspešná Bratislava ako všeobecný záujem

Ako vyplýva z výpočtu vyššie, vznik vysoko konkurencieschopného mesta je dnes v kompetencii veľkého množstva orgánov verejnej správy. Za niečo zodpovedá štát a konkrétne opatrenia by si vyžadovali vládnu a poslaneckú podporu. Iné sú v réžii samosprávy na všetkých úrovniach, teda kraja, mesta aj mestských častí. S niektorými opatreniami vedia pomôcť aj súkromní investori či developeri.

Pri takto roztrieštenom systéme nemožno očakávať, že sa všetci aktéri samí od seba zhodnú na potrebe rozvíjať konkurencieschopnosť mesta a budú podnikať konkrétne a koncepčné kroky, ktoré k tomu budú viesť. Za takýmto účelom vznikajú rozsiahle a prepracované stratégie, ktorých cieľom nie je len načrtnúť víziu, ale aj vytvoriť podmienky pre spoluprácu a výmenu názorov, skúseností či praxe zo strany viacerých stakeholderov.

V tomto prípade už možno ukázať na niekoho, kto by mal byť lídrom tvorby takejto stratégie. Je ním Hlavné mesto, teda bratislavský Magistrát a primátor Bratislavy. Práve on či ona je najpovolanejšia osoba, ktorej má najviac záležať na konkurencieschopnosti mesta. To, že nie všetko je v jej kompetencii, je pritom vedľajšie, rovnako ako fakt, že nemusí z toho benefitovať priamo v podobe vyššieho výberu daní (hoci v ideálnom prípade na tom mesto získa).

Nanešťastie, zatiaľ badať len málo signálov, že by tomu aktuálne vedenie mesta plne porozumelo. Pred niekoľkými mesiacmi prišla pozitívna správa, keď primátor oznámil, že rozbieha intenzívnejšiu spoluprácu s firmami a významnými zamestnávateľmi. Ide však o prvý krôčik na veľmi dlhej ceste a len čiastočné zlepšenie v rámci veľmi komplexnej problematiky.

Priaznivé veci sa dejú aj v iných sférach – darí sa bratislavskému letisku, SAV skutočne pracuje na pozdvihnutí svojho kampusu, drobné investície priebežne realizujú univerzity, ktoré zažívajú influx zahraničných študentov. Školy sa v posledných rokoch modernizovali vo väčšej miere, Bratislavský samosprávny kraj intenzívne komunikuje so zamestnávateľmi pri tvorbe vzdelávacích kampusov a mesto začalo intenzívnejšie aktualizovať Územný plán.

To je však stále málo. Ostatné mestá v regióne i vo svete nespia a popri „bežných“ veciach, ako je zlepšovanie verejného priestoru, skvalitňovanie verejnej dopravy či sadení stromov robia aj veci, ktoré mesto spravia nielen pekným či funkčným, ale aj úspešným. V Bratislave sa na to zatiaľ zabúda. Dobré mesto nie je len to, kde sú upravené ulice, cesty a parky, ale najmä také, kde ľudia nájdu v živote uplatnenie. To stojí za ich rozvojom už tisíce rokov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.