Adrian Gubčo 04.03.2026 19:14
Pekná navonok, hnijúca zvnútra. Úpadok Bratislavy pokračuje, naznačujú to medzinárodné rebríčky
O slovenskom hlavnom meste sa mnohí návštevníci vyjadrujú ako o skrytom klenote. Oceňujú atraktívne prostredie historického centra, množstvo zelene, dobre fungujúcu verejnú dopravu aj dynamicky pôsobiace súčasné štvrte pri Dunaji a inde. Podľa všetkého ale ide len o príťažlivú fasádu. Medzinárodné porovnania naznačujú, že Bratislava v skutočnosti stráca oproti ostatným európskym metropolám dych.
Ilustračný záber. Zdroj: zdronu
Čo robí mestá úspešnými
Svetové mestá fungujú v súčasnom globalizovanom svete v konkurenčnom a kompetitívnom prostredí. Dnes už nebojujú o nerastné či poľnohospodárske suroviny a dokonca v takej miere ani o peniaze. Hlavnou komoditou súčasnosti je a zatiaľ zostáva ľudský kapitál, teda prítomnosť množstva špičkových, talentovaných ľudí – študentov i pracujúcich – ktorí vytvárajú základ pre inovácie, podnikavosť a ekonomický rast.
Popredné metropoly preto aktívne implementujú kroky, ktoré ich majú zatraktívniť pred verejnosťou a pritiahnuť či udržať ľudí s vysokou pridanou hodnotou. Ide o širokú škálu opatrení – podporu vysokej kvality vzdelávania či zdravotníctva, investície do kultúry, zlepšovanie životného prostredia, zvyšovanie dostupnosti bývania, aktívny marketing, dôraz na dopravnú konektivitu a ďalšie. Najúspešnejšie si užívajú pozornosť sveta, čo na seba viaže prílev kvalifikovaných migrantov, turistov aj investorov.
Úspešnosť miest je prirodzene porovnávaná a analyzovaná. K firmám, ktoré sa takýmto výskumom venujú, patrí aj severoamerická poradenská spoločnosť Resonance. Jej hlavnou aktivitou je tvorba urbanistických a kreatívnych stratégií pre mestá na celom svete. Ponúka služby poradenstva, marketingu, facilitácií, analýz či strategického plánovania. Prirodzene, pracovať preto musí s obrovským kvantom dát.
K mediálne veľmi atraktívnym výstupom patrí rebríček Najlepších miest sveta i Najlepších miest Európy, na ktorom spolupracuje s renomovanou agentúrou Ipsos. V prvom prípade sú porovnávané mestá a metropolitné oblasti s počtom obyvateľov nad jeden milión, kým v prípade Európy sa hodnotia mestá a metropolitné regióny s viac ako 500-tisíc obyvateľmi. Sem patrí aj Bratislava.
Metodológia je založená na porovnávaní oficiálnych dát, ktoré prináša Eurostat či národné štatistické úrady, doplnených o dáta, generované ľuďmi, či už prostredníctvom Google, TripAdvisoru, Instagramu a ďalších zdrojov. Hodnotených je celkovo 47 metrík v rámci 33 subkategórií. Na základe ich vyhodnotenia a váženia boli určené tri základné kategórie, podľa ktorých sú mestá porovnávané – Livability, Lovability a Prosperity.
V kategórii Livability sa z verejne prístupných údajov posudzovala kvalita pešej chôdze, cyklodopravy, počasie, klimatické riziko, kvalita ovzdušia, prítomnosť zelených plôch, prítomnosť atrakcií či pamiatok, prítomnosť parkov, kvalita verejnej dopravy, internetová infraštruktúra, životný štandard alebo zdravie.
Kategória Lovability vypovedá o tom, ako je mesto a jeho prvky obľúbené medzi užívateľmi. Hodnotená bola prítomnosť v Google Trends, check-iny na Facebooku, počet počtov na Instagrame, prítomnosť v TikTokových videách, diskusie na Reddite, počet kvalitných múzeí, úroveň nočného života, množstvo kvalitných nákupných centier, reštaurácií, divadiel, koncertov a rodinných atrakcií.
Napokon Prosperity sa zameriava na predpoklady pre ekonomický rozvoj mesta a regiónu. Porovnávaná je prítomnosť veľkých kongresových centier, veľkých spoločností, objem zamestnanosti, konektivita letiska, kvalita univerzít, ekonomický výkon, kvalita podnikateľského prostredia, miera nezamestnanosti a podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.
Okrem toho bola vďaka spolupráci s Ipsosom pre každú z kategórií hodnotená aj percepcia zo strany 5-tisíc náhodných respondentov, ktorí mali odpovedať, kde by najradšej žili, ktoré mestá by chceli navštíviť a ktoré podľa nich ponúkajú najlepšie možnosti pre pracovné uplatnenie. Kombináciou všetkých týchto faktorov vznikol rebríček sto „najlepších“ európskych miest.
Britská metropola Londýn je „najlepším“ európskym mestom. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
Bratislava sa citeľne prepadla – opäť
Lídri v rebríčku bývajú zhruba rovnakí takmer každý rok. Nie je to veľmi prekvapivé – napokon, prvý Londýn je globálnou metropolou s neuveriteľnými možnosťami uplatnenia, úžasnou kultúrnou ponukou, jedným z najvýznamnejších svetových letísk a obrovskou snahou o udržanie si pozície popredného svetového mesta. Druhý Paríž je na tom veľmi podobne. Na treťom mieste sa objavil Berlín, nasledovaný Rímom či Barcelonou.
Z nášho regiónu získala najsilnejšiu pozíciu Viedeň, ktorá je hodnotená na ôsmom mieste. Vďačí za to špičkovej kultúrnej ponuke, dostupnosti bývania, klimatickej udržateľnosti, podpore vedy a výskumu alebo atraktivite pre veľké spoločnosti. 14. priečku zastáva Budapešť, 15. Praha, 17. Varšava. České hlavné mesto si pohoršilo, minulý rok bolo hodnotené v prvej desiatke. Maďarská metropola si naopak polepšila, napreduje aj poľská.
Bratislava sa bohužiaľ prepadá. V roku 2023, keď bol tento rebríček prvýkrát publikovaný, bola hodnotená na 35. mieste, v roku 2024 na 40., v roku 2025 až na 59. mieste. Kto by pre tento rok očakával zlepšenie, bude na omyle – ocitla sa na 67. mieste. Tento prepad nemožno obhájiť postupne sa meniacou metodológiou analytikov – ide o príznak postupnej stagnácie, ba možno až úpadku mesta.
Resonance na slovenskej metropole vyzdvihuje nízku mieru nezamestnanosti, dobré počasie, vysokú mieru zamestnanosti či rastúci objem cestovného ruchu. Taktiež oceňuje relatívne vysoký životný štandard. Inak ale o jej význame svedčí to, že popis mesta sa veľmi nelíši od tohto, čo bolo napísané už po minulé roky.
Bližší pohľad na hodnotenie Bratislavy ukazuje, že v kategórii Livability je na 81. mieste, Lovability na 103. mieste a Prosperity na 42. mieste. Polepšila si v Livability, v ostatných kategóriách si pohoršila. Na základe dostupných dát možno o nej konštatovať, že je ekonomicky relatívne silná – hoci s citeľným prepadom oproti minulosti – no inak je nudná, málo príťažlivá a nevie poskytnúť podobné možnosti ako ostatné európske veľkomestá.
Bohužiaľ, aktuálne trendy sú skôr negatívne. Okolité mestá totiž nespia a sú v konkurencieschopnosti ďaleko pred Bratislavou. Budapešť má napríklad niektoré z najpríťažlivejších pamiatok v Európe, očakáva vznik 22 nových hotelov do roku 2029, buduje sa nová Národná galéria vo Városligete, sú tu špičkové atrakcie pre rodiny a navyše je na tom výborne v oblasti vzdelania alebo nezamestnanosti.
Aj Praha, ktorá sa v hodnotení oproti minulému roku prepadla, buduje nové štvrte, linku metra, špičkové hotely a naďalej zostáva obľúbenou destináciou pre návštevníkov z celého sveta. Napokon, Varšava získala novú železničnú stanicu, v centre pribudla galéria moderného umenia a na začiatku budúcej dekády bude otvorené letisko CPK, ktoré ju katapultuje medzi popredné mestá Európy.
V tomto kontexte sú „pokroky“ Bratislavy – obnova Námestia SNP či predĺženie električkovej trate v Petržalke – takmer smiešne. Metropola, rovnako ako celá krajina, stagnovala, investovala málo (aj to len vďaka európskym zdrojom) a dnes začína vidieť výsledky. Dekády bez záujmu o silný rozvoj a rast mesta sa začínajú prejavovať v jeho navonok takmer neviditeľnom, no dátami potvrdenom úpadku.
Rekonštrukcia Námestia SNP a okolia je dobrou správou, Bratislava toho ale potrebuje omnoho viac. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Skutočné zlepšenie v nedohľadne
Nanešťastie, ani čoraz častejšie varovné signály, viditeľné nielen v rozličných rebríčkoch, ale aj priamo v uliciach, nebudú stačiť k tomu, aby sa prehodnotil pohľad na potreby mesta a nutné kroky k ich naplneniu. Faktom ostáva, že Slovensko je na tom ekonomicky mimoriadne zle, čo dokazujú správy expertov, informácie o zatváraní fabrík, kolabujúce verejné financie, ako aj krach obchodov v uliciach miest vrátane Bratislavy. Napriek tomu zostávajú diskusie o jej budúcnosti v duchu hovenia si v stagnácii.
Pohľad na súčasnú ekonomiku aj úspešné mestá však hovorí jasnou rečou. Ekonomické aktivity a s nimi aj ľudia sa v čoraz väčšej miere koncentrujú v mestách, najmä v úzkej skupine najvýznamnejších metropol. Rastie význam špičkového vzdelania, zásadná je medzinárodná konektivita, extrémne vzrástla dôležitosť dobrého marketingu a z kreativity a kultúry sa stal jeden z pilierov úspechu celých spoločností.
Za daných okolností je vyslovene neželané, aby Bratislava rástla súčasným obmedzeným spôsobom, maximálne o niekoľko tisíc obyvateľov ročne. Slovenská metropola musí pokračovať v premene na miliónové (minimálne) veľkomesto, keďže práve takýto počet obyvateľov vytvára predpoklady pre rozvoj nových odvetví, špecializáciu, prílev investorov, rast silnejšieho trhu a produktivity práce pri súčasnom efektívnejšom vynakladaní verejných zdrojov.
Rast Bratislavy musí byť zároveň spojený s náležitými investíciami do technickej a dopravnej infraštruktúry, do vzdelávacích a zdravotníckych zariadení, novej kultúrnej a občianskej vybavenosti a do tvorby priaznivého prostredia pre podnikateľov. Súčasný mnohomiliardový investičný dlh sa musí napraviť.
Avizované budovanie kampusu SAV nemôže trvať tridsať rokov, ale maximálne desať, každý rok by mali pribudnúť kilometre nových električkových tratí tak, aby sa súčasná sieť v krátkom čase zdvojnásobila, ročne by sa mal vybudovať päťciferný počet nových bytov a popri obnovenom SND či SNM by mala pribudnúť nová filharmónia, galérie moderného a súčasného umenia, vedecko-technické múzeum a veľké kongresové centrum. Bratislava potrebuje aj vedecké parky, napojenie na vysokorýchlostné trate, funkčnú vnútromestskú železnicu, diaľničný okruh a ikonické architektonické diela s globálnym dosahom.
Znie to ako fantazmagorické vízie, pri ktorých sa väčšina obyvateľov Bratislavy asi zdesí. Dnes nie je populárne hovoriť o tom, že v horizonte jednej-dvoch generácií by bolo potrebné veľkosť mesta minimálne zdvojnásobiť. V skutočnosti ale môže ísť o jediný spôsob, ako zo slovenskej metropoly urobiť skutočne dlhodobo úspešné, prosperujúce a príťažlivé miesto pre život, ktoré so sebou potiahne celé Slovensko. Ako sa ukazuje, súčasná cesta k provinčnému mestečku návodom k úspechu nie je.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
