Adrian Gubčo 23.12.2025 15:14

Projekt, ktorý nechce jeho investor, pozná podobu. Vyhlásené boli výsledky súťaže na obnovu Slovenského národného múzea

Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea (SNM) patrí k najveľkolepejším budovám bratislavského dunajského nábrežia aj Bratislavy všeobecne. Dlhé roky je však v zlom stave, ktorý je viditeľný aj voľným okom. Bývalé vedenia SNM preto po správnosti zorganizovali dobre nastavenú architektonickú súťaž, aby ju nedávno odvolaná riaditeľka zrušila. Keďže však išlo o nezákonný krok, súťaž sa napokon ukončila vyhlásením jej výsledkov.

Zdroj: FVA Architekti

Dlhá cesta k výsledkom

Slovenské národné múzeum sa označuje za tzv. erbovú kultúrnu inštitúciu štátu – ide tak o jednu z najvýznamnejších inštitúcií svojho druhu v krajine. Tradične sa spája s budovou na pomedzí Vajanského a Fajnorovho nábrežia v Bratislave. Nachádza sa tu Prírodovedné múzeum a zároveň slúži ako sídelná budova SNM. Pre múzeum tak ide o najdôležitejší objekt s najvyššími požiadavkami na reprezentatívny výraz a vysokú funkčnosť či príťažlivosť.

Realita je ale odlišná. Ide skutočne o mimoriadne veľkorysú budovu, minimálne na slovenské pomery. Súťaž na prestížnu zákazku Zemedelského múzea bola vypísaná už v roku 1924, pričom sa presadil slávny český architekt Pavel Janák. Experti však napokon jeho návrh skritizovali a uprednostnili klasicizujúce riešenie od slovenského architekta M. M. Harminca. Realizácia prebehla v rokoch 1924-1928, múzeum bolo otvorené v roku 1930.

Odvtedy mala budova pohnutý osud. Za vojnového Slovenského štátu tu bolo Slovenské múzeum, ale aj parlament. V roku 1944 objekt zasiahlo a výrazne poškodilo bombardovanie, následná obnova trvala až do roku 1951. Posledné zásahy prebehli na konci 20. storočia, išlo však len o lokálne úpravy a nie o komplexnú rekonštrukciu. Prejavuje sa to na statických poruchách, rozširovaní trhlín a zastaraných interiéroch. Poškodené boli aj niektoré hodnotné architektonické riešenia.

Bývalé vedenie SNM preto v čase riaditeľovania Branislava Panisa dlho pripravovalo rekonštrukciu, čo v roku 2023 odsúhlasila aj úradnícka vláda. Vyhlásená bola na konci roka 2024, teda v čase, keď už Panis riaditeľom nebol. Spočiatku sa zdalo, že dobre nastavená dvojkolová súťaž s vysoko kvalifikovanou porotou prebieha dobre – po prvom kole začalo druhé kolo, v ktorom návrhy vypracovalo päť ateliérov (spomedzi 28 v prvej časti kompetície). Výsledky mali byť vyhlásené v máji.

V priebehu júla však prišla studená sprcha. Vedenie SNM, ktoré vtedy viedla Andra Predajňová, súťaž škandalóznym spôsobom zrušilo ešte pred vyhlásením výsledkov. Vyhovorilo sa na zmenu okolností, za akých sa súťaž vyhlásila. Na rozvoj SNM totiž neboli zo strany Ministerstva kultúry SR vyčlenené peniaze, čo bolo podľa múzea dôvodom, aby bola súťaž zrušená okamžite bez toho, aby boli architektom vyplatené peniaze za vypracované návrhy.

Išlo o dovtedy neslýchané rozhodnutie, ktoré prirodzene vyvolalo mimoriadne negatívne reakcie u architektonickej scény. Slovenská komora architektov Jeden zo súťažiacich podal námietku, ktorá bola úspešná. Úrad pre verejné obstarávanie zrušil rozhodnutie vyhlasovateľa o zrušení súťaže návrhov, ako aj oznámenie o výsledku súťaže návrhov, podľa ktorého nikto nevyhral. Kompetícia tak musela byť dotiahnutá do konca.

Ako teraz približuje ÚVO, k finálnemu zasadnutiu poroty napokon došlo 9. decembra. Na základe diskusie poroty, ale aj odporúčaní od expertov na pamiatky, bolo rozhodnuté o tom, že víťazom súťaže sa stal návrh od kancelárie FVA - Fuňa Vanko architekti.

Zdroj: FVA Architekti

Múzeum sa stane súčasťou mesta

Ako uviedla porota, návrh od FVA - Fuňa Vanko architekti vyniká v dôraze na urbanistické súvislosti a zapojení múzea do okolia. „Autori prezentujú odvážny návrh dispozície, meniaci súčasné  pravidlá fungovania „domu“. Vytvárajú novú pasáž, ktorá prepája Vajanského ulicu a Fajnorovo nábrežie a v ťažisku dispozície otvárajú priestor – „Centrálnu halu“,“ popisujú v hodnotení. „Dom tak môže aktívne komunikovať s mestom.“

Pozitívne hodnotia aj spôsob debarierizácie, galerijné otvorenia či priehľady cez dve a viac podlaží. Za opodstatnené označujú zamýšľané využitie pobytového schodiska v interiéri a pripomínajú, že dané riešenie jasne oddeľuje administratívnu prevádzku a odborné pracoviská od priestorov expozícii, ako požadovalo aj zadanie. „Architektonické riešenie je vo vzťahu k pôvodnej architektonickej substancii citlivé a kultivované,“ uzatvára porota.

Samotní autori vo svojej textovej správe zdôrazňujú snahu o otvorenie múzea mestskému prostrediu. V interiéri sa zas usilovali o zlepšenie cirkulácie, resp. pohybu návštevníkov prostredníctvom staronových prístupových bodov a prepojenia vnútorných tepien múzea.

Múzeum by malo byť po novom zložené z nových, ale aj zrekonštruovaných existujúcich priestorov. Z druhej kategórie možno spomenúť expozičné priestory s existujúcimi diorámami na druhom až štvrtom nadzemnom podlaží, novinkou má byť napríklad „AI Garden“ v átriu budovy. Má ísť o priestor pre spoznávanie prírodovedného sveta pomocou audiovizuálnych zariadení a umelej inteligencie. Novinkou má byť aj auditórium a priestor pre workshopy pre rodiny s deťmi, prístupný samostatným vchodom od Fajnorovho nábrežia.

Kľúčovou osou múzea bude západo-východná od súčasného hlavného vstupu smerom k Múzejnej ulici. Nachádzať sa tu bude nielen centrálny bod múzea, ale aj čitáreň, predajňa suvenírov či kaviareň s polyfunkčným využitím pre rozličné podujatia (preto ju architekti nazvali Živé námestie). Návštevník hlavným vstupom po pobytových schodoch plynule prejde do Centrálnej haly – Zimnej záhrady. Odtiaľ budú prístupné všetky verejné priestory múzea, ako aj všetky výstavné priestory a expozície na ostatných podlažiach.

Na túto os bude nachádzať severo-južná pasáž (resp. Priechodná pasáž), ktorá sa bude dotýkať Centrálnej haly aj kaviarne, poskytne bezbariérový prístup a budú šatne či sociálne priestory pre návštevníkov. Ide o koncept, ktorý bol súčasťou pôvodného Harmincovho riešenia múzea. Architekti navrhujú aj dvojicu nových výťahov.

Z Priechodnej pasáže bude prístupný vstup aj pre zamestnancov múzea, smerujúcich do priestorov Generálneho riaditeľstva a administratívy Prírodovedného múzea. Umiestnený tu bude kontrolovaný vstup. Kancelárie Generálneho riaditeľstva budú na druhom a treťom nadzemnom podlaží, kancelárie Prírodovedného múzea sa štvrtom a Odborné oddelenia na piatom nadzemnom podlaží objektu.

Architekti pripomínajú, že veľkú pozornosť venovali ochrane pamiatkových a architektonických hodnôt budovy. V praxi sa to prejavilo v odstraňovaní rozličných sekundárnych priečok, čistení dispozície a snahe o nadviazanie na pôvodný Harmincov koncept. Novým vstupom je najmä prestrešenie átria v podobe presklenia s oceľovo-škrupinovou konštrukciou, toto však nijako zásadne pôvodné riešenie nenarúša. Aj materiálovo sa vracajú k originálu, keď sa používajú dubové parkety namiesto benátskej dlažby. Pobytové schody majú symbolicky nadväzovať na lavice bývalého parlamentu.

V konečnom dôsledku by tak mali vzniknúť veľmi kultivované múzejné priestory, ktoré budú rešpektovať historickú podstatu stavby, no zároveň prinesú moderné štandardy múzejnej prevádzky. Návštevníci budú môcť prejsť expozíciou po logických okruhoch, pričom budú mať k dispozícii nové priestory v rámci átria, vhodného pre umiestnenie väčších exponátov. Dramaticky by sa mali zlepšiť pracovné podmienky pre zamestnancov a budova nebude pôsobiť uzavretým dojmom.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Vznikne projekt podľa súťaže?

Ide o veľké víťazstvo pre kanceláriu FVA - Fuňa Vanko architekti, ktorá má na konte viacero úspešných realizácii, ani v jednom prípade však natoľko prestížnu. Rekonštrukcia Slovenského národného múzea je mimoriadne atraktívne zadanie, preto pritiahlo niektoré z najlepších slovenských architektonických kancelárií. Renomované pracoviská sa umiestnili aj na zvyšných miestach – na druhom bola kancelária SLLA, na treťom Between, ocenenia získali Iľja Skoček ml. a Young.s. architekti.

Najväčšou otázkou dnes ostáva, či sa vôbec rekonštrukcia v zmysle výsledkov tejto súťaže bude realizovať. Slovenské národné múzeum ju muselo zo zákona ukončiť riadnym spôsobom. Povinnosť uzavrieť zmluvu s jej víťazom a dať mu vypracovať projektovú dokumentáciu však už nemá. Ak by to ale neurobila, bola by to veľká chyba.

Napokon, nejde o jediný verejný projekt, ktorý čelí nedostatku financií na realizačné práce. V podobnej situácii sú aj Vysoká škola múzických umení či Vysoká škola výtvarných umení, z ktorých oboje pripravujú dostavby svojich areálov či kampusov. Oboje vyhlásili súťaže (v prvom prípade vyhral Iľja Skoček ml., v druhom SLLA) a teraz postupujú v povoľovacom procese. V čase, keď sa napokon nejaké financie uvoľnia, môžu takmer okamžite vstúpiť do realizácie.

Slovenské národné múzeum dnes už nemá vedenie, ktoré nekompetentným spôsobom zrušilo predošlú súťaž. Namiesto toho ho vedie generálna riaditeľka Vieroslava Bernátová, ktorá v životopise uvádza, že má skúsenosti s projektovým riadením na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky, pričom sa podieľala na projektoch, súvisiacich s obnovou pamiatok. To je v tomto prípade celkom nádejná správa aj pre rekonštrukciu sídelnej budovy SNM.

Vládny materiál z roka 2023 predpokladal, že realizácia rekonštrukcie prebehne medzi rokmi 2028-2032. Opätovné otvorenie SNM sa očakávalo v lete 2033. Rozpočet na rekonštrukciu sa odhaduje na 70 miliónov eur a na projekciu 1,1 milióna eur. Nejde o malé prostriedky, zvlášť v kontexte aktuálnej konsolidácie verejných financií.

Štát by mal ale trvať minimálne na realizácii projekčných prác. To nie je náročná položka a umožní skorý štart obnovy v prípade, že sa napokon zlepší stav verejných financií, prípadne sa nájde zdroj externého financovania.

Ak by sa to predsa len podarilo, Bratislava a celé Slovensko získajú dôstojnú sídelnú budovu Slovenského národného múzea a Prírodovedného múzea. S inštitúciami ako Naturhistorisches Museum vo Viedni alebo Českým národným múzeom v Prahe sa síce nebude môcť v rozsahu alebo šírke zbierok porovnávať, stále však pôjde o výborné miesto pre vzdelávanie, spoznávanie prírodných zázrakov aj príjemné trávenie voľného času. Ide o mimoriadne dôležitú verejnú investíciu pre celú slovenskú spoločnosť.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.