Adrian Gubčo 09.09.2026 15:11

Nečakaný spor okolo kľúčového projektu. Na Patrónke mal zaniknúť stredoveký mlyn, BSK to odmieta

Patrónku čaká v najbližších rokoch výrazná premena, pričom jeden z kľúčových projektov tu pripravuje Bratislavský samosprávny kraj. V priestore bývalej továrne na patróny, ktorá dala lokalite aj meno, plánuje Kampus Patrónka – verejný areál, spájajúci vzdelávanie, kultúru, šport alebo sociálne služby. Aktivisti však kraj obviňujú, že v rámci prípravy nechal odstrániť výnimočný objekt so stredovekým základom.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj, Adrian Gubčo / YIM.BA

Bratislavská Patrónka sa nachádza na mieste, ktoré bolo osídlené už v stredoveku. Podľa predpokladov historikov sa tu nachádzala osada Vydrica, ktorá bola zničená počas mongolskej invázie v roku 1241. Kým obyvatelia pôvodnej osady sa presťahovali do bratislavského Podhradia, kde založili rovnomennú osadu, v Mlynskej doline bola na potoku Vydrici zriadená séria mlynov.

Týchto mlynov bolo pôvodne deväť. Väčšina v priebehu 20. storočia zanikla, najmä z dôvodu výstavby dopravnej infraštruktúry. Do tohto storočia prežili šiesty až deviaty mlyn, pričom siedmy, ôsmy a deviaty boli zrekonštruované. To sa však už nedá povedať o šiestom mlyne, označovanom ako Turecký.

Ten bol od roku 1870 súčasťou továrne na muníciu (Patrónky), nakoľko ho viedenský priemyselník Juraj Roth v tomto čase odkúpil a včlenil do vznikajúceho industriálneho areálu. Stavba mala pochádzať z 15. storočia, pričom bola súčasťou zaniknutej osady Sellendorf, pre ktorú slúžila aj ako hostinec. Zmienil sa o ňom aj Matej Bel. Roth starší objekt prestaval, donedávna slúžil ako škola.

Stav objektu však nebol priaznivý a v uplynulých týždňoch bol zrovnaný so zemou. Na tento fakt upozornili aktivisti a politickí kandidáti Dávid Staruch a Ivor Švihran. Švihran pripomenul, že mlyn mal byť zbúraný už v 70-tych rokoch v súvislosti s výstavbu diaľnice D2, napokon však prežil vďaka odklonu diaľnice do tunela Sitina. Teraz však bol objekt asanovaný, pričom podľa Švihrana nie je známy logický dôvod búrania (hoci podprahovo naznačuje, že to mohlo súvisieť s pripravovaným developmentom JTRE v susedstve).

Prirodzene, v reakcii na to sa dvihla búrka odporu. Pravdou však je, že budova nebola národná kultúrna pamiatka a Bratislavský samosprávny kraj už na konci roka 2024 naznačil, že budovu asanuje. V tomto čase boli totiž zverejnené vizualizácie budúceho projektu Kampus Patrónka, z ktorých bolo zrejmé, že objekt čaká zánik. Zástupcovia BSK to otvorene prezradili aj novinárom na prehliadke areálu, nanešťastie, žiadne médium (vrátane YIM.BA) tento fakt nezdôraznilo.

Na mieste mlyna má vzniknúť nové sídlo Cambridge International School, exkluzívnej medzinárodnej školy, ktorá sa dnes nachádza neďaleko Horského parku. Na riešenie svojho areálu vyhlásila súťaž, v ktorej sa presadilo Studio Perspektiv. Nový CIS Campus bude mať kapacitu 450 žiakov a obsahovať bude hlavnú školskú budovu, telocvičňu, gastroprevádzku, vonkajšie športovisko a centrálny priestor s amfiteátrom. Investícia sa odhaduje na 30 miliónov eur.

Zámer je momentálne v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním, čo znamená, že by sa cesta k výstavbe mohla otvoriť ešte pred koncom tohto roka. Realizácia sa pravdepodobne začne v budúcom roku, dokončenie sa plánuje na jeseň 2028. Aj z tohto dôvodu sa investor poponáhľal s búraním pôvodnej zástavby.

Objekt, ktorý vznikol vo väzbe na mlyn a bol nedávno odstránený. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Bratislavský samosprávny kraj odmieta, že by došlo k deštrukcii vzácnej pamiatky. „V súvislosti s aktuálnym búraním sa objavujú tvrdenia, ktoré vytvárajú dojem, že Bratislavský kraj bez vedomia pamiatkarov poslal bagre na chránené historické objekty. Takéto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti,“ hovorí Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja.

Podľa Forman chce BSK aj partneri zámeru Kampusu Patrónka pristúpiť k jeho oživeniu s rešpektom. „Jednotlivé kroky preto konzultovali s príslušnými orgánmi a zámer bol verejne komunikovaný počas jeho prípravy, prerokovania aj schvaľovania,“ zdôrazňuje. „To platí aj pre samotné odstránenie budov. Búranie bolo riadne povolené stavebným úradom a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2025.“

Pamiatkari toto búranie odobrili, pričom ochranu budov nežiadali. „Nešlo teda o svojvoľné búranie ani o odstránenie národných kultúrnych pamiatok. Dodávateľ búracích prác bol navyše vybraný prostredníctvom verejného obstarávania,“ pripomína Forman.

Na margo VI. mlyna vysvetľuje, že o zachovanej stredovekej stavbe hovoriť nemožno. „Jeho pôvodná budova bola v minulosti prestavaná a nadstavaná, čím sa postupne včlenila do objektu ubytovne a slobodárne. V čase prípravy projektu bola táto budova vo veľmi zlom stavebno-technickom stave. Mala prepadnutú strechu, čo prispievalo k jej ďalšej degradácii,“ popisuje jeho stav. Zároveň boli tehly ručne rozoberané a budú spätne použité pri opravách pamiatok inde.

Lucia Forman konštatuje, že dôkazom rešpektu investora k prostrediu je zachovanie viacerých zostávajúcich areálov a ich konverzia na nové funkcie. „Celkovo ide o tri objekty, ktoré boli identifikované ako architektonicky najhodnotnejšie - dve historické haly bývalej Rothovej továrne a objekt dnešnej telocvične,“ vymenúva.

Fabrika sa premení na kultúrno-kreatívne centrum Design factory Patrónka, pričom kultúrne aktivity doplní o vzdelávanie a rôzne vedecké a kreatívno-technické činnosti. Pri telocvični sa má odstrániť iba neskoršia prístavba, zatiaľ čo hlavná časť budovy zostane zachovaná a bude rekonštruovaná. Historickú pamäť územia navyše pripomenie nový pamätník obetiam holokaustu. „Vydrica park, verejné multifunkčné ihrisko aj pamätník obetiam holokaustu zostanú súčasťou verejnoprospešných funkcií areálu,“ uzatvára Forman.

Aj na mieste mlyna vznikne Cambridge Internation School. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Celá „kauza“ má dve roviny. Bratislavskému samosprávnemu kraju treba dať za pravdu, že sa pripravovanou asanáciou budovy nijako netajil. Zároveň je fakt, že nešlo o pamiatku, po formálnej stránke ju teda zbúrať mohol. Aktivisti sa ako zvyčajne prebudili neskoro, až v čase, keď boli budovy zrovnané so zemou a reálne už nebolo čo chrániť. Preto sú niektoré reakcie odporcov búrania prehnané a celá situácia nie je žiadnym podozrivým škandálom. Do istej miery súvisí pravdepodobne aj s nadchádzajúcimi voľbami. 

Na druhej strane sú ale vydrické mlyny dôležitou súčasťou histórie územia, ktorá bola v priebehu minulého storočia barbarsky narušená. O to hodnotnejšie sú zostávajúce objekty, a to aj v prípade, že sa zachovali len v reliktoch. Investor, v tomto prípade Cambridge International School, ako aj BSK, mali hľadať spôsob, ako do nového projektu aspoň čiastočne zapojiť časť historického mlyna – bez ohľadu na to, či išlo o pamiatku alebo nie.

Práve absencia pamiatkového statusu poskytuje architektom voľnosť pri navrhovaní nového riešenia. V tomto prípade sa napríklad dala odstrániť časť budovy a zachovať fragment, ktorý bol pravdepodobným zvyškom mlyna. Takéto riešenie by nijako dramaticky nenarušilo celkový koncept školy, nakoľko podľa všetkého by mlyn ani nezasahoval do jej pôdorysu.

Dané riešenie však pravdepodobne ani nebolo súčasťou zadania súťaže. Pre investora, ktorý je blízky investičnej firme Sandberg Capital, bolo jednoduchšie budovu zbúrať úplne. Ide o lacnejší a lenivejší spôsob rozvoja areálu, ako zapracovanie staršej budovy do nového komplexu.

Mlynská dolina tak prišla o zvyšky ďalšieho mlyna. Z deviatich tak prežili dodnes v kompletnej podobe len tri, ktoré sú už našťastie chránené omnoho lepšie. Z piateho mlyna sa zachovala obytná prístavba, mlyn samotný však bol odstránený. Nedávna asanácia šiesteho zanecháva určitú pachuť za projektom, ktorý je inak vítanou súčasťou oživenia tejto strategicky významnej časti Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.