Adrian Gubčo 27.09.2025 13:23

Správy z iného sveta: Krakov bude mať metro a ukazuje, prečo v Bratislave ešte desaťročia nevznikne

Bratislava sníva o metre už od čias, keď v Prahe otvorili prvú linku. Odvtedy so závisťou pozerá po okolitých metropolách a mnohí proponenti tohto dopravného systému tvrdia, že bez neho nebude plnohodnotným mestom. Čoskoro začnú pravdepodobne ukazovať na ďalšie blízke mesto, ktoré ho plánuje rozostavať. Poľský Krakov nie je totiž oveľa väčší, zároveň je ale úplne iným svetom.

Ilustračný záber. Zdroj: Notes from Poland

Už o desať rokov by mali v tomto nádhernom meste s 800-tisíc obyvateľmi (1,5 milióna v metropolitnej oblasti) uviesť do prevádzky prvú linku metra. Oznámil to uplynulú stredu primátor Aleksander Miszalski s tým, že projekt počíta s dvoma linkami s celkovou dĺžkou takmer 29 kilometrov a 29 stanicami. Podľa odhadov bude metro denne využívať približne 280.000 cestujúcich.

Obe linky metra majú začínať v Nowej Hute a spoločne viesť cez centrum mesta, kde sa rozdelia. Linka M1 bude pokračovať na juhovýchod smerom do Opatkowíc, zatiaľ čo linka M2 povedie do štvrte Kurdwanow. V blízkosti staníc bude žiť takmer 40 percent obyvateľov Krakova, pričom na hlavnom úseku bude interval medzi spojmi približne dve minúty.

Podľa prognóz sa každodenné dochádzanie na súčasných trasách skráti približne o polovicu. Metro sa má križovať s električkovými linkami 11-krát a so železničnými päťkrát, čím sa stane chrbtovou kosťou celého dopravného systému. Treba povedať, že Krakov má už dnes pomerne mohutný systém električkových tratí, ktorý je s dĺžkou 94 kilometrov oproti Bratislave viac ako dvojnásobný.

Podľa primátora metro zásadne zmení charakter mesta, keďže okolo staníc vzniknú nové verejné priestory, parky a miesta pre služby a obchod. Zdôraznil, že cieľom je, aby prvá linka začala premávať v roku 2035. „Metro jednoducho obyvateľom Krakova patrí. Naša metropola nezíska dodatočný impulz rozvoja bez metra,“ vyhlásil.

Prvý zástupca primátora Stanislaw Mazur uviedol, že pôjde o projekt bez kompromisov. „Staviame na najmodernejších technológiách - autonómnych súpravách, vysokej frekvencii jázd a maximálnej energetickej úspore,“ zdôraznil. Podľa neho budú stanice a tunely navrhnuté tak, aby mohli slúžiť aj ako kryty v krízových situáciách.

Veľmi podstatnou informáciou, ktorá v princípe vysvetľuje, prečo v Krakove metro vzniknúť môže a v Bratislave nie, je rozpočet. Odhadované náklady na výstavbu sú 13 až 15 miliárd zlotých, čo sú tri až 3,5 miliardy eur. Financovanie má byť zabezpečené z mestského rozpočtu, európskych fondov a súkromných zdrojov, pričom kľúčovú úlohu majú zohrať štátne a medzinárodné inštitúcie. Projekt bol navyše zaradený do národnej stratégie rozvoja Poľska do roku 2035 ako jedna z kľúčových infraštruktúrnych investícií.

Kým v Krakove sa plánuje metro, v Bratislave sa horko-ťažko rozširuje elektičková sieť. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Táto informácia odhaľuje, že rozmýšľanie v Krakove a celkovo v Poľsku je na úplne inej úrovni ako na Slovensku a v Bratislave. Mnohí zástancovia bratislavského metra nápadne ignorujú informáciu o možných miliardových nákladoch a predstavujú si, že ide o zámer, ktorý možno jednoducho zafinancovať – stačí sa len viac „snažiť“ a „menej kradnúť“. Ide o holý nezmysel, nanešťastie ešte stále ovplyvňuje mnohé dopravné úvahy a správanie.

Veľa ľudí totiž tvrdí, že verejná doprava v Bratislave je nekvalitná, pomalá, nedostatočná a drahá. Keby však existovalo metro, údajne by presadli z áut do hromadnej dopravy. Kým nebude postavené, odmietajú dopravné obmedzenia a potláčanie automobilovej dopravy, keďže to je jediný spôsob, ako sa dá po slovenskej metropole efektívne prepravovať.

Opak je ale pravdou. Bratislavská verejná doprava má solídnu kvalitu, z veľkej časti moderné vozidlá, je lacná a zlepšuje sa. To všetko sa deje v situácii, keď sa Slovensko nezadržateľne blíži k ekonomickému úpadku a Bratislavu ťahá so sebou. Hoci je hlavným mestom, rozpočet má taký nízky, že nedokáže ani predĺžiť cestu z Dúbravky do Borov – čo je investícia pod 10 miliónov eur.

Predstava, že by bola Bratislava schopná, a to aj s európskou pomocou, zafinancovať projekt za 3,5 miliardy eur, je absolútne mimo súčasnej reality. Dnes by takúto náročnú stavbu nedokázala ani zmanažovať, keďže problém jej robí aj relatívne jednoduchý projekt električkovej trate v pripravenom koridore a vybudovanie atypických zastávok.

Slovenské hlavné mesto potrebuje úplne iné veci: musí pokračovať v rozvoji električkovej siete, nájsť spôsob, ako lákať viac investícií, inovácií a nových talentovaných obyvateľov, otvoriť územia pre rozvoj bývania a predovšetkým nastaviť spravodlivejší systém financovania. To sa prirodzene nedá bez vôle štátu.

Pokiaľ ale budú pokračovať súčasné pomery, keď Slovensko nenávidí svoju metropolu a živí vo verejnosti predstavu, že „vyžiera“ štát, tak sa to nikdy nestane. Slovákom zostane len chodiť na návštevy do Krakova, obdivovať miestne metro a čudovať sa, prečo to nejde aj u nás. Odpoveď v skutočnosti nie je taká zložitá – môžeme si za to sami.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.