Adrian Gubčo 21.02.2026 20:33

Lesk a bieda železničného megaprojektu. Uzol Žilina stál stovky miliónov, slovenský tieň neprekročil

Pred niekoľkými týždňami bol oficiálne otvorený zmodernizovaný železničný uzol Žilina. Išlo o najdrahšiu železničnú investíciu v dejinách nezávislého Slovenska, ktorá priniesla radikálne zvýšenie prevádzkovej úrovne infraštruktúry v rámci tejto významnej dopravnej križovatky. Kým predstavitelia štátu či Železníc Slovenskej republiky nešetria superlatívmi, realita ukazuje, že projekt zostal v mnohých smeroch zastaraný.

Zdroj: Strabag

Obrovské zmeny za stovky miliónov

Na konci januára (po predčasnom uvedení do prevádzky 12. decembra 2025) bola slávnostne uvedená do prevádzky zmodernizovaná žilinská železničná stanica a s ňou aj celá modernizácia žilinského železničného uzla. Slávnostnú pásku na jednom z nástupíšť stanice prestrihli v spoločnosti zástupcov dodávateľa minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj.

Pri tejto príležitosti pripomenuli rozsah a význam prác. „Je to investícia, ktorá má na svojom konci zmodernizovaných 14 kilometrov tratí z východu na západ a dva kilometre zo severu na juh,“ uviedol Ráž. „Táto stavba priniesla absolútne najmodernejšie zabezpečovacie systémy a dispečerské pracovisko. Po týchto tratiach budú môcť chodiť vlaky rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.“

Išlo o potrebný krok, nakoľko žilinský uzol patrí k najvýznamnejším na Slovensku. „Priemerne cez stanicu Žilina prechádza v pracovných dňoch 239 vlakov osobnej dopravy, 57 vlakov nákladnej dopravy a niekoľko služobných vlakov pre potreby ŽSR, čo je v priemere 300 vlakov denne,“ vysvetlil M. Garaj.

Ako ďalej približujú ŽSR, projekt zahŕňal modernizáciu kľúčových častí železničného uzla Žilina vrátane traťového úseku Žilina – Strážov – Váh, dostavbu zriaďovacej stanice Žilina – Teplička, úpravu infraštruktúry, súvisiacej s trakčnou napájacou stanicou, zmenu trakcie na striedavú sústavu 25 kV, ako aj zavedenie systému ERTMS v uzle Žilina. Najrozsiahlejšou a finančne najvýznamnejšou časťou projektu bola modernizácia osobnej železničnej stanice Žilina a priľahlých tratí.

Táto časť projektu priniesla nové usporiadanie koľajiska, vybudovanie šiestich nástupíšť s novým zastrešením, bezbariérový prístup formou výťahov a eskalátorov, nové informačné systémy pre cestujúcich a novú budovu riadenia dopravy s najmodernejším technologickým vybavením. Ráž zdôrazňuje, že sa tým zvýšil komfort a vznikol lepší prechod zo stanice k športovým štadiónom. „Rozšírením a zvýšením podjazdu na Kysuckej ulici sa navyše výrazne zlepšilo aj dochádzanie ľudí z Kysúc do Žiliny,“ dodal minister.

ŽSR medzi výhodami zmieňujú aj zrušenie viacerých úrovňových železničných priecestí, ktoré boli nahradené novými podchodmi a cestnými nadjazdmi, alebo vybudovanie protihlukových stien. Modernizáciou zároveň prešiel budatínsky železničný most vrátane novej lávky pre cyklistov a podchodu pre peších, čím sa zlepšila dostupnosť Budatínskeho zámku, ako aj napojenie na existujúce cyklotrasy.

Dokončiť ešte zostáva nový cestný nadjazd z ulice Ľavobrežná ponad koľajisko železničnej stanice Žilina, ktorý má po dokončení vytvoriť priame dopravné prepojenie na ulicu 1. mája. Dobudovaná je prvá etapa a zrealizované prípravné práce na dostavbu. „Predpokladám, že koncom roka 2026, prípadne v prvej polovici roka 2027 bude po ňom spustená cestná doprava,“ doplnil Miroslav Garaj.

Projekt sa realizoval na základe zmluvy o dielo z novembra 2020, realizácia tak trvala približne päť rokov. Celková zmluvná cena po poslednom dodatku dosiahla 318 miliónov eur. Financovanie pochádzalo z veľkej časti z eurofondov. Zhotoviteľom bolo Združenie pod Dubňom, ktorého vedúcim členom je STRABAG s.r.o., spolu s partnermi EUROVIA CZ a.s., Subterra a.s. a AŽD Praha s.r.o.

„Ukončením Sekcie 2 sa železničný uzol Žilina zaradí medzi technologicky najmodernejšie železničné uzly na Slovensku,“ uzatvárajú Železnice Slovenskej republiky. „Projekt výrazne zvyšuje bezpečnosť, plynulosť a kvalitu železničnej dopravy, zlepšuje komfort cestujúcich a vytvára podmienky pre ekologickejšiu a efektívnejšiu prevádzku železníc v celom severozápadnom regióne.“

Zdroj: Strabag

Nie všetko sa vydarilo

Hoci na prvý pohľad sa zdá, že vzniklo na slovenské pomery unikátne dielo, v určitých ohľadoch pripomína nedostatky všetkých železničných investícií v ostatnom období. Napriek zlepšeným podmienkam pre cestujúcich, ani zďaleka nebol naplnený potenciál modernizácie. Oproti nedávnym realizáciám z Česka alebo Poľska pôsobí slovenský projekt ako zastaraný o niekoľko desaťročí.

Dokazujú to aj postrehy českého portálu Metrobus, ktorý sa venuje problematike verejnej dopravy. Jeden z jeho redaktorov Žilinu navštívil a zhodnotil silné aj slabé stránky modernizácie. Ocenil zlepšenie spojenia medzi centrom a športovou zónou severne od stanice aj vybudovanie nového podchodu. Kladnou stránkou je, že sú tu výťahy a cestujúci so sťaženými možnosťami pohybu tak majú jednoduchší prístup na peróny.

Na druhej strane, toto sa týka len nového podchodu. Pôvodný podchod zostal bez výťahov. Navyše, aj v novom podchode sú výťahy umiestnené do istej miery nelogicky. Investor nevyužil ani príležitosť umiestniť do podchodu eskalátory, ktoré by viedli na peróny, čo je štandardom na väčšine významnejších staníc vo vyspelých krajinách. Komentátor si všimol aj chaotického umiestnenia informačných tabúľ v novej staničnej hale či zastaraných tabúľ na nástupištiach.

Samostatnou kategóriou je pôvodná staničná hala, ktorá naňho zapôsobila duchom 80-tych rokov minulého storočia. Faktom však je, že dnes pripomína skôr 50-te alebo 60-te roky. ŽSR síce sľubujú, že čoskoro sa zrealizuje rekonštrukcia týchto priestorov, to však prináša obavy samé osebe.

Ako totiž ukazuje aj nová staničná hala, podchody a celkovo akékoľvek zásahy ŽSR, po dizajnovej stránke ide o katastrofu. Nanešťastie, táto spoločnosť prakticky nespolupracuje s architektmi, ale len v projektantmi, takže o kvalitnom architektonickom riešení nemožno byť ani reči. Žilinská stanica je dokonalým príkladom – je síce zmodernizovaná a funguje, inak je však otrasná. To, že je nová a „moderná“, nestačí.

Obavy pred ďalšími zámermi

ŽSR pripravujú viacero projektov, ktoré majú aj svoju dizajnovú stránku. Jedným z nich je modernizácia železničnej trate v blízkosti Liptovského Mikuláša, ktorá počíta s prekládkou trate južnejšie tak, aby sa napriamila a umožňovala rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Súčasťou zámeru je aj vznik novej železničnej stanice Liptovský Mikuláš.

Známe sú zatiaľ len veľmi jednoduché štúdie, podľa nich ale nemožno čakať vznik kvalitného diela na vysokej úrovni. Stanica bude pripomínať skôr priemyselnú halu s oknami. Neprekvapivo, žiadna architektonická súťaž sa konať nebude.

Ešte väčšie obavy vyvoláva zamýšľaná rekonštrukcia bratislavskej Hlavnej stanice. Nejde o generálnu obnovu, po ktorej sa volá už viac ako storočie. Len v minimálnej miere tak prinesie riešenie zásadných problémov stanice v podobe umiestnenia v oblúku, úzkych a krátkych nástupíšť, kapacitných nedostatkov alebo nedostatočnom využití okolia. Ide skôr o odstránenie havarijného stavu niektorých objektov a zlepšenie imidžu priestorov pre cestujúcich.

ŽSR pri tvorbe nového riešenia podľa známych informácií opäť nespolupracujú so žiadnou známou architektonickou kanceláriou. Riešenie budúcej podoby stanice je už pritom navrhnuté a bolo prezentované pred podpredsedom Európskej komisie pre kohéziu a reformy Raffaele Fittom. Verejnosť ho má spoznať o niekoľko dní.

Ak sa bude stanica rekonštruovať v tradičnom lacnom postmodernom štýle ako ostatné projekty ŽSR, bude to veľký úder pre Bratislavu. Zároveň to bude opätovné pripomenutie toho, ako pozadu Slovensko v rozvoji železničnej infraštruktúry je. Kvalita a úroveň železníc totiž nie je len o dosiahnutí kvantitatívnych parametrov – dĺžke obnovených či elektrifikovaných tratí, rozsahu prítomnosti zabezpečovacích zariadení či rýchlosti vlakov. Je to aj o pocite z cestovania, pričom dobre obnovené stanice sú absolútne zásadnou témou.

Žilina v tomto ohľade zlyhala. Či to bude aj prípad Bratislavy, sa ukáže možno už v pondelok.

(ŽSR, TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.