Adrian Gubčo 17.01.2026 15:05

Historický rok pre železničnú infraštruktúru. Zmodernizované boli desiatky kilometrov tratí, ide o dočasný úspech

Železnice Slovenskej republiky bilancujú rok 2025. Hodnotia ho ako mimoriadne úspešný, čo je dané ukončenými modernizáciami alebo úpravami na železničných tratiach po celom Slovensku. Spoločnosť si od toho sľubuje zvýšenie bezpečnosti, spoľahlivosti a komfortu v oblasti železničnej dopravy. Faktom však zostávaj, že stav slovenskej infraštruktúry je zlý a potrebné sú ešte väčšie investície počas nadchádzajúcich rokov.

Ilustračné zábery. Autor: Michal Feik

Rok 2025 bol jedným z najintenzívnejších období v oblasti modernizácie železničnej infraštruktúry za posledné roky. Tvrdia to Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vo svojom hodnotení uplynulých dvanástich mesiacov. V krajine boli totiž dokončené viaceré investície do staníc, tratí aj technológií. ŽSR očakáva, že sa odrazí na vyššej kvalite prevádzky aj zvýšení spokojnosti cestujúcich i zamestnancov.

Myslí si to aj generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj. „Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky,“ konštatuje. „Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku.“

Neprekvapivo, ŽSR zdôrazňujú predovšetkým zlepšenia v oblasti bezpečnosti. Tá bola v posledných mesiacoch predmetom kritiky po dvoch vážnych nehodách, ktoré priniesli desiatky zranení cestujúcich. V roku 2025 sa podľa spoločnosti podarilo implementovať systém GSM-R na úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou. Ide o komunikačný systém medzi vlakom a železničným kontrolným centrom. Ide o subsystém ERTMS, teda štandardov pre správu signalizácie v rámci Európy.

ŽSR preto tvrdí, že sa bezpečnosť na tomto koridore dostala na úroveň vyspelých európskych železničných sietí. Ďalšie zlepšenie má predstavovať aj zavádzanie systému ETCS. Dnes je v prevádzke na 220 kilometroch tratí (najmä na hlavnom koridore medzi Bratislavou a Žilinou, ako aj na trati medzi Žilinou a hranicou s Českom), v príprave či realizácii je jeho zavádzanie na ďalších 210 kilometroch.

Železnice dodávajú, že sa tento systém implementuje najmä na najvyťaženejších úsekoch železničnej siete a je úzko previazaný s modernizáciou tratí či obnovou zabezpečovacích zariadení.

Za úspech považujú železničiari aj dokončenie pomerne veľkého počtu investičných projektov, ktoré boli spojené s modernizáciou železničných tratí, elektrifikáciou, obnovou železničného zvršku, ale aj zvýšením priepustnosti hlavných koridorov. Financované boli najmä z európskych zdrojov vrátane Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti SR a nástroja Connecting Europe Facility (CEF), ktoré boli doplnené o príspevky zo štátneho rozpočtu.

Z Programu Slovensko tak bola dokončená dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, ako aj modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3. etapa. Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre roky 2014-2020 bola konečne ukončená elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.

Z Plánu obnovy a odolnosti sa zrealizovala elektrifikácia a súvisiace rekonštrukcie na úseku trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, modernizácia trate na úseku ŽST Hronský Beňadik – z. Tekovská Breznica – ŽST Nová Baňa, komplexná rekonštrukcia železničného zvršku v úseku Bratislava Nové Mesto – Bratislava ÚNS, rekonštrukcia železničnej trate medzi Fiľakovom a Holišou a obnova výhybiek a nové diaľkovo ovládané staničné a traťové zabezpečovacie zariadenia na úseku Kalná nad Hronom (mimo) – Kozárovce (mimo).

Z nástroja Connecting Europe Facility (CEF) sa dokončila komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg), modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3. etapa, železničná trať úsek Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR, ako aj dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, doplnená o modernizáciu železničného úseku Váh – Varín – Strečno.

Štát preto hovorí o úspešnom roku. „Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy,“ myslí si štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková. „Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy.“

Dokončené projekty v roku 2025. Zdroj: Železnice Slovenskej republiky 

Podľa ŽSR sa vytvoril „pevný základ pre ďalší rozvoj železničnej siete“. Realizované investície navyše umožnia ukončiť viaceré výluky, ktoré dosiaľ obmedzovali dopravu aj cestujúcich. Je to samozrejme dobrá správa, na druhej strane treba tieto informácie vnímať aj v širšom kontexte.

Dokončené modernizácie majú dĺžku približne 82,15 kilometrov, čo je asi 2,26% celkovej dĺžky železničnej siete na Slovensku (3.630 kilometrov). Bolo by tak potrebných niekoľko desiatok podobne „historických“ rokov, aby sa dostala slovenská železničná infraštruktúra do uspokojivého stavu – a to ešte nie je riešená otázka staníc, zabezpečenia, údržby, personálu a ďalších zásadných tém.

O masívnom rozsahu tejto úlohy napokon hovoria aj štátni predstavitelia. Na dobudovanie komplexného zabezpečovacieho systému ETCS na Slovensku bude do roku 2034 potrebných asi 1,365 miliardy eur. Modernizácia tratí vyjde na ďalších 4,975 miliardy eur. Tieto cifry vyslovil štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma v súvislosti s Akčným plánom zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý schválila vláda.

V súčasnosti sa realizuje viacero projektov, ktoré zlepšia situáciu. K najvýznamnejším patrí modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR, úsek Malacky– Kúty, modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek Spišská Nová Ves – Spišské Tomášovce, ako aj úsek Poprad Tatry (mimo) – Krompachy, Stavba A1 Poprad Tatry (mimo) – Vydrník, alebo komplexná rekonštrukcia trate Telgárt – Červená Skala. Okrem toho prebieha zvyšovanie priepustnosti trate medzi stanicami Bratislava – Rača a Leopoldov.

Stále je to však málo oproti reálnej potrebe. Podľa odborníkov je slovenská železničná infraštruktúra pozadu nielen oproti Rakúsku, ale vo výraznej miere aj Česku alebo Poľsku – a to až o dvadsať rokov. Výhľad navyše nie je priaznivý, keďže sa v dôsledku konsolidácie zníži rozpočet ŽSR o desiatky miliónov eur. Postihnúť by to mohlo najmä financovanie tzv. odloženej údržby, ktorej cieľom bolo riešiť najviac poškodené úseky so závadami a traťovými obmedzeniami.

Rok 2025 tak môže byť naozaj historický – ŽSR totiž ešte dlho nemusí mať dostatočné prostriedky, aby bolo schopné zmodernizovať viac železničných tratí. Železničná infraštruktúra na Slovensku tak prechádza lokálnymi zlepšeniami, ako celok však ostáva v zlom stave. Platiť to bude ešte roky.

(YIM.BA, ŽSR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.